Preskočiť na obsah
  |  

Niektorí delegáti Republikánskej strany nosia na zjazde obväzy na uchu

Niektorí delegáti Republikánskej strany nosia na zjazde obväzy na uchu na znak solidarity s exprezidentom Donaldom Trumpom, ktorého nominácia sa očakáva v piatok.

„Vyjadrujeme s ním solidaritu pre jeho poranenie. Chceme, aby vedel, ako veľmi ho máme radi,“ uviedla delegátka Susan Ellsworthová z Arizony.

Delegát Michael Schafer, taktiež s obväzom pripevneným na pravom uchu, povedal, že tento trend nie je úplne rovnaký ako všadeprítomná červená čiapka s nápisom Make America Great Again (Urobme Ameriku znova veľkou). „Myslím si, že je to niečo, čo je mimoriadne aktuálne,“ povedal.

Celý zjazd sa nesie najmä v znamení sobotňajšieho atentátu na exprezidenta, na ktorého na predvolebnom mítingu v Pensylvánii 20-ročný Thomas Matthew Crooks niekoľkokrát vystrelil.

(reuters, tasr)

  |  

Hnutia za nezávislosť francúzskych zámorských území sa stretli v Baku

Hnutia za nezávislosť francúzskych zámorských území sa stretli v Baku, kde sa na spoločnom kongrese dohodli „na vytvorení Medzinárodného frontu za oslobodenie francúzskych kolónií“.

Na dvojdňovom kongrese v hlavnom meste Azerbajdžanu sa zúčastnilo približne 20 separatistických hnutí z Korziky, Novej Kaledónie, Francúzskej Guyany, Guadeloupu a ďalších francúzskych zámorských území.

Vedúci predstavitelia hnutí v spoločnom vyhlásení taktiež odsúdili „politiku rasizmu a represií“, ktoré Francúzsko údajne uplatňuje voči pôvodným obyvateľom žijúcim na jeho zámorských územiach.

Vyhlásenie tieto územia označuje ako „kolónie“ a vyzýva na spustenie dekolonizačného procesu.

Dvojdňový „Prvý kongres hnutí za nezávislosť Francúzskom kolonizovaných území“ oficiálne organizoval Ľudový zväz za oslobodenie Guadeloupu s pomocou Baku Initiative Group, ktorú podporuje azerbajdžanská vláda.

Kongres sa uskutočnil v čase zhoršujúcich sa vzťahov medzi Parížom a Baku. Francúzsko v máji obvinilo Azerbajdžan z podnecovania nepokojov v Novej Kaledónii. Demonštrácie na tichomorskom súostroví trvali niekoľko týždňov a niektorí protestujúci mali v rukách azerbajdžanské vlajky.

Paríž taktiež Baku obviňuje z financovania dezinformačnej kampane v Novej Kaledónii, zameranej proti francúzskej vláde.

Strany z Novej Kaledónie, ktoré podporujú spojenie s Francúzskom, odsúdili účasť separatistov na samite v Baku a obvinili ich zo „spolčenia sa s cudzou mocnosťou“ a „podkopávania základných záujmov francúzskeho národa“.

(afp, politico, tasr)

  |  

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nepriamo kritizoval maďarského premiéra

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nepriamo kritizoval maďarského premiéra Viktora Orbána do Moskvy. Zelenskyj sa tak vyjadril na samite Európskeho politického spoločenstva (EPC) pri anglickom Oxforde.

„Zachovali sme v Európe jednotu a konáme spoločne, čo znamená, že Putin nedosiahol svoj hlavný cieľ – vytvoriť rozkol v Európe,“ povedal Zelenskyj.

„Môže sa pokúsiť osloviť vás alebo ísť individuálne za niektorým z vašich partnerov, pokúšať vás alebo na vás vyvíjať tlak, vydierať vás, aby jeden z vás zradil ostatných a oslabil našu jednotu,“ tvrdil. „Pokiaľ chce niekto ísť na výlet do hlavného mesta vojny a porozprávať sa alebo možno sľúbiť niečo proti našim spoločným záujmom alebo na úkor Ukrajiny či iných krajín, prečo by sme mali s takýmto človekom rátať?“

Orbán nedávno cestoval do Moskvy na rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Lídri európskych inštitúcií v reakcii prízvukovali, že na túto cestu nemal mandát, a nezastupoval EÚ.

Pred návštevou Moskvy maďarský premiér zamieril aj do Kyjeva. Neskôr sa vybral do Pekingu a do Spojených štátov, kde navštívil prezidentského kandidáta Donalda Trumpa. Svoje zahraničné cesty označil za mierovú misiu.

(dpa, tasr)

  |  

Talianska novinárka Giulia Corteseová musí zaplatiť premiérke Giorgii Meloniovej odškodné 5-tisíc eur

Talianska novinárka Giulia Corteseová musí zaplatiť premiérke Giorgii Meloniovej odškodné 5-tisíc eur za „hanobenie tela“, rozhodol súd v Miláne. Novinárka si na Twitteri (dnes X) robila posmech z Meloniovej výšky.

Corteseová tiež dostala podmienečnú pokutu 1 200 eur.

„Talianska vláda má vážny problém so slobodou prejavu a novinárskym disentom,“ napísala Corteseová na sieti X v reakcii na rozsudok.

Meloniová podnikla právne kroky proti novinárke po tom, ako sa obe ženy pred troma rokmi na sociálnych sieťach dostali do konfliktu.

Meloniová, ktorej strana Bratia Talianska (FdI) bola v tom čase v opozícii, sa ohradila, keď Corteseová zverejnila jej posmešnú fotografiu s obrazom zosnulého fašistického vodcu Benita Mussoliniho v pozadí.

Novinárka reagovala ďalšími tvítmi vrátane jedného, ktorý v preklade znamená: „Nemám z teba strach, Giorgia Meloniová. Veď máš len 1,2 metra. Ani ťa nevidím.“

Na rôznych internetových stránkach médií sa uvádza Meloniovej výška od 1,58 do 1,63 metra.

Corteseová sa môže proti rozsudku odvolať. Meloniovej právnik uviedol, že premiérka akékoľvek odškodné venuje na charitu.

(reuters, tasr)

  |  

Prezident USA Joe Biden očakáva, že sa budúci týždeň bude môcť stretnúť s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom

Prezident USA Joe Biden očakáva, že sa budúci týždeň bude môcť stretnúť s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. Stretnutie sa uskutoční v závislosti od toho, ako rýchlo sa prezident zotaví z ochorenia COVID-19, uviedol Biely dom.

Izraelský premiér má budúci týždeň vystúpiť v americkom Kongrese. „Očakávame, že obaja lídri budú mať možnosť sa stretnúť,“ uviedol hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby. Dodal však, že „prezidentovo zdravie a jeho zotavenie z ochorenia COVID-19 sú prioritou“.

Biely dom v noci na štvrtok informoval, že americký prezident mal pozitívny test na covid. Biden má mierne príznaky a zotavovať sa bude vo svojom dome v Rehoboth Beach v štáte Delaware.

Netanjahu navštívi USA prvýkrát od nástupu Bidena do prezidentskej funkcie. Počas svojej návštevy má s prejavom vystúpiť aj v Kongrese na spoločnom zasadnutí oboch komôr.

(reuters, tasr)

  |  

Ukrajinská operácia pri obci Krynky „bola brutálna a nezmyselná“

Ukrajinská operácia pri obci Krynky „bola brutálna a nezmyselná“, uviedli vojaci Ozbrojených síl Ukrajiny (ZSU) pre denník New York Times (NYT). Vojenskí analytici predtým v denníku „varovali, že operácia, ktorá zahŕňala nebezpečné prechody cez rieky, bola logisticky zraniteľná a pravdepodobne neviedla k rýchlemu prielomu“.

Ukrajinský portál Investigatíva.info (Slidstvo.Info) s odvolaním sa na policajné údaje uviedol, že od októbra 2023 do konca júna 2024 sa v oblasti Krynok považuje za nezvestných viac ako 780 príslušníkov ZSU. Podľa informácií Slidstva odtiaľ bolo vyvezených a pochovaných 262 vojakov.

Ukrajinskí vojaci pre NYT vypovedali, že pokusy prekročiť Dneper loďou zmenili jednotky „na ľahký cieľ pre ruské drony a mínomety“. Ak sa niektorým jednotkám podarilo prekročiť vodnú prekážku, nemali sa kde ukryť pred ruskými delostreleckými údermi.

(new york times, tass)