Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kráľ vymenoval nového britského premiéra. Je ním víťaz volieb Keir Starmer

Britská Labouristická strana zvíťazila v štvrtkových voľbách do Dolnej snemovne parlamentu. Vyplýva to z predbežných oficiálnych výsledkov, ktoré jej dosiaľ pripísali 412 kresiel, čo predstavuje väčšinu v 650-člennej snemovni. Sčítavanie hlasov v dvoch volebných okrskoch naďalej prebieha.

Labouristická strana podľa aktuálnych výsledkov získala už 412 kresiel, Konzervatívna strana 121 a na treťom mieste sú Liberálni demokrati so ziskom 71 mandátov.

Zvyšných 44 kresiel si medzi sebou rozdelia ostatné politické subjekty vrátane Škótskej národnej strany (SNP), Reformnej strany a írskej Sinn Féin. Hlasy sa v niektorých oblastiach stále zrátavajú, v hre sú však už len dve kreslá.

"Dokázali sme to. Zmena sa začína práve teraz," vyhlásil líder labouristov a budúci predseda vlády Keir Starmer vo svojom víťaznom prejave, v ktorom prisľúbil uprednostniť krajinu pred stranou.

Bezproblémovú cestu Starmera do sídla premiéra na Downing Street uľahčila nespokojnosť voličov konzervatívcov, ktorí okrem prechodu ku labouristom podporili centristických Liberálnych demokratov alebo pravicových populistov zo strany Reform UK.

Doplňme, že Keir Starmer sa narodil 2. septembra 1962 v Londýne. Ideologicky sa identifikuje ako progresívny a centristický. Britskí politickí analytici sa krátko pred voľbami zhodovali na tom, že stranu spravil pre voličov atraktívnejšou aj tým, že ju myšlienkovo posunul čiastočne do stredu.

Karol III. vymenoval Keira Starmera za nového premiéra

Britský kráľ Karol III. v piatok vymenoval predsedu Labouristickej strany Keira Starmera za nového britského premiéra a poveril ho zostavením vlády. Oznámil to Buckinghamský palác.

Britský premiér Rishi Sunak sa v reakcii na výsledok parlamentných volieb, v ktorých zvíťazila Labouristická strana, stretol s kráľom Karolom III. a odovzdal mu svoju demisiu. Sunak sa zároveň ospravedlnil verejnosti.

Buckinghamský palác potvrdil, že kráľ Sunakovu demisiu prijal.

"Dal som do tejto práce všetko, ale vyslali ste jasný signál, že vláda Spojeného kráľovstva sa musí zmeniť a váš úsudok je jediný, na ktorom záleží," povedal Sunak v príhovore k voličom pred sídlom britského premiéra na londýnskej Downing Street.

"Počul som váš hnev, vaše sklamanie a preberám zodpovednosť za túto prehru. Všetkým konzervatívnym kandidátom a účastníkom kampane, ktorí neúnavne pracovali, ale bez úspechu - je mi ľúto, že sme nemohli dosiahnuť to, čo si vaše úsilie zaslúžilo," dodal.

Veľké víťazstvo naznačil už exit poll

Exit poll pripísal labouristom jednoznačné víťazstvo. V Dolnej snemovni mali podľa prvých odhadov získať 410 zo 650 kresiel, zatiaľ čo Konzervatívna strana len 131. Liberálni demokrati mali podľa exit pollu obsadiť 61 kresiel. Reformná strana Nigela Faragea 13 kresiel a Škótska národná strana desať. Zvyšných 25 si mali podľa prieskumu rozdeliť Zelení, Waleská strana (Plaid Cymru) a ďalšie strany.

"Tento večer sa ľudia tu a v celej krajine vyjadrili a sú pripravení na zmenu," uviedol po zverejnení výsledkov exit pollu Starmer.

Populistická strana Reform UK na čele s Nigelom Farageom síce získala 4 milióny hlasov, ale len štyri mandáty. Uspela najmä v oblastiach, kde sa hlasovalo za brexit v referende v roku 2016. Samotný Farage získal svoj prvý mandát v britskom parlamente.

O poslanecký mandát vo Veľkej Británii prišlo deväť členov vlády

Konzervatívci získali 121 mandátov pri podpore 24 percent voličov. V posledných voľbách mali o 250 mandátov viac. Ďalším porazeným je Škótska národná strana, ktorá prišla o 38 poslancov a bude ich mať zrejme deväť.

Konzervatívci podľa médií zaznamenajú historickú prehru a získajú najmenej poslaneckých mandátov od založenia strany v roku 1834. V dolnej komore parlamentu mali až do jej rozpustenia v máji 346 kresiel a opoziční labouristi 205.

Nezvolenie deviatich členov vlády premiéra Rišiho Sunaka prekonalo doteraz najhoršiu stratu z roku 1997, keď o mandáty prišlo sedem ministrov a vládnych úradníkov. Do štvrtka stratili vo voľbách svoje mandáty v posledných šiestich voľbách iba štyria ministri.

Za najvýraznejšiu stratu sa považuje Grant Shapps, minister obrany vo volebnonm okrsku Welwyn Hatfield severne od Londýna. Neuspela ani líderka Dolnej komory parlamentu Penny Mordauntová. Ako bývalá ministerka obrany sa už dvakrát pokúsila stať líderkou strany a po Sunakovom odstúpení sa očakávalo, že sa o to znova pokúsi.

O mandát vo volebnom obvode v Norfolku vo východnom Anglicku prišla aj bývalá premiérka Liz Trussová, ktorá počas 49 chaotických dní v roku 2022 vo funkcii vyvolala finančné otrasy.

"Myslím si, že v týchto voľbách sme videli úžasnú nedisciplinovanosť v rámci strany," povedal bývalý minister spravodlivosti Robert Buckland, ktorý prišiel o kreslo v parlamente po 19 rokoch. Mandát si udržal minister vnútra James Cleverly, jeho predchodkyňa Suella Bravermanová a minister financií Jeremy Hunt.

Spolu so štátnym tajomníkom ministerstva vnútra pre bezpečnosť Tomom Tugendhatom by sa preto mali uchádzať o nové vedenie strany.

(tasr, dak, sak, bbc, ft, reuters)

Minúta  |  

Labouristická strana zvíťazila vo voľbách v Spojenom kráľovstve

Britská Labouristická strana zvíťazila v štvrtkových voľbách do Dolnej snemovne parlamentu. Vyplýva to z predbežných oficiálnych výsledkov, ktoré jej dosiaľ pripísali najmenej 326 kresiel, čo stačí na získanie väčšiny v 650-člennej snemovni. Sčítavanie hlasov naďalej prebieha.

Konzervatívna strana podľa doterajších výsledkov získala 72 kresiel, na treťom mieste sú Liberálni demokrati so ziskom 47 mandátov.

"Dokázali sme to. Zmena sa začína práve teraz," vyhlásil líder labouristov a budúci predseda vlády Keir Starmer vo svojom víťaznom prejave, v ktorom prisľúbil uprednostniť krajinu pred stranou.

Britský premiér Rishi Sunak niekoľko minút predtým priznal volebnú porážku a za historický neúspech konzervatívcov prevzal zodpovednosť.

(tasr,bbc)

Minúta  |  

Sunak priznal porážku v britských parlamentných voľbách

Britský premiér Rishi Sunak priznal porážku v parlamentných voľbách v Spojenom kráľovstve, v ktorých podľa neho zvíťazila Labouristická strana Keira Starmera. Za neúspech svojej Konzervatívnej strany prevzal zodpovednosť.

(tasr)

Minúta  |  

Grécka polícia zadržala sedem osôb pre podpaľačské útoky na hotel a synagógu

Grécka polícia zadržala sedem osôb pre podpaľačské útoky na hotel a synagógu. Medzi zadržanými za útok z polovice mája provizórnou zápalnou bombou na budovu, v ktorej sa nachádza hotel a reštaurácia v izraelskom vlastníctve, je Grékyňa, dvaja Iránci a ich komplic z Afganistanu vo veku 25-46 rokov.

Túto štvoricu obvinili z podpaľačstva, ktoré mohlo ohroziť ľudské životy, a z poškodenia majetku vo vlastníctve cudzincov pri rasovo motivovanom útoku.

Pri druhom incidente z júna sa 44-ročný Grék a 26-ročný Afganec previezli na motorke v blízkosti aténskej synagógy a hodili na jej vchod horľavý materiál, v dôsledku čoho podľa polície vypukol požiar. Ako ich komplica zadržali 30-ročného muža z Iránu. Trojicu okrem podpaľačstva a iných priestupkov obvinili aj z držby zbrane a lúpeže.

Polícia vo vyhlásení uviedla, že pri prehľadaní rezidencie v gréckej metropole a v jednom z väzení zaistila dôkazy vrátane mobilných telefónov. Piatich zo zadržaných stíhajú vo väzbe, zvyšných dvoch prepustili s obmedzeniami až do začiatku súdneho procesu.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Nemecko si predvolalo tureckého veľvyslanca pre sporné gesto futbalistu

Nemecko si predvolalo tureckého veľvyslanca pre sporné gesto futbalistu - tureckého reprezentanta Meriha Demirala v zápase ME proti Rakúsku.

Turecký obranca Demiral v rámci oslavy svojho druhého gólu pri utorkovom víťazstve v osemfinále nad Rakúskom použil gesto známe ako pozdrav vlkov. Je spájané s tureckým krajne pravicovým hnutím Siví vlci, ktoré je prepojené na Stranu národného hnutia (MHP).

Siví vlci sú označovaní za pravicovú extrémistickú skupinu a majú 18 500 až 20-tisíc členov, píše The Guardian s odvolaním sa na nemecký Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV), ktorý túto organizáciu dlhodobo sleduje.

Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová, ďalší politici a ľudskoprávne skupiny Demiralovo gesto slovne odsúdili. Nemecké ministerstvo zahraničných vecí si vo štvrtok predvolalo tureckého veľvyslanca v Berlíne. Únia európskych futbalových zväzov (UEFA) v stredu uviedla, že prešetruje možné nevhodné správanie tohto stopéra. Turecko si zase predvolalo nemeckého veľvyslanca.

Agentúra Reuters medzičasom s odvolaním sa na nemecký denník Bild informovala, že UEFA Demirala suspendovala na nasledujúce dva zápasy na EURO 2024. V sobotňajšom štvrťfinále si teda údajne nezahrá proti Holandsku a vynechá aj prípadné semifinálové stretnutie.

Demiral po zápase gesto pripísal svojej tureckej identite a dodal, že v ňom nebolo skryté posolstvo. "Videl som ľudí na štadióne, ako ukazujú toto gesto. Všetci sme Turci. Som veľmi hrdý, že som Turek a o tom celom toto gesto je," povedal.

Líder MHP Devlet Bahceli prešetrovanie UEFA označil za provokáciu a turecké ministerstvo zahraničných vecí to označilo za neprijateľné a reakcie nemeckých úradov za xenofóbne.

(tasr, dpa, guardian)

Minúta  |  

Poľsko žiada Fínsko, Nemecko a Grécko o podporu pri ochrane východnej hranice

Poľsko žiada podporu zo strany Fínska, Nemecka a Grécka pri strážení hraníc s Bieloruskom, uviedol vo štvrtok vysokopostavený predstaviteľ krajiny. Varšava od trojice štátov podľa neho žiada pohraničnú stráž aj policajtov.

"Tieto krajiny sú naozaj skúsené v otázke ochrany hraníc. Najmä prax Grécka by mohla byť veľmi užitočná," uviedol citovaný zdroj z poľskej vlády s tým, že prípravy v tejto veci už prebiehajú.

Vláda vo Varšave, ale aj úrady Litve a Lotyšsku, ktoré sú tiež na východnej hranici EÚ s Bieloruskom, už dlhší čas obviňujú bieloruský režim Západom neuznaného prezidenta Alexandra Lukašenka z povzbudzovania ilegálnej migrácie do týchto troch krajín, aby tak spôsobil spory a chaos v rámci EÚ.

Európska pohraničná a pobrežná stráž (FRONTEX) uvádza, že počet migrantov, ktorí sa pokúšajú prejsť do EÚ cez jej východné hranice, sa za prvých päť mesiacov tohto roka takmer zdvojnásobil. Poľské i fínske úrady sa však obávajú toho, že by sa situácia v blízkej budúcnosti mohla ešte zhoršiť.

V rámci opatrení Grécko už rozširuje oplotenie na svojej hranici s Tureckom, zatiaľ čo Fínsko sa snaží uzavrieť novú trasu migrantov vedúcu cez Rusko do Európy prostredníctvom posilnenia hliadok pohraničnej stráže, dronov, elektronických detektorov a aj výstavbou plotov.

Poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz vo štvrtok uviedol, že medzi migrantmi prichádzajúcimi z Bieloruska môžu byť aj osoby vycvičené na útoky na vojakov. Varšava podľa Reuters dúfa, že túto otázku otvorí na nadchádzajúcom summite NATO, ktorý sa uskutoční budúci týždeň vo Washingtone.

(tasr, reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.