Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Medvedev: Rusko chce vojnu a boje na Ukrajine sa neskončia ani podpísaním mierovej dohody

Podľa Medvedeva chce Rusko vojnu a boje na Ukrajine sa neskončia ani podpísaním prípadnej mierovej dohody. Takýto postoj Moskvy podľa webu Sky News načrtol niekdajší ruský prezident.

Medvedev pripustil, že Rusko bude pokračovať vo svojej vojenskej operácii s cieľom „rozdrviť“ Ukrajinu, aj keby Kyjev akceptoval podmienky takzvanej mierovej dohody navrhované Kremľom. Tvrdí, že Rusko „zarazí dlhý oceľový klinec do rakvy" Ukrajiny v prípade, že sa Ukrajina vzdá veľkej časti svojho územia na východe.

„Čo ak prijmú dohodu? Toto nebude koniec ruskej vojenskej operácie. Aj po podpísaní papierov a akceptovaní porážky sa zvyšná časť radikálov po preskupení síl skôr či neskôr vráti k moci, inšpirovaná západnými nepriateľmi Ruska. A potom príde čas konečne rozdrviť plaza. Zatĺcť dlhý oceľový klinec do rakvy Banderovho kvázi štátu. Zničiť zvyšky jeho krvavého dedičstva a vrátiť zvyšok krajiny do lona Ruska,“ napísal na Telegrame.

(siat, newssky)

Minúta  |  

SNS chce zvýšiť príspevok na pohreb zo sumy 79,67 eura na 200 eur

SNS chce zvýšiť príspevok na pohreb zo sumy 79,67 eura na 200 eur. Ide o návrh novely zákona o príspevku na pohreb, ktorý predložili poslanci do medzirezortného pripomienkového konania.

Zvýšenie „reflektuje infláciu a zmeny cien pohrebných služieb za posledných 17 rokov“, uvádza strana v dôvodovej správe. „Je nevyhnutné na zmiernenie finančného zaťaženia rodín v období straty blízkej osoby,“ odôvodňujú národniari.

Poslanci SNS spresnili, že zvýšením príspevku by sa mohla zlepšiť finančná podpora pre pozostalých. V správe uviedli, že od poslednej úpravy výšky príspevku na pohreb v roku 2007 došlo k výraznému nárastu životných nákladov, vrátane cien pohrebných služieb.

To podľa nich spôsobilo, že aktuálna suma príspevku nie je dostatočná na pokrytie nákladov spojených s pohrebom.

Návrh zákona by mohol nadobudnúť účinnosť od januára 2025.

(tasr)

Minúta  |  

Od nedele vstúpi do platnosti revidovaná smernica EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi

Od nedele vstúpi do platnosti revidovaná smernica EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu s prísnejšími pravidlami. Upozornila na to Európska komisia.

V smernici EÚ sa uvádza, že obchodovanie s ľuďmi je závažný trestný čin, páchaný často v rámci organizovaného zločinu, ktorý predstavuje vážne porušenie ľudských práv a výslovne sa zakazuje v Charte základných práv EÚ.

Prevencia a boj proti obchodovaniu s ľuďmi a podpora obetí obchodovania s ľuďmi bez ohľadu na ich krajinu pôvodu zostáva prioritou pre Úniu a pre všetky jej členské štáty, píše sa v nej. Nové pravidlá poskytnú orgánom presadzovania práva a súdnym orgánom silnejšie nástroje na vyšetrovanie a stíhanie nových foriem vykorisťovania ľudí, vrátane tých, ktoré sa odohrávajú online.

Vnútroštátne právo musí po novom trestne klasifikovať aj zneužívanie náhradného materstva, nútené sobáše a nezákonnú adopciu. Vedomé využívanie služieb poskytovaných obeťami obchodovania s ľuďmi sa tiež stane trestným činom.

Obchodovanie s ľuďmi páchané alebo podporované prostredníctvom informačných a komunikačných technológií, vrátane internetu a sociálnych médií, sa stane priťažujúcou okolnosťou v súvislosti so sexuálnym vykorisťovaním a bude mať za následok vyššie tresty. Členské štáty musia určiť národných koordinátorov boja proti obchodovaniu s ľuďmi a pravidelne aktualizovať svoje národné akčné plány.

Zároveň budú musieť každoročne zdieľať údaje o obchodovaní s ľuďmi prostredníctvom Eurostatu, štatistického úradu EÚ. Prísnejšie pravidlá platné od nedele musia členské štáty previesť do svojich vnútroštátnych právnych predpisov najneskôr do 15. júla 2026.

Komisia upozornila, že hospodárske škody spôsobené obchodovaním s ľuďmi v EÚ sa odhadujú na 2,7 miliardy eur ročne.

(tasr)

Minúta  |  

Prerieknutia Joea Bidena sú podľa Dmitrija Peskova vnútornou záležitosťou USA

Prerieknutia Joea Bidena sú podľa Dmitrija Peskova vnútornou záležitosťou USA. Biden na štvrtkovej tlačovej konferencii totiž ukrajinského prezidenta predstavil ako Vladimira Putina.

"Nie je to naša záležitosť. Je to záležitosť USA. Nech americkí voliči rozhodnú," povedal Peskov, pričom odkazoval na novembrové prezidentské voľby v USA. Za nepravdivé označil tiež tvrdenia médií, že Rusko plánovalo zavraždiť riaditeľa nemeckej zbrojárskej spoločnosti.

Uviedol, že je nemožné sa stavať vážne k správam o údajnom pláne na zavraždenie šéfa nemeckej zbrojovky, pretože sú založené na informáciách od anonymných zdrojov a neobsahujú nijakú "serióznu argumentáciu". O údajných plánoch Ruska informovali vo štvrtok spravodajská stanica CNN i denník The New York Times.

Na piatkovej tlačovej konferencii Peskov tiež uviedol, že maďarský premiér Viktor Orbán neinformoval Putina o svojich plánoch na stretnutie s bývalým americkým prezidentom Donaldom Trumpom kandidujúcim vo voľbách proti Bidenovi. Šéf Kremľa tak podľa neho neposlal cez Orbána Trumpovi nijaký odkaz.

Hovorca Kremľa zároveň nevylúčil obnovenie čiernomorskej obilnej dohody, ktorá umožňovala vývoz ukrajinského obilia cez čiernomorské prístavy.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Sociálna sieť X podľa správy Európskej komisie porušuje Akt o digitálnych službách

Sociálna sieť X podľa správy Európskej komisie porušuje Akt o digitálnych službách (DSA). Platforma zavádza používateľov tzv. modrými fajočkami pri neoverených účtoch, nedisponuje vhodnou databázou reklám a neposkytuje prístup k verejným údajom.

Európska komisia upozorňuje, že podmienky overenia účtu a získania modrej fajočky, ktorá symbolizuje toto overenie, nie sú v súlade so zaužívanou praxou na iných sieťach. Na X si môže ktokoľvek zaobstarať modrú fajočku zaplatením prémiového predplatného. To považujú za negatívne ovplyvňovanie schopnosti používateľov slobodne a informovane sa rozhodovať o pravosti účtov a obsahu.

Komisia tvrdí, že zaznamenala viacero prípadov zneužitia overeného statusu na oklamanie používateľov. Overovanie účtov však nie je jediným problémom, na ktorý upozorňuje. Brusel poukazuje aj na nedostatočnú transparentnosť siete v oblasti reklamy.

X podľa Komisie nedisponuje vhodnou voľne dostupnou databázou reklám, v ktorej by bolo možné reklamy umiestnené na X jednoducho vyhľadať. Práve naopak, spoločnosť zaviedla rôzne spôsoby, akými sťažuje prístup k databáze, napríklad zavedením špecifického dizajnu. Komisia taktiež sieti vytkla, že neposkytuje prístup k údajom, ktoré by mali byť podľa DSA verejne dostupné pre výskumných pracovníkov.

Ide o prvé varovanie, ktoré Komisia spoločnosti X vydala v súvislosti s porušením DSA, prostredníctvom ktorého sa EÚ snaží prinútiť technologické spoločnosti k väčšej regulácii obsahu. "Spoločnosť X má teraz právo na obhajobu, ale ak sa náš názor potvrdí, uložíme pokuty a budeme požadovať výrazné zmeny," uviedol eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton.

Pokuty, ktoré môže EÚ uložiť za porušenie DSA, môžu siahať až do výšky šesť percent celosvetového ročného obratu spoločnosti. Okrem spoločnosti X vyšetruje EÚ aj platformy Facebook a Instagram od spoločnosti Meta, sociálnu sieť TikTok a internetový obchod Aliexpress.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Rusko odsúdilo zamestnanca Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu na 14 rokov väzenia

Zamestnanca Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe Rusko odsúdilo na 14 rokov väzenia. Dôvodom bola špionáž pre bližšie nešpecifikované zahraničné agentúry. Súd sa konal v Ruskom okupovanej Doneckej oblasti.

Generálna prokuratúra v stanovisku zverejnenom na platforme Telegram uviedla, že zamestnanec OBSE Vadym Golda v roku 2021 zhromažďoval informácie o priemyselných objektoch v Doneckej oblasti, ktoré boli neskôr použité na riadenie raketových útokov v regióne.

OBSE na sociálnej sieti X informovala, že rozsudok "jednoznačne odsudzuje", a vyzvala na prepustenie Goldu a ďalších dvoch bývalých zamestnancov OBSE, ktorých Rusko v roku 2022 uväznilo za vlastizradu. Organizácia má 57 členských krajín vrátane Ruska a Ukrajiny. V rokoch 2014 až 2022 pôsobila na východe Ukrajiny jej monitorovacia misia.

Zamestnanci OBSE tam mali za úlohu monitorovať dodržiavanie krehkého prímeria medzi ukrajinskou armádou a proruskými separatistami. Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sa z misie stiahli.

(tasr, reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.