Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Poslancovi Tiborovi Gašparovi (Smer) a ďalším piatim osobám zrušili na podklade sťažnosti obvinenie, ktorému čelili od decembra 2023, informovala hovorkyňa Krajskej prokuratúry v Bratislave Gabriela Kováčová.
(tasr)
NR SR: Poslanci budú o novele Trestného zákona rozhodovať zrýchlene, návrh na skrátené legislatívne konanie schválilo 78 poslancov.
(tasr)
Francúzska konzervatívna televízia CNews dostala pokutu za to, že nespochybnila klimaticky skeptické tvrdenia svojho hosťa. O incident sa postaral ekonóm Philippe Herlin ešte v auguste 2023, regulačný úrad Arcom udelili stanici pokutu 20-tisíc eur až 10. júla 2024.
V relácii Punchline Eté sa hostia venovali téme, že júl 2023 mal byť najteplejším mesiacom v histórii meraní. Herlin sa podľa klimatickej iniciatívy QuotaClimat „podelil o osobnú klimatickú skepsu“ v otázke ľudského pôvodu klimatickej zmeny bez toho, aby moderátor alebo ktokoľvek z hostí reagoval.
„Antropogénne globálne otepľovanie je lož, podvod... tvrdia nám, že za to môže človek. Nie, to je konšpirácia, ale prečo to má takú váhu?“ vyhlásil ekonóm vo vysielaní. „Pretože to ospravedlňuje zásahy štátu do našich životov a zbavuje to štát nutnosti znížiť verejné výdavky... Je to forma totalitarizmu.“
Jeho prejav „nevyvolal žiadnu reakciu“ prísediacich ani moderátora, čo bolo podľa QuotaClimat (ktorá monitoruje eko-spravodajstvo) dostatočným podnetom na podanie žiadosti o prešetrenie.
Po vyšetrovaní Arcom zistil, že nedostatočná reakcia CNews bola „zlyhaním“ pri plnení povinností kanála, ktorý „je povinný zabezpečiť čestnú prezentáciu kontroverzných otázok, najmä zabezpečením vyjadrenia rôznych názorov“.
„Hosť mohol otvoriť kontroverznú tézu, ktorá nebola overená získanými vedeckými údajmi, bez toho, aby bol postoj, ktorý obhajoval, uvedený na pravú mieru a bez toho, aby bol po týchto výrokoch vyjadrený rozpor na túto tému,“ dodala Arcom vo svojej správe a potvrdila pokutu pre CNews vo výške 20-tisíc eur.
CNews, ktorú kontroluje miliardár a obchodný magnát Vincent Bolloré, poskytuje 24-hodinové národné a globálne spravodajstvo a je druhou najsledovanejšou spravodajskou sieťou vo Francúzsku po BFMTV. Stanica patrí do skupiny Groupe Canal+, od obnovenia vysielania v roku 2017 ju často prirovnávajú k americkej televízii Fox News.
(euronews)
Novelizáciou Trestného zákona ubezpečujeme Európsku komisiu o tom, že peniaze z fondov EÚ nebudú ohrozené, ubezpečil minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) v pléne Národnej rady SR.
„Nejde o opravy nejakého babráctva alebo chýb, ale ide o reakciu na konzultácie s eurokomisiou najmä v súvislosti s dezinformáciami, ktorými je EK kŕmená zo strany opozičných poslancov v Európskom parlamente,“ podotkol.
Potvrdil, že v rámci legislatívneho procesu je plánovaný pozmeňovací návrh, pričom pôjde o legislatívno-technickú zmenu.
(tasr)
Počet obyvateľov Ukrajiny podľa OSN by do roku 2100 mohol klesnúť na 15,3 milióna, k 1. januáru 2024 mala viac ako 37 miliónov obyvateľov.
Prognózu uviedol vo svojej aktualizácii vývoja svetovej populácie Odbor pre ekonomické a sociálne otázky Sekretariátu OSN. Podľa zástupcu riaditeľa ukrajinského Inštitútu pre demografiu a sociálne štúdie Oleksandra Hladuna je však predpoveď OSN veľmi pesimistická.
Podľa jeho odhadu by aj pri najnepriaznivejšom dlhodobom scenári mohol počet obyvateľov Ukrajiny klesnúť menej výrazne, a to na 25 miliónov. Dodal, že najpresnejšie sú krátkodobé predikcie na obdobie dvoch až piatich rokov, pri strednodobých predpovediach na desať až 15 rokov a dlhodobých prognózach nad 50 rokov však presnosť klesá.
(sita, uapravda)
Cieľom Zelenského je do novembra tohto roka pripraviť všetky prvky mierového plánu, aby mohol Kyjev zvolať v poradí druhý mierový samit.
Ukrajina zorganizovala prvý mierový samit minulý mesiac vo Švajčiarsku. Zúčastnili sa na ňom zástupcovia 92 krajín s výnimkou Ruska. Kyjev uviedol, že na nasledujúcu schôdzku o mieri by mohol pozvať aj predstaviteľov Ruska.
Námestník ruského ministra zahraničných vecí sa minulý týždeň vyjadril, že Moskva sa nezúčastní ani na ďalšom samite, hoci Kremeľ bol v tejto otázke menej kategorický a uviedol, že neexistuje "žiadna presná podstata" myšlienky nasledujúcej mierovej schôdzky.
Zelenskyj v pondelok tiež poznamenal, že Ukrajina dostane v priebehu tohto leta niekoľko bojových stíhačiek F-16 a ďalšie pred koncom roka - ich presný počet však nevedel určiť. "Nebude ich dosť, určite nás posilnia, ale bude ich dosť na boj na úrovni ruského letectva? Myslím, že ich nebude dosť," povedal novinárom s tým, že Kyjev očakával väčšie množstvo týchto stíhačiek.
(tasr, reuters)
Francúzska ministerka športu plávala v sobotu v Seine. Vzbudila nádej, že rieka bude dostatočne čistá pre súťažiacich na parížskych olympijských hrách, ktoré sa začnú o necelé dva týždne.
Političku Amelie Oudea-Casterovú sprevádzal paratriatlonista Alexis Hanquinquant, ktorý bude vlajkonosičom Francúzska na otváracom ceremoniáli paralympiády 28. augusta.
Ak to počasie dovolí, bude rieka 26. júla hviezdou otváracieho ceremoniálu olympijských hier a následne bude hostiť triatlon a plávanie na otvorenej vode.
Ministerka sa chopila príležitosti zaplávať si v rieke deň po tom, čo parížska radnica uviedla, že rieka Seina bola počas väčšiny za posledných dvanásť dní dostatočne čistá na to, aby sa v nej dalo plávať.
Parížsky región totiž zaznamenal v posledných týždňoch nezvyčajne silné dažde, ktoré zvýšili úroveň znečistenia Seiny, pretože do rieky sa vyplavujú nespracované odpadové vody.
(france24)
Neznámy páchateľ v noci hodil granát na náborovú kanceláriu v meste v Ľvovskej oblasti, tvrdí ukrajinská polícia. Po podozrivej osobe pátrajú.
"Pri incidente nebol nikto zranený. Poškodená bola fasáda a okná budovy," uviedla vo vyhlásení miestna polícia a dodala, že príslušníci orgánov činných v trestnom konaní prijímajú opatrenia na identifikáciu a zadržanie páchateľa. Na mieste činu pracujú aj forenzní experti. Podľa príslušníka miestnej polície zostal v dôsledku výbuchu pred budovou menší kráter.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v apríli podpísal zákon o mobilizácii zameraný na zvýšenie počtu vojakov ukrajinskej armády. Podľa AFP rozšírený nábor do armády vyvolal na Ukrajine hnev a strach a desiatky mužov v bojaschopnom veku boli prichytené pri nelegálnom úteku z krajiny.
(tasr, afp)
Od utorka môžu domácnosti aktivovať žiadosti na kotly na biomasu a slnečné kolektory, Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) spolu s ministerstvom hospodárstva spúšťa aktiváciu a vydávanie poukážok z projektu Zelená domácnostiam. Poukážky k aktivovaným žiadostiam budú vydávané nasledujúci deň.
Aktivácia žiadostí o príspevok na zakúpenie a inštaláciu kotlov na biomasu, tepelných čerpadiel, slnečných kolektorov, fotovoltických panelov či veterných turbín bude spúšťaná v etapách.
SIEA bude vydávať poukážky v týždenných intervaloch, každý utorok o 11.00. Po kotloch na biomasu a slnečných kolektoroch budú nasledovať tepelné čerpadlá, pre ktoré bude aktivácia spustená v pondelok 22. júla a k fotovoltickým panelom a veterným turbínam v pondelok 29. júla.
(siea, mh sr, tasr)
V Lotyšsku začne od utorka platiť zákaz vstupu osobných vozidiel s bieloruskými poznávacími značkami, ktoré prichádzajú z Bieloruska alebo Ruska. S odvolaním sa na lotyšský daňový úrad o tom v pondelok informovala agentúra Reuters.
Opatrenie je súčasťou nového balíka sankcií prijatého EÚ, na základe ktorého sa podľa lotyšského úradu "do značnej miery prispôsobili sankcie uvalené na Bielorusko sankciám uvaleným na Rusko". Členské štáty EÚ hraničiace s Ruskom - Poľsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva a Fínsko - ako aj Nórsko zakázali vstup vozidlám s ruskými evidenčnými číslami ešte vlani.
Tento zákaz bol taktiež súčasťou sankčných opatrení uvalených na Rusko za jeho agresiu proti Ukrajine. Pobaltské krajiny ešte v septembri 2022 zakázali vstup ruským turistom. Lotyšsko tento zákaz predĺžilo až do marca 2025 s odvolaním sa na ruskú inváziu.
(tasr, reuters)
Kenská polícia zadržala podozrivého sériového vraha, ktorý sa priznal k zavraždeniu 42 žien. Medzi obeťami bola aj jeho manželka.
Policajný inšpektor uviedol, že polícia v pondelok zadržala 33-ročného muža menom Collins Jumaisi Khalusha, podozrivého zo spáchania zločinu. "Máme dočinenia so sériovým vrahom, psychopatickým sériovým vrahom, ktorý si neváži ľudský život," povedal šéf riaditeľstva pre vyšetrovanie zločinov Mohamed Amin.
Podozrivý sa podľa neho priznal, že vylákal a zabil dovedna 42 žien a ich telá zlikvidoval na skládke. K vraždám došlo v období od roku 2022 do 11. júla tohto roku. Prvou obeťou vraha bola jeho manželka, ktorú zaškrtil a jej telo následne rozštvrtil a vyhodil na smetisku. Polícia zadržala i ďalšieho podozrivého, ktorý bol prichytený s telefónom jednej z obetí.
Kenský policajný dozorný orgán, Nezávislý úrad pre dohľad nad políciou v piatok uviedol, že vyšetruje, či sa na nájdení tiel na skládke podieľala polícia, pričom poznamenal, že skládka sa nachádzala len sto metrov od policajnej stanice. Počas víkendu dobrovoľníci na smetisku prehľadávali obrovské kopy odpadu a hľadali ďalšie obete. Od piatku bolo zo smetiska v slume Mukuru na juhu hlavného mesta Nairobi vytiahnutých celkovo deväť zohavených a rozrezaných tiel zabalených v igelitových vreciach.
Keď sa miestni obyvatelia pokúsili na policajnú stanicu odniesť vrece, ktoré vytiahli z lomu, príslušníci polície proti nim použili slzotvorný plyn. Ľudskoprávne organizácie často obviňujú kenskú políciu z využívania neprimeranej sily, nezákonného zabíjania či vedenia zásahových jednotiek.
(tasr, afp)
Európska únia zvažuje bojkotovať neformálne zasadnutie ministrov zahraničných vecí členských krajín, ktoré by sa malo konať koncom augusta v Budapešti pod taktovkou maďarského predsedníctva v Rade EÚ.
Každá krajina, ktoré preberie polročné rotujúce predsedníctvo, zvoláva neformálne pracovné stretnutie šéfov diplomacií (tzv. Gymnich). Budapešť toto stretnutie naplánovala v dňoch 28. až 29. augusta.
Ako však v pondelok upozornil týždenník Politico, vôbec k nemu nemusí dôjsť; v rovnakom termíne totiž môže šéf diplomacie EÚ Josep Borrell zvolať riadne stretnutie ministrov zahraničných vecí do Bruselu, čo je významovo nadradené neformálnym rokovaniam.
Podľa Politica by rokovania diplomatov EÚ v Budapešti boli pre maďarského premiéra Viktora Orbána a jeho ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa "skvelou príležitosťou" pokúsiť sa stanoviť program v tejto oblasti.
Mnohé členské krajiny EÚ sú však rozčúlené tým, čo volajú neustále podkopávanie zahraničnej politiky zo strany Maďarska a dôvodom na bojkot augustového stretnutia ministrov má byť najmä osobné rozhodnutie Orbána uskutočniť návštevy Kyjeva, Moskvy a Pekingu, ako aj stretnutie s americkým prezidentským kandidátom Donaldom Trumpom, ktoré vopred nekoordinoval so svojimi kolegami z EÚ. Návštevy sa udiali v úvode predsedníctva.
Aj preto môže EÚ prijať bezprecedentný krok a bojkotovať jedno zo stretnutí naplánovaných maďarským predsedníctvom.
Zámer bojkotovať neformálne rokovania diplomatov koncom minulého týždňa ako prvé ohlásili Fínsko a Švédsko, krátko na to sa k nim pridali aj Estónsko, Litva. Lotyšsko a Poľsko. Uvedené krajiny naznačili, že ak do Budapešti niekoho pošlú, tak iba diplomatov na nižšej úrovni.
Medzitým sa zrodil plán, že Borrell v rovnakom čase zvolá ministrov do Bruselu na formálne zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci. Pre Politico to potvrdili traja nemenovaní diplomati z prostredia EÚ. V praxi to znamená, že ak sa v ten istý deň uskutoční formálne zasadnutie v Bruseli pod vedením Borrella, tak ministri nebudú môcť ísť do Budapešti na neformálne rokovania.
Podľa Politica o tomto pláne už diskutovali viaceré krajiny EÚ vrátane Francúzska a Nemecka, a v stredu by o ňom mali rokovať aj veľvyslanci členských krajín pri EÚ (Coreper).
Britský kráľ Karol III. súkromne napísal list exprezidentovi USA Donaldovi Trumpovi, ktorý prežil sobotňajší atentát. V pondelok to potvrdil Buckinghamský palác.
Obsah Karolovho listu je v súlade s vyjadreniami britského premiéra Keira Starmera, ktorý odsúdil násilie, vyjadril sústrasť obetiam sobotňajšej streľby aj ich rodinám a Trumpovi a ostatným zraneným osobám zaželal skoré uzdravenie.
Kráľovo posolstvo bolo adresátovi doručené ešte v nedeľu prostredníctvom britského veľvyslanectva vo Washingtone. Podľa Buckinghamského palácu zostane obsah listu neverejný.
(tasr, bbc)
Výkonný podpredseda eurokomisie Maroš Šefčovič na niekoľko týždňov rozšíri svoju pracovnú agendu v exekutíve EÚ. Stane sa tak po tom, čo sa eurokomisárka pre dopravu Adina Valeanová a eurokomisár pre životné prostredie, oceány a rybolov Virgilijus Sinkevičius vzdali svojich funkcií.
Obaja tak spravili preto, aby sa ujali mandátu poslancov Európskeho parlamentu, do ktorého boli zvolení v júnových eurovoľbách. Ustanovujúce zasadnutie nového europarlamentu sa koná tento týždeň v Štrasburgu od 16. do 19. júla.
Predsedníčka Komisie Ursula vod der Leyenová sa v tejto súvislosti rozhodla, že výkonný podpredseda Maroš Šefčovič, ktorý je zodpovedný za implementáciu Európskej zelenej dohody a má na starosti strategický výhľad a medziinštitucionálne vzťahy, dočasne po Sinkevičiusovi preberie záležitosti spojené so životným prostredím, oceánmi a rybolovom.
Eurokomisár pre životné prostredie Wopke Hoekstra zas bude dočasne zodpovedať za agendu dopravy a mobility po komisárke Valeanovej. Ich agendám by sa mali venovať iba dočasne, kým Rumunsko a Litva nevymenujú náhradníkov za odchádzajúcich členov Európskej komisie, čo však môže trvať aj niekoľko týždňov.
Nových eurokomisárov musí následne odobriť šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá vo štvrtok zistí, či má dostatok hlasov poslancov europarlamentu na získanie druhého mandátu na čele eurokomisie. Následne musia získať aj súhlas príslušných pracovných výboroch europarlamentu.
(tasr)
Hasiči aktuálne zasahujú pri požiari časti rodinného domu v Piešťanoch na Bratislavskej ulici. „Po príchode na miesto udalosti sme zistili, že je požiarom zachvátená jedna miestnosť v prízemí a celá podkrovná časť rodinného domu,“ uviedol veliteľ zásahu Peter Kočárik.
Dodal, že na mieste sa nachádzala jedna osoba, neprišlo však k ohrozeniu jej zdravia.
Pri požiari pomáhajú aj dobrovoľní hasiči z Drahoviec, Moravian nad Váhom a Vrbového. Dopravu usmerňuje polícia, je však bez väčšieho zdržania.
(tasr)
Bývalý americký prezident Donald Trump po sobotňajšom atentáte vyhlásil v rozhovore pre bulvárny denník New York Post, že nechýbalo veľa a bol by mŕtvy. Svoje pocity opísal ako "vymykajúce sa skutočnosti". Podľa neho prežil iba vďaka šťastiu alebo Bohu.
"Teraz som tu už nemal byť. Mal som byť mŕtvy," povedal Trump počas letu do Milwaukee, kde sa v pondelok začne štvordňový nominačný snem Republikánskej strany.
Pokus o vraždu Trumpa sa odohral počas sobotňajšieho predvolebného zhromaždenia v meste Butler v štáte Pensylvánia. Na exprezidenta USA vystrelil poloautomatickou puškou 20-ročný Thomas Matthew Crooks. Trumpovi prestrelil hornú časť pravého ucha, jedného účastníka podujatia zabil a ďalší dvaja utrpeli zranenia. Útočníka následne zastrelila tajná služba.
Trump denníku povedal, že keby nebol počas prejavu mierne pootočil hlavu doprava, aby sa pozrel na graf o nelegálnych prisťahovalcoch, bol by mŕtvy. Takto mu strela iba odtrhla časť ucha.
"Vďaka šťastiu alebo Bohu - mnohí ľudia hovoria, že vďaka Bohu - som stále tu," uviedol. Zároveň ocenil agentov tajnej služby, že strelca následne dokázali zneškodniť.
"Lekár v nemocnici povedal, že niečo také ešte nevidel, nazval to zázrakom," povedal Trump v rozhovore. Pravé ucho mal prekryté bielym obväzom. Jeho tím trval na tom, aby sa počas rozhovoru nefotilo.
Titulné stránky tlače po celom svete aj sociálne siete v uplynulých dňoch obehla fotografia z pensylvánskeho zhromaždenia, ktorú zhotovil fotoreportér agentúry AP Evan Vucci. Trump, obklopený ochrankou, ktorá sa ho po streľbe snažila dostať preč z pódia, je na snímke zachytený so vzdorovito zdvihnutou päsťou.
"Mnohí ľudia hovoria, že je to najikonickejšia fotografia, akú kedy videli. Majú pravdu - a to som ani nezomrel. Zvyčajne musíte zomrieť, aby ste mali ikonickú fotografiu," dodal Trump.
Tvrdí, že po atentáte prepísal svoj prejav, ktorý plánoval predniesť na zjazde republikánov v Milwaukee, kde by ho podľa očakávaní mali potvrdiť za kandidáta strany do novembrových prezidentských volieb.
Pôvodne si podľa svojich slov pripravil mimoriadne tvrdú kritiku "hroznej" administratívy súčasného prezidenta Joea Bidena, túto verziu však zrušil v prospech takej, ktorá podľa neho "zjednotí krajinu". Podľa vlastných slov však pochybuje, či sa mu zjednotenie podarí. "Ľudia v Spojených štátov sú veľmi rozdelení," skonštatoval.
(tasr)
Progresívny terorizmus vyrastá z nátlakovej povahy progresivizmu. Stojí na jednoduchej téze: kto nejde s nami, ide proti nám. Buď sa ľudia podriadia programu prevýchovy a predpísanej línii – vojnovej a dúhovej, alebo budú odsudzovaní ako zradcovia, nepriatelia pokroku, zlo.
Vynucovanie poslušnosti stojí na dvoch pilieroch. Prvým je presvedčenie o morálnej a kultúrnej nadradenosti „pokrokových síl“. Druhým je vylúčenie tých, ktorí sa nepodvolia, z radov slušnej spoločnosti. A často aj zo zamestnania.
Streľba na Donalda Trumpa naplno potvrdzuje to, čo sme už dlhšie tušili: Kráčať proti politickému a mediálnemu mainstreamu je nebezpečné. Môže táto šikana a teror časti spoločnosti prerásť do otvoreného násilia?
Prečítajte si v komentári Daga Daniša:
Nositelia Nobelovej ceny v Bielorusku žiadajú prezidenta o prepustenie viac politických väzňov. Pod tvorený list sa podpísalo 55 nositeľov spomínanej ceny.
Urobili tak v nadväznosti na nedávne amnestie, vďaka ktorým sa na slobodu dostali desiatky ľudí. "Je neprípustné vystavovať svojich obyvateľov krutým súdnym procesom a neľútostným podmienkam len pre ich presvedčenie. Každý človek má právo na svoj názor a zaslúži si rešpekt za svoju individualitu," napísali signatári Lukašenkovi.
"Máte jedinečnú príležitosť obrátiť list za minulosťou a vstúpiť do dejín nielen ako nekompromisný vládca, ale aj ako politický líder, ktorý preukázal múdrosť a súcit, zodpovedný voči svojmu ľudu a jeho budúcnosti," dodali.
V Bielorusku je v súčasnosti za mrežami 1 420 politických väzňov vrátane laureáta Nobelovej ceny za mier Alesa Biaľackého. Podľa ľudskoprávnych organizácií je vyše 200 z nich vážne chorých. Prezident Lukašenko nedávno udelil amnestiu či milosť niekoľkým z nich, pričom bolo prepustených najmenej 18 ľudí.
(tasr, reuters)
Ukrajinskí pohraničiari na hranici s Moldavskom zastrelili dezertéra. Príslušník ukrajinskej armády sa sanžil nelegálne opustiť krajinu. Pohraničná stráž tvrdí, že konala v sebaobrane.
Štátny úrad pre vyšetrovanie uviedol, že zadržaní boli štyria vojaci, keď sa pešo blížili k moldavskej hranici v juhoukrajinskej Odeskej oblasti pri pobreží Čierneho mora. Úrad spresnil, že k incidentu došlo v nedeľu: "Jeden z utečencov pri pokuse o útek napadol príslušníka pohraničnej stráže. Ten v reakcii na to použil služobnú zbraň a útočníka zastrelil."
Podľa pohraničnej stráže tento rok zomrelo viac než 12 ľudí, ktorí sa pokúšali prekročiť rieku Tisa pretekajúcej pozdĺž západnej hranice krajiny. V posledných mesiacoch tiež zadržali desiatky ľudí, ktorí sa pokúšali utiecť z krajiny.
Na Ukrajine je v dôsledku vojny s Ruskom vyhlásené stanné právo. Muži v bojaschopnom veku majú až na niekoľko výnimiek zakázané opustiť svoju krajinu. Často však dochádza najmä k pokusom mužov o útek cez hranice do susedných štátov EÚ a Moldavska.
(tasr, afp)
Dramatický únik pred políciou v Tomášove skončil vážnou nehodou a viacerými zranenými. Video, ktoré získal portál Aktuality od jedného z čitateľov, zachytáva vysokorýchlostnú jazdu unikajúceho vodiča a jeho následnú zrážku s ďalšími autami v cestnej premávke.
Celý incident, ktorému predchádzala policajná naháňačka, sa odohral na križovatke na Rastickej ulici. Na záberoch je vidieť, ako sa vodič rúti ulicami Tomášova a následne vchádza do križovatky, kde dochádza k zrážke s ďalšími dvomi vozidlami.
Video ďalej ukazuje, ako bezprostredne po náraze prichádzajú účastníkom dopravnej nehody na pomoc okoloidúci svedkovia.
Na miesto činu v nedeľu vyslali záchranársky vrtuľník, ktorý vodiča vozidla značky Volkswagen Golf, 49-ročného muža, previezol s ťažkými zraneniami do nemocnice.
Vo vozidle bolo následne nájdených viacero vreciek s obsahom bielej kryštalickej látky, ktoré boli zaslané na expertízne skúmanie. Policajti zároveň na mieste zistili, že vodič viedol motorové vozidlo v čase zadržania vodičského preukazu.
V dôsledku nehody skončili v nemocnici až siedmi zranení ľudia. Vodič sa momentálne nachádza na umelej pľúcnej ventilácii na bratislavských Kramároch.
(let, aktuality)
Lekár ošetrujúci Donalda Trumpa po streľbe hovorí o zázraku, nič také vraj ešte nevidel. Povedal to exprezident po neúspešnom atentáte na jeho osobu v rozhovore pre portál New York Post.
"Mal som byť mŕtvy. Vďaka šťastiu alebo vďaka Bohu, ako hovorí veľa ľudí, som stále tu," priblížil.
Trump zdôraznil, že ak by neotočil hlavu mierne vpravo, aby prečítal dokument o nelegálnych migrantoch, zásah by bol smrtiaci.
Vyjadril sa aj k fotografiám, kde so zakrvavenou tvárou dvíha päsť: "Veľa ľudí vraví, že je to najikonickejšia fotografia, akú kedy videli. Majú pravdu, a pritom ja som nezomrel. Obvykle totiž musíte zomrieť, aby ste mali takúto ikonickú fotografiu."
Nikedajší prezident a aktuálne aj kandidát na túto pozíciu chcel v prejave po zásahu guľkou pokračovať, no tajná služba trvala na prevoze do nemocnice. Ocenil i telefonát od úradujúceho prezidenta Joea Bidena a označil ho za "fajn a veľmi milý." Naznačil, že kampaň by mohla byť odteraz zdvorilejšia. Tiež verí, že voľby vyhrá.
(nyp)
Vo veku 89 rokov zomrel v nedeľu po dlhej a ťažkej chorobe František Višváder, slovenský novinár, historik, vysokoškolský pedagóg a zakladateľ časopisu Historická revue.
Višváder sa narodil 22. októbra 1934 v Suchohrade. Vo svojej publicistickej tvorbe sa venoval predovšetkým problematike medzinárodných vzťahov, diplomacii a histórii rozvojových krajín v moderných dejinách.
Týmito témami sa zaoberal aj v rámci vedeckého výskumu počas svojho pôsobenia na Univerzite Komenského v Bratislave.
Je držiteľom viacerých ocenení, napríklad Zlatej medaily za zásluhy o Filozofickú fakultu UK.
Posledná rozlúčka sa bude konať v piatok 19. júla o 17.00 na cintoríne v jeho rodnej obci Suchohrad.
(tasr)
Opoziční poslanci za SaS nebudú hlasovať za novelu Trestného zákona, avizoval šéf liberálov Branislav Gröhling. Pýta sa, prečo ide koalícia opätovne meniť Trestný zákon.
„Nevedia napísať ani jeden zákon tak, aby ho následne niekoľkokrát nemuseli meniť,“ vyhlásil Gröhling. Vláda podľa neho priznala, že predošlou veľkou novelou Trestného zákona nezodpovedne ohrozila eurofondy. Naznačil, že rozprava k navrhovanej legislatíve by mohla byť predčasne ukončená, ak by mala trvať veľmi dlho.
Exministerka spravodlivosti a poslankyňa Mária Kolíková (SaS) podotkla, že novela obsahuje chyby. „Toto, čo pripravili, nie je to, čo je v smernici, ktorú sa týmto snažia akože rešpektovať,“ povedala.
Je podľa nej dobré, že európske peniaze budú mať prísnu právnu úpravu, hovorila však o rezignácii koalície na boj proti korupcii, „ak sa to týka našich peňazí“.
(tasr)
Stoltenberg je proti tomu, aby Poľsko zostreľovalo ruské rakety v ukrajinskom vzdušnom priestore. Odchádzajúci generálny tajomník NATO to povedal v rozhovore pre ukrajinskú národnú televíziu.
O možnosti, že by Varšava zostreľovala ruské rakety letiace cez Ukrajinu smerom k Poľsku, sa hovorí v nedávno podpísanej poľsko-ukrajinskej bezpečnostnej dohode. Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski síce uviedol, že o tejto otázke sa stále diskutuje, ale minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz vysvetlil, že pre tento krok je potrebné rozhodnutie celého NATO.
Stoltenberg v rozhovore na túto tému povedal, že „NATO bude podporovať Ukrajinu a teraz sme našu podporu zvýšili... Ale politika NATO sa nemení, nebudeme sa zapájať do tohto konfliktu.“ Šéf Severoatlantickej aliancii zároveň vyjadril podporu tomu, aby Ukrajina mohla zasahovať vojenské ciele v Rusku západnými zbraňami.
(sita, kyivindependent)
Na bratislavskej Patrónke chce súkromná škola Cambridge International School vybudovať kampus. Projekt za 30 miliónov eur má byť dokončený v roku 2028, jeho kapacita bude pre 700 žiakov.
Ako informuje šéf investičnej spoločnosti Sandberg Capital, do portfólia ktorej škola patrí, v súčasnosti sú už podpísané zmluvy a pracuje sa na podkladoch, do päť rokov by podľa neho budova mohla stáť.
Pozemok pre kampus má rozlohu 12 500 štvorcových metrov, pričom samotná budova zaberie 9 500 štvorcových metrov a bude mať štyri poschodia.
(forbes)
Päť gotických kostolov v regióne Gemer získa na svoju obnovu granty vo výške 500-tisíc eur. Projekt je výsledkom spolupráce občianskeho združenia Gotická cesta a Nadácie VÚB. Pôjde o Kostol Všetkých svätých v Henckovciach a stredoveké kostoly v Štítniku, Ochtinej, Rákoši a Rimavskej Bani.
Zmyslom partnerstva je venovať združeniu grantovú podporu v období rokov 2024 až 2028, každý rok má dôjsť k obnove jedného kostola.
Ešte do konca tohto roka prejde rekonštrukciou prvý z kostolov, a to Kostol Všetkých svätých v Henckovciach v okrese Rožňava. S pomocou grantu vo výške 100-tisíc eur budú realizované reštaurátorské práce na interiérových stenách hlavnej lode kostola i rekonštrukcia okien.
(tasr)
Prezident Peter Pellegrini odvolal dvoch členov Súdnej rady SR, ktorých vymenovala do funkcie bývalá prezidentka Zuzana Čaputová. Ide o Luciu Berdisovú a Tomáša Gábriša. Vymenovanie nových členov avizoval na utorok 16. júla.
„Už dopredu vás môžem uistiť, že všetci traja budúci členovia Súdnej rady alebo členky Súdnej rady budú pochádzať z advokátskeho prostredia, tak z reálneho výkonu advokátskej praxe, aby to boli ľudia, ktorí majú reálny dotyk dennodenne pri obhajobe svojich klientov so súdnou mocou, ale zároveň to budú aj ľudia z advokátskej samosprávy (...),“ priblížil Pellegrini.
(tasr)
Od pondelka začína fungovať núdzová linka pre strety s medveďom. Prevádzkovať ju má súkromná bezpečnostná služba, ktorá dodáva aj zbrane pre zásahové tímy.
Telefónne číslo na linku, ktorú envirorezort avizoval už v marci, je 18 081. Špeciálne operačné stredisko na nahlasovanie rizikových stretov s medveďmi má fungovať od pondelka (15. júna) 13.00 h.
Zmluva, ktorú koncom minulého týždňa zverejnili, je dimenzovaná na dobu určitú. Daňových poplatníkov by polročná prevádzka mala stáť viac ako 50-tisíc eur bez DPH.
Baktérie v ústnej dutine môžu v niektorých prípadoch spôsobiť zápal a nábeh na infarkt, hovorí renomovaná dentálna hygienička Miriama Hajčiová.
Apeluje na dôležitosť dentálnej hygieny, ktorá nie je len o čistote úst, ale má vplyv na celkové zdravie človeka.
„Veľakrát dokázali baktérie ovplyvniť činnosť srdca alebo pľúc a spôsobiť tam zápal. Je častým javom, že po tom, ako všeobecný lekár spraví pacientovi odbery, pošle ho rovno do zubnej ambulancie.“
Bližšie informácie si prečítate v rozhovore:
Pracovný vzťah Jeremyho Clarksona s Richardom Hammondom a Jamesom Mayom sa zrejme oficiálne skončil. Moderátorská trojica sa stala známou z relácií Top Gear a The Grand Tour.
Televízna hviezda v súčasnosti zažíva najväčší úspech svojej kariéry so seriálom Clarksonova farma. Tá dokumentuje jeho pokusy riadiť tisícakrovú farmu, ktorú kúpil v roku 2008. Od premiéry v roku 2021 Clarkson rozšíril svoje podnikateľské impérium kúpou krčmy v Cotswolds za milión libier – o čom pripravuje úplne nový seriál.
Ale tí, ktorí dúfali, že Clarksonova farma bola len dočasným medzistupňom medzi novými sezónami The Grand Tour, ktorú spomínaná trojica vytvorila po odchode z Top Gearu, budú sklamaní. Zdá sa, že produkčná spoločnosť, ktorú Clarkson, Hammond a May spoluvlastnili, zanikla. Web MailOnline uvádza, že moderátori minulý štvrtok odsúhlasili jej zrušenie.
Nadchádzajúci špeciál šou, ktorý sa natáčal v Zimbabwe, bude zrejme posledným spoločným vystúpením trojice.
Brusel uvažuje o bojkote maďarského samitu budúci mesiac. Dôvodom sú "obštrukcie zahraničnej politiky EÚ zo strany Viktora Orbána", ktoré Brusel znervózňujú. Ide o návštevy maďarského premiéra v Rusku a Číne.
Portál Politico píše, že ministri zahraničných vecí EÚ sa chystajú "poraziť" Maďarsko tým, že v auguste zorganizujú vlastný samit o zahraničných veciach miesto toho, aby cestovali do Budapešti, kde Maďarsko plánuje uskutočniť v rámci rotujúceho predsedníctva Rady EÚ samit v dňoch 28. a 29. augusta.
Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell údajne plánuje v rovnakom čase zvolať ministrov na formálnu radu pre zahraničné veci. „Ak sa uskutoční v ten istý deň formálna rada, ktorú zorganizuje vysoký predstaviteľ, ministri nebudú môcť ísť do Budapešti,“ povedal jeden z diplomatov.
Ďalší diplomat dodal, že bojkotovaním stretnutia v Budapešti chceli ostatní ministri zahraničných vecí „vyslať jasný signál, že Maďarsko nehovorí za EÚ“.
O pláne sa už vraj neformálne diskutovalo s niekoľkými krajinami EÚ vrátane Francúzska a Nemecka. V stredu Borrellov tím predstaví plán 27 stálym predstaviteľom EÚ.
Politico pripomína, že na prvom stretnutí maďarského predsedníctva začiatkom júla, ktoré sa konalo v Budapešti s cieľom diskutovať o priemyselnej politike, sa zúčastnilo iba sedem ministrov z iných krajín. Nezúčastnil sa ani žiadny komisár.
(politico)
Do Národnej rady SR nastúpili noví poslanci za Smer Ján Horváth a Jozef Kačmár. Nahradia Ľuboša Blahu a Erika Kaliňáka, ktorí sa po júnových voľbách dostali do Európskeho parlamentu.
(tasr)
Prešovská nemocnica nemá dostatok lôžok pre pacientov nakazených žltačkou, najviac ich pribúda zo Starej Ľubovne.
Ako uvádza hovorkyňa Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Martina Pavlíková, aktuálne sú na infekčnom oddelení hospitalizovaní 55 pacienti v súvislosti s výskytom hepatitídy typu A. Kapacita oddelenia je absolútne naplnená.
Nemocnica požiadala o pomoc Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Prešove, aby do riešenia tejto situácie zapojil aj ďalšie zdravotnícke zariadenia v Prešovskom samosprávnom kraji.
V okrese Prešov evidujú hygienici aktuálne sedem aktívnych ohnísk vírusovej hepatitídy typu A. Vo Veľkom Šariši, Vyšnej Šebastovej, Hermanovciach, Bzenove a Chminianskych Jakubovanoch.
V pondelok sa začala mimoriadna schôdza Národnej rady SR k vládnej novele Trestného zákona. Na programe je zloženie sľubu nových poslancov, návrh na skrátené legislatívne konanie k novele Trestného zákona a potom aj samotné prerokovanie legislatívy.
Na mimoriadnej schôdzi počas letnej prestávky sa prezentovalo 76 poslancov.
Ministri minulý týždeň odobrili návrh zmien v Trestnom zákone, ktorý zohľadňuje pripomienky Európskej komisie. Okrem iného ide o úpravu trestných sadzieb pri niektorých trestných činoch. Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) poukázal na to, že navrhované zmeny sa týkajú ustanovení súvisiacich s ochranou finančných záujmov EÚ.
(tasr)
Finančná správa upozornila na podvodné SMS správy, v ktorých sa podvodníci snažia oklamať daňovníkov. Ponúkajú im vrátenie dane vo výške 100 eur, ak cez priložený odkaz vyplnia svoje bankové údaje.
Cez tento odkaz sa podvodníci snažia vylákať údaje k platobnej karte, aby ich následne mohli zneužiť.
„Finančná správa vyzýva verejnosť, aby na takéto SMS-ky nereagovali, neklikali na priložené linky a nevypĺňali žiadne údaje. Finančná správa takýmto spôsobom nekomunikuje,“ uzavrela FS SR.
(tasr)
Estónska premiérka Kaja Kallasová, ktorú nominovali na post šéfky diplomacie EÚ, podala demisiu. V pondelok ju odovzdala do rúk prezidenta Alara Karisa. Bola vôbec prvou ženou v tejto pozícii v Estónsku.
Kallasová zostane na čele dočasnej vlády až do potvrdenia nového kabinetu koncom júla alebo začiatkom augusta. Jej odstúpenie automaticky vyvolalo demisiu celej vlády zloženej z troch strán - Reformnej strany, Sociálnodemokratickej strany a liberálnej strany Estonia 200.
Na premiérskom poste by mal Kallasovú nahradiť doterajší minister pre klímu Kristen Michal, ktorého na túto pozíciu nominovala RE ešte koncom júna. Kallasovú vtedy na samite Európskej rady zase lídri členských štátov EÚ nominovali na post vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.
Kallasová naposledy Estónsko zastupovala na minulotýždňovom samite NATO vo Washingtone. Prezident Karis zhodnotil jej tri a pol roka na čele vlády ako obdobie "plné kríz a míľnikov vrátane pandémie COVID-19, hospodárskej recesie a vojny v Európe", keď Rusko svojou agresiou na Ukrajine zničilo predchádzajúcu predstavu krajiny o bezpečnosti.
(tasr, reuters, err)
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…