Preskočiť na obsah
  |  

Europarlamentná frakcia Identita a demokracia sa vraj rozpadne, poslanci posilnia Orbána a Babiša

Europarlamentná frakcia Identita a demokracia sa vraj rozpadne, poslanci posilnia novovytvorenú skupinu Patrioti pre Európu. Proeurópsky portál Euractiv o tom informoval „dobre informovaný europoslanec“.

„Le Penová, Orbán a ďalšie delegácie sa pred minulou nedeľou dohodli, že ID prestane existovať a vytvorí sa nová [frakcia – pozn. red.],“ povedal pre Euractiv.

Zdroj dodal, že vrcholné posty vo frakcii – ktorej vznik iniciovali maďarský premiér Viktor Orbán či český expremiér Andrej Babiš – už sú rozdelené medzi národné delegácie.

Francúzske Národné zhromaždenie podľa informácií Euractivu „zrejme oznámi vstup do novej frakcie po nedeľňajších francúzskych parlamentných voľbách“. Ďalší členovia frakcie identitárov však už mali začať s presunom.

„Patrioti pre Európu sú najzaujímavejším projektom pre alternatívy v Európe,“ povedal v utorok pre Corriere della Sera líder talianskej strany Liga Marco Zanni.

Portugalská strana Chega (Dosť) podľa zdroja tiež prejavila záujem. Holandská Strana za slobodu (PVV), belgický separatistický Flámsky záujem (Vlaams Belang) či dánska Ľudová strana budú pravdepodobne nasledovať jej príklad.

Celkovo by Patrioti pre Európu mohli dosiahnuť približne 95 kresiel, najmä ak prilákajú v súčasnosti nezaradené strany, ako je nemecká AfD, bulharská Vazraždane, španielska „Párty sa skončila“ či slovenské hnutie Republika.

Tým by sa stali treťou politickou silou v europarlamente (po stredopravej EPP a socialistoch a demokratoch z S&D), za ktorou by nasledovali konzervatívci a reformisti (ECR) na štvrtom mieste. Liberálna frakcia Renew by bola piata.

(euractiv)

  |  

Hizballáh zastaví všetku paľbu na sever Izraela v momente prijatia dohody o prímerí

Hizballáh zastaví všetku paľbu na sever Izraela v momente prijatia dohody o prímerí, uviedol anonymný predstaviteľ šiitského militantného hnutia pre agentúru Reuters.

„Ak dôjde k dohode o Gaze, od nultej hodiny bude v Libanone platiť prímerie,“ zopakoval postoj hnutia.

Vo vyhlásení Hizballáhu sa uvádza, že jeho vodca Hasan Nasralláh prijal zástupcu šéfa Hamasu Chalíla al-Hajju na stretnutí, na ktorom sa prehodnotil „najnovší bezpečnostný a politický vývoj“ v Pásme Gazy.

„Diskutovali aj o najnovšom vývoji rokovaní prebiehajúcich v týchto dňoch, ich atmosfére a predložených návrhoch na dosiahnutie ukončenia zradnej agresie voči palestínskemu ľudu v Pásme Gazy,“ uvádza sa vo vyhlásení.

(reuters, times of israel)

  |  

Samit NATO bude hlavne o podpore pre Ukrajinu

Samit NATO bude hlavne o podpore pre Ukrajinu, vyhlásil končiaci generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg.

Lídri členských štátov NATO budú presadzovať svoju aktívnejšiu úlohu pri koordinácii medzinárodnej pomoci a vojenského výcviku, avšak bez toho, aby na samite vo Washingtone stanovili konečný termín vstupu Ukrajiny do tejto organizácie, pripomenul.

Stoltenberg zdôraznil, že podpora Ukrajiny bude jednou z hlavných tém samitu, ktorý sa uskutoční 9. až 11. júla pri príležitosti 75. výročia podpísania Washingtonskej zmluvy, zakladajúceho aktu Aliancie.

Spojenci sa na júnovom stretnutí na úrovni ministrov obrany v Bruseli dohodli, že Aliancia prevezme vedúcu úlohu v koordinácii medzinárodnej vojenskej pomoci Ukrajine na obranu pred ruskou inváziou, ako aj pri výcviku ukrajinských vojakov.

Lídri musia tento plán schváliť. Spočíva v tom, že NATO prevezme kontrolu nad americkými zariadeniami vo Wiesbadene (Nemecko) a logistickými uzlami na východnom krídle Aliancie, a to pod velením šéfa Veliteľstva spojeneckých síl pre operácie v Európe (SACEUR), amerického generála Christophera Cavoliho.

Tento krok Aliancie sa považuje za spôsob, ako zabezpečiť, aby spojenci pomáhali Kyjevu bez ohľadu na to, kto zvíťazí v novembrových prezidentských voľbách v USA.

Šéf Aliancie naznačil, že sa neočakáva, že závery washingtonského samitu budú obsahovať dátum vstupu Ukrajiny do NATO, ale spojenci by mali jasne potvrdiť záväzok z roku 2008, že Ukrajina sa určite stane členom NATO, pričom Washington presadzuje zaradenie zmienky, že kandidatúra Ukrajiny je „nezvratná“.

„Pevne dúfam, že Ukrajina bude členom Aliancie,“ odpovedal Stoltenberg na otázku o možnom rozšírení NATO v nasledujúcich desiatich rokoch.

(tasr)

  |  

Britský premiér predstavil mená kľúčových ministrov, rezort diplomacie povedie David Lammy

Britský premiér Keir Starmer v piatok predstavil mená kľúčových ministrov svojho kabinetu. Za ministra zahraničných vecí vymenoval Davida Lammyho, rezort obrany povedie John Healey. Na čele ministerstva vnútra bude stáť Yvette Cooperová.

Starmer oznámil aj meno ministerky financií – stala sa ňou Rachel Reevesová. Rezort spravodlivosti povedie Shabana Mahmoodová.

Lammy a Healey sa zaviazali, že budú pokračovať v podpore Ukrajiny, ktorá sa od februára 2022 bráni pred ruskou inváziou, a naliehať na prímerie v Pásme Gazy, kde zúri vojna medzi Izraelom a hnutím Hamas.

Lammy (51) prevzal rezort diplomacie po britskom expremiérovi Davidovi Cameronovi. Pred voľbami navštívil Spojené štáty, kde sa snažil nadviazať kontakty s predstaviteľmi Republikánskej strany. Schôdzku absolvoval aj s republikánskym exministrom zahraničných vecí Mikeom Pompeom.

Nový britský minister zahraničných vecí má silné väzby na popredných predstaviteľov americkej Demokratickej strany a je priateľom exprezidenta Baracka Obamu. Bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa v roku 2018 označil za „neonacistického sociopata, ktorý nenávidí ženy“, pripomína agentúra Reuters.

Počas májovej návštevy Spojených štátov Lammy povedal, že labouristi budú spolupracovať s Washingtonom bez ohľadu na to, kto vyhrá novembrové prezidentské voľby.

Lammy na fundraisingovej akcii v roku 2021 označil ľudí, ktorí trvajú na biologickej definícii ženy, za „dinosaurov na pravici“. Reevesová tiež odmietla vylúčiť „trans ženy“ z definície. „Sú aj ľudia, ktorí sa narodili ako muži a prechádzajú zmenou, a ani ich by som nechcela vylúčiť,“ povedala v roku 2022.

(reuters, bbc, tasr, telegraph)

  |  

Návšteva maďarského premiéra Viktora Orbána v Moskve je „urážkou ukrajinského ľudu“, vyhlásil švédsky premiér

Návšteva Viktora Orbána v Moskve uráža ukrajinský ľud, vyhlásil švédsky premiér Ulf Kristersson. V príspevku na sieti X uviedol, že od Orbána bolo „nezodpovedné a nelojálne“ využiť predsedníctvo Maďarska v EÚ.

„Vysiela to zlý signál vonkajšiemu svetu a je to urážka boja ukrajinského ľudu za svoju slobodu,“ dodal Kristersson s tým, že Orbán „je v tom sám“.

„Nehovorí v mene Európskej únie a ani v mene ostatných hláv štátov a vlád EÚ,“ doplnil premiér.

(x, ukrajinska pravda)

  |  

Vojna na Ukrajine sa skončí, ak sa Kyjev vzdá štyroch anektovaných oblastí

Vojna na Ukrajine sa skončí, ak sa Kyjev vzdá štyroch anektovaných oblastí, vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin na spoločnej tlačovej konferencii s maďarským premiérom Viktorom Orbánom v Moskve.

„Hovoríme o úplnom stiahnutí všetkých vojakov z Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a zo Záporožskej a Chersonskej oblasti,“ povedal Putin.

Kyjev obvinil, že nie je pripravený ukončiť vojnu a nepripúšťa prímerie, pretože tým pominie dôvod na predĺženie stanného práva a budú sa musieť konať prezidentské voľby.

Prezident tvrdí, že na Ukrajine by sa nemalo dosiahnuť len prímerie alebo dočasné zastavenie paľby – ktoré by umožnilo opätovné vyzbrojenie Kyjeva –, ale konflikt treba definitívne ukončiť.

Putin označil rokovanie s Orbánom za úprimné a užitočné a poďakoval mu za návštevu Ruska. Hovorili aj o aktuálnych aspektoch bilaterálnej spolupráce i o naliehavých medzinárodných a regionálnych otázkach.

Moskva podľa neho vníma návštevu maďarského premiéra ako pokus o obnovenie dialógu.

(tasr)