Preskočiť na obsah
  |  

Na post chýbajúceho ústavného sudcu sa hlási iba jedna kandidátka, pred mesiacom neuspela

Na post chýbajúceho ústavného sudcu sa hlási iba jedna kandidátka, pred mesiacom neuspela. Líviu Trellovú navrhol dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Parlament má zvoliť dvojicu kandidátov, z nich si jedného vyberá prezident a vymenuje ho za ústavného sudcu. Poslanci majú voliť kandidátov na ústavného sudcu na septembrovej schôdzi, keďže sa im v júni ani v opakovanej voľbe nepodarilo zvoliť žiadneho kandidáta.

Vtedy sa o post uchádzalo päť kandidátov - Anton Dulak, Martina Jánošíková, Michaela Králová, Zuzana Pitoňáková a spomínaná Lívia Trellová. Miesto ústavného sudcu sa vlani uvoľnilo po odchode sudkyne Jany Laššákovej. Návrhy kandidátov na ústavného sudcu sa mali do podateľne parlamentu podávať do 12. júla.

(tasr)

  |  

Vicepremiér ruskej vlády nevylúčil opätovný zákaz vývozu benzínu

Vicepremiér ruskej vlády nevylúčil opätovný zákaz vývozu benzínu. Alexander Novak to povedal v súvislosti s hypotetickou krízou na domácom trhu s palivami.

Priznal, že hoci jestvujú isté problémy, aktuálne je situácia na trhu stabilná. Opätovný zákaz exportu by mohol platiť od budúceho mesiaca a mal by Rusku pomôcť pokryť potreby domáceho trhu v období žatvy a zabezpečiť cenovú stabilitu. Rusko v tomto roku už k zákazu exportu benzínu pristúpilo. Urobilo tak od 1. marca, pričom zákaz mal pôvodne platiť na šesť mesiacov.

Moskva ho zaviedla s výnimkou krajín patriacich do Ruskom vedenej ekonomickej únie a niektorých štátov, s ktorými má Rusko uzatvorené priame medzivládne dohody o dodávkach palív. Zákazom exportu benzínu vtedy chcela zabrániť nedostatku palív na domácom trhu i rastu cien po sérii ukrajinských útokov na ruské ropné rafinérie a technických výpadkoch.

V máji však Rusko platnosť zákazu pozastavilo s tým, že zásoby palív vzrástli na dostatočnú úroveň. Pozastavenie zákazu stanovila Moskva najskôr do konca júna, následne ho predĺžila do konca júla.

(tasr, reuters)

  |  

Dve obce na Orave a časť Dolného Kubína zostali po búrke bez pitnej vody

Dve obce na Orave a časť Dolného Kubína zostali po búrke v minulom týždni bez pitnej vody. Haváriu na vodovodnom potrubí sa podarilo po štyroch dňoch čiastočne opraviť a prepojiť vodovod s poškodeným prameňom. Ako však informovala vodárenská spoločnosť, voda zatiaľ nie je pitná.

Po búrke boli v pohotovosti aj ťažké mechanizmy, ktoré sprístupnili cestu v nedostupnom teréne. Voda bola do vodojemu dopĺňaná pomocou cisterien.

„Dopĺňať celkom na ten predpísaný tlak sa nedá, lebo ide o veľké spotrebiská. Kapacita cisterien nie je až taká, aby sme to vedeli úplne doplniť,“ podotkol generálny riaditeľ Oravskej vodárenskej spoločnosti Jozef Revaj.

(rtvs)

  |  

Železničnú dopravu pri Vrútkach pre zrážku človeka prerušili

Železničnú dopravu pri Vrútkach pre zrážku človeka prerušili. Upozorňuje na to Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK).

Podľa informácií z Operačného strediska Hasičského a záchranného zboru v Žiline zasahuje na mieste zrážky trojica hasičov z Hasičskej stanice v Martine s jedným kusom techniky.

(tasr)


        

  |  

V rieke Laborec našli nehybné telo 18-ročného mladého muža

Záchranári našli v rieke Laborec nehybné telo 18-ročného mladého muža. Kúpal sa na zakázanom úseku rieky, kde je hĺbka vody až 10 metrov.

Podľa príbuzných sa mal na mieste mladík v sobotu večer kúpať, pričom sa stratil pod hladinou. Aj napriek pomoci ľudí, ho už nedokázali nájsť. 

(noviny.sk)

  |  

Von der Leyenová nariadila bojkot maďarského predsedníctva v EÚ. Fidesz: Je to vydieranie

Európsku komisiu (EK) budú na neformálnych zasadnutiach ministrov v Maďarsku zastupovať len vyšší úradníci, a nie eurokomisári. Rozhodla o tom predsedníčka EK Ursula von der Leyenová vzhľadom na zahraničné návštevy, ktoré maďarský premiér Viktor Orbán uskutočnil na začiatok maďarského predsedníctva v Rade EÚ, oznámil v pondelok hovorca EK Eric Mamer.

Mamer na sociálnej sieti X zároveň spresnil, že sa neuskutoční ani návšteva kolégia komisárov v Budapešti. Stalo sa už tradíciou, že ministri vlády krajiny, ktoré preberá polročné rotujúce predsedníctvo, privítajú členov Európskej komisie, aby spolu prebrali priority predsedníctva a európskej agendy.

Von der Leyenová nariadila najvyšším predstaviteľom EÚ, aby odignorovali sériu neformálnych ministerských stretnutí maďarského predsedníctva v súvislosti s návštevou premiéra Orbána u ruského prezidenta Vladimira Putina.

Rozhovory s Putinom boli súčasťou toho, čo Orbán opísal ako "mierovú misiu" v súvislosti s vojnou na Ukrajine, ktorá následne zahŕňala aj návštevy Číny a stretnutie s americkým exprezidentom Donaldom Trumpom.

Kalkulácie Borrella

V pondelok tlačové agentúry priniesli aj správu, že šéf diplomacie EÚ Josep Borrell zvažuje zvolať zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci už koncom augusta, práve v deň, keď Budapešť mala hostiť neformálne rokovania diplomatov EÚ. To by znamenalo, že akcia maďarského predsedníctva sa neuskutoční na najvyššej úrovni.

Najbližšie neformálne ministerské zasadnutia maďarského predsedníctva sa konajú 15. a 16. júla, ide o neformálne stretnutie ministrov energetiky. Následne je 22. júla plánované neformálne stretnutie ministrov spravodlivosti a vnútra.

Fidesz hovorí o vydieraní

Maďarsko na tento krok reagovalo kriticky. "Európska komisia si nemôže vyberať inštitúcie a členské krajiny, s ktorými chce spolupracovať," napísal na sociálnej sieti X maďarský minister pre záležitosti EÚ János Bóka. Tiež vyjadril pochybnosť, či sú všetky rozhodnutia EK založené na politickom zvážení.

Maďarské predsedníctvo je podľa Bóku odhodlané skutočne spolupracovať s členskými krajinami EÚ i jej inštitúciami. "Sú pozvané na podujatia, ktorých cieľom je riešiť spoločné výzvy," uviedol.

Kinga Gálová, ktorá je podpredsedníčkou Orbánovej strany Fidesz, na sociálnej sieti X uviedla, že rozhodnutie EK je súčasťou kampane von der Leyenovej pred štvrtkovým hlasovaním Európskeho parlamentu o jej zotrvaní na poste predsedníčky EK na druhé funkčné obdobie.

Gálová uviedla, že von der Leyenová využíva európske inštitúcie na politické vydieranie a nátlak - najmä voči Maďarsku. "Toto je neprijateľné a je to v rozpore so samotnou podstatou európskej spolupráce," napísala.

Postoj Slovenska

Slovenský premiér Robert Fico Orbánove cesty privítal, dokonca povedal, že by sa k nemu rád pridal. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár pre Štandard vyjadril k Orbánovým aktivitám pochopenie a podporu. Zároveň uviedol, že „Slovenská republika nepodporuje kritiku Maďarska za jeho mierové aktivity a odmietame akékoľvek úvahy o bojkotovaní maďarského predsedníctva".

Zbavte Maďarsko jeho hlasovacích práv, vyzvali desiatky europoslancov

Skupina 63 poslancov Európskeho parlamentu z viacerých politických skupín a viacerých členských krajín EÚ v spoločnom liste vyzvala v pondelok vedúcich inštitúcií EÚ, aby zbavili Maďarsko jeho hlasovacích práv. Ide o reakciu europoslancov na nedávne návštevy maďarského premiéra Viktora Orbána v Moskve a Pekingu, naznačili tlačové agentúry Reuters a APA.

Nie je však celkom jasné, či ide o práve končiacich alebo nastupujúcich poslancov EP, aj keď mnohé mená sa v novozloženom eurparlamente ocitajú opätovne. Za Slovensko sa totiž pod list zverejnený portálom Politico podpísal iba končiaci poslanec za KDH Ivan Štefanec.

Viktor Orbán sa minulý týždeň, na úvod maďarského predsedníctva v Rade EÚ, stretol s americkým republikánskym prezidentským kandidátom Donaldom Trumpom, predtým vycestoval na Ukrajinu, kde sa stretol s prezidentom Volodymyrom Zelenským, neskôr v Moskve rokoval s prezidentom Vladimirom Putinom a v Pekingu s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

Orbán svoje cesty označil ako "mierovú misiu" s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine, neinformoval však dopredu o nich lídrov ostatných členských krajín EÚ a nemal ani mandát rokovať v mene Únie.

Orbán vraj zneužíva predsedníctvo v Rade EÚ

Poslanci v spoločnom liste, ktorý inicioval estónsky poslanec Riho Terras z tábora ľudovcov, tvrdia, že Orbán zámerne svojim hostiteľom naznačil, že koná v mene celej EÚ, nemal však na to právomoc a vyzývajú predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, predsedu Európskej rady Charlesa Michela a predsedníčku EP Robertu Metsolovú, aby urobiť všetko čo je v ich silách a odobrali Maďarsku hlasovacie práva.

"Premiér Orban už spôsobil značné škody využívaním a zneužívaním úlohy predsedníctva v Rade EÚ," uvádza sa v liste, ktorý skupina europoslancov zverejnila aj na sociálnych médiách na platforme X.

Nespokojní poslanci zároveň naznačili, že Orbánovo konanie si vyžaduje "skutočné činy", ako je napríklad pozastavenie hlasovacích práv Maďarska v Rade EÚ, pretože doterajšia prax ukázala, že iba verbálne odsúdenie tejto situácie nemá žiadny účinok.

Hovorca maďarského Stáleho zastúpenia pri EÚ v Bruseli na žiadosť o vyjadrenie k obsahu listu neodpovedal, upozornila agentúra Reuters.

Europoslanci z piatich frakcií

List podpísali europoslanci z viacerých politických skupín v EP, vrátane Európskej ľudovej strany (EPP), socialistov a demokratov (S&D), liberálov z Obnovme Európu (RE), Zelených a tiež členov Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR).

Poslanci Európskeho parlamentu nezohrávajú žiadnu oficiálnu úlohu v procese pozastavenia hlasovacích práv nejakej členskej krajiny v Rade EÚ, môžu ale zvyšovať politický tlak na Európsku komisiu a Radu EÚ, aby prijali tvrdšie opatrenia voči vláde, ktorá podľa europoslancov porušuje základné hodnoty a pravidlá fungovania EÚ.

Maďarsko je v súčasnosti jedinou členskou krajinou, proti ktorej prebieha právny postup podľa článku 7. Lisabonskej zmluvy. Ten môže viesť EÚ k strate hlasovacích práv, na to je však potrebné jednomyseľné rozhodnutie ostatných členských štátov.

(tasr, dug, im)