Preskočiť na obsah
  |  

Na predošlom samite NATO vo Vilniuse požiadala Čaputová, aby spojenci mysleli na našu protivzdušnú obranu

Na predošlom samite NATO vo Vilniuse požiadala Čaputová, aby spojenci mysleli na našu protivzdušnú obranu. Exprezidentka to povedala v čase, keď naše systémy S-300 či KUB už boli na Ukrajine, a naša obloha bola bez ochrany.

Aliancia nereagovala ani na opakované prosby zo strany nového prezidenta Petra Pellegriniho, čo ukazuje, ako členské štáty pristupujú ku kolektívnej obrane v čase krízy.

Nielen o prázdnych sľuboch NATO sa dočítate v komentári Daga Daniša.

  |  

Program na festivale Pohoda do odvolania prerušili z dôvodu silnej búrky

Program na festivale Pohoda do odvolania prerušili z dôvodu silnej búrky. Návštevníkov organizátori vyzvali, aby sa skryli v autách alebo stanoch a taktiež, aby sa zbavili kovových predmetov a vypli si telefóny.

"Podľa predbežných správ niekoľko ľudí utrpelo zranenia - informáciu sa zatiaľ nepodarilo overiť," informuje portál Aktuality s dôvetkom, že poškodený bol aj stan Aktuality.sk, v ktorom sa konali diskusie.

Na miesto mali vyraziť hasiči a sanitky, píše Denník N a ďalej uvádza, že silný vietor zhodil aj vonkajšie zátarasy.

V týchto chvíľach sa podľa informácií pracovníkov press stanu čaká na finálne rozhodnutie organizátorov o ďalšom priebehu letného festivalu v Trenčíne.

Výstrahy druhého stupňa pred búrkami platia v celom Bratislavskom, Trenčianskom, Nitrianskom a Trnavskom kraji. Okrem toho sú v platnosti aj vo väčšine okresov Banskobystrického kraja a v okresoch Bytča, Kysucké Nové Mesto, Čadca a Žilina. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informoval na svojom webe.

(tasr, dennikn, aktuality, tasr)

  |  

Podľa českého prezidenta Petra Pavla nemožno v najbližšej dobe očakávať vo vojne na Ukrajine významný prielom

Podľa českého prezidenta Petra Pavla nemožno v najbližšej dobe očakávať vo vojne na Ukrajine významný prielom na frontovej línii. Ak Ukrajina odolá ruskému tlaku, k určitému posunu by podľa neho mohlo dôjsť na prelome rokov.

Povedal to Pavel v piatok v rozhovore na pôde amerického think tanku Atlantic Council. Uviedol tiež, že v rámci českej iniciatívy by malo na Ukrajinu doraziť v júli aj v auguste asi 50-tisíc kusov delostreleckej munície.

Podľa Pavla je potrebné uvedomiť si, že Rusko má oveľa väčšie zdroje vo všetkých oblastiach než Ukrajina. "V blízkej budúcnosti nemôžeme na fronte čakať nejaký významný posun. Tiež by sme mali čo najskôr presvedčiť Rusko, že na bojisku nemôže dosiahnuť žiaden významný úspech, a to by ho priviedlo za rokovací stôl," povedal Pavel s tým, že Západ by preto mal Kyjevu poskytovať všetko potrebné vybavenie.

"Ak Ukrajina ustojí tlak Ruska a Rusko nezaznamená žiaden úspech – a tiež s ohľadom na výsledok amerických volieb –, budeme čakať nejaké momenty koncom tohto roka alebo začiatkom budúceho roka. Medzitým by sme mali presvedčiť Čínu, že nie je v jej záujme byť tak blízkym spojencom Ruska," dodal český prezident.

Keď sa začnú mierové rokovania, Západ by podľa neho nemal nikdy uznať okupované územia ako ruské, ale mal by ich radšej označiť za dočasne okupované. V súčasnej chvíli nie je realistická možnosť získať ich späť, vysvetlil.

(tasr)

  |  

Ruský minister obrany telefonoval americkému, vraj z dôvodu zníženia eskalácie

Ruský minister obrany telefonoval americkému, vraj z dôvodu zníženia eskalácie. Ďalšie podrobnosti ruská strana nezverejnila.

Ruský minister obrany Andrej Belousov a jeho americký náprotivok Lloyd Austin diskutovali "o predchádzaní bezpečnostným hrozbám a znižovaní rizika možnej eskalácie", cituje agentúra RIA Novosti z vyhlásenia ruského ministerstva obrany.       

Rezorty obrany oboch krajín sú v sporadickom kontakte napriek napätiu v súvislosti s konfliktom na Ukrajine. V zatiaľ poslednom telefonáte z konca júna Moskva kritizovala dodávky amerických zbraní Ukrajine.

Telefonát sa uskutočnil dva dni po tom, ako USA oznámili, že od roku 2026 na účely odstrašenia v Nemecku dočasne umiestnia riadené strely typu Tomahawk a ďalšie zbrane dlhého dosahu. Kremeľ varoval, že toto rozhodnutie by mohlo znamenať návrat ku konfrontácii v štýle studenej vojny.

(tasr)

  |  

Humanitárne mólo v Pásme Gazy čoskoro ukončí svoju činnosť, uviedol hovorca Pentagónu

Humanitárne mólo v Pásme Gazy čoskoro ukončí svoju činnosť, uviedol hovorca Pentagónu Pat Ryder. Generálmajor letectva uviedol, že armáda sa v stredu snažila mólo skúšané počasím a morskými prúdmi znovu ukotviť, no neúspešne.

„Mólo bolo vždy zamýšľané ako dočasné riešenie, ktoré malo umožniť dodatočný prísun pomoci do Gazy v období veľkej humanitárnej potreby... Mólo čoskoro ukončí svoju činnosť,“ povedal Ryder.

Americkí predstavitelia pre agentúru Reuters uviedli, že prevádzka móla by sa mohla presunúť do izraelského prístavu Ašdod už na budúci týždeň, keď by pomoc určená pre mólo na Cypre mohla vyschnúť.

Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan novinárom povedal, že mólo pomohlo dopraviť do Gazy naliehavo potrebné potraviny a humanitárnu pomoc, ale teraz sa do palestínskej enklávy dostávajú ďalšie zásoby pozemnou cestou.

„Skutočným problémom teraz nie je dostať pomoc do Gazy. Ide o to, aby sa pomoc efektívne dostala do okolia Gazy,“ uviedol s odkazom na bezprávie, ozbrojené gangy a v niektorých prípadoch aj militantné hnutie Hamas, ktoré sa snaží narušiť distribúciu pomoci.

„Mólo sme privítali ako dodatočný zdroj, kým funguje. Budeme naďalej presadzovať to, čo skutočne potrebujeme, a to je rozsiahly cestný presun pomoci do Gazy,“ povedal hovorca OSN Stéphane Dujarric.

OSN dohliadala na prepravu pomoci z móla do skladov Svetového potravinového programu (WFP). Po záchrannej misii izraelskej armády, ktorá 8. júna v oblasti zachránila štyroch rukojemníkov, však bola táto účasť pozastavená z dôvodu bezpečnostnej kontroly.

Americká armáda odhadovala, že mólo bude stáť viac ako 200 miliónov dolárov a na jeho chode sa malo podieľať približne tisíc vojakov.

Senát USA v priebehu dňa tesne odhlasoval zablokovanie legislatívy, ktorú predložil republikánsky senátor Ted Cruz a ktorá by zastavila financovanie móla.

(reuters)

  |  

Najmenej piati ľudia zahynuli a ďalších 17 utrpelo zranenia pri ruskom útoku v Doneckej oblasti

Najmenej piati ľudia zahynuli a ďalších 17 utrpelo zranenia pri ruskom útoku v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, uviedol tamojší gubernátor Vadym Filaškin.

"Už druhý deň po sebe zažil Myrnohrad útoky. Podľa predbežných informácií došlo dnes v meste k dvom zásahom: v blízkosti administratívnej budovy a v blízkosti zastávky verejnej dopravy," napísal Filaškin na sieti Telegram a dodal, že útok si vyžiadal tri obete a desať zranených.

Gubernátor ďalej uviedol, že k útoku došlo aj na podnik v meste Kosťantynivka. Podľa jeho slov zahynuli dvaja civilisti a traja ďalší utrpeli zranenia.         

Pri bombovom útoku na mesto Lyman sa zranili štyria ľudia. Poškodené boli domy a autá.

(tasr)