Preskočiť na obsah
  |  

Netanjahu má záujem stretnúť sa v USA s exprezidentom Trumpom

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu požiadal o osobné stretnutie s bývalým prezidentom USADonaldom Trumpom. Ich schôdzka by sa mala uskutočniť tento týždeň počas Netanjahuovej návštevy v USA. S odvolaním sa na ľudí oboznámených so situáciou o tom napísal magazín Politico.

Dodal, že Netanjahuove a Trumpove tímy sa v posledných dňoch stretli, aby posúdili možnosť takéhoto stretnutia, ktoré by sa mohlo konať na Floride. Posledné slovo o tom, či sa takáto schôdzka vôbec uskutoční, však bude mať Trump.

Informovaný zdroj z Trumpovho tímu dodal, že ak sa toto stretnutie uskutoční, bude pravdepodobne po Trumpovom predvolebnom zhromaždení naplánovanom na štvrtok v Severnej Karolíne. Plány na takéto stretnutie prichádzajú krátko po tom, ako sa americký prezident Joe Biden rozhodol neuchádzať sa o znovuzvolenie a keď jeho viceprezidentka Kamala Harrisová zintenzívňuje svoju kampaň na získanie nominácie Demokratickej strany vo voľbách prezidenta USA, ktoré sa uskutočnia 5. novembra 2024.

Politico pripomenul, že Harrisová formuje svoj tím a finalizuje svoje zahraničnopolitické pozície vrátane tej, ako bude prezentovať svoj postoj k vojne v Pásme Gazy.

(politico, tasr)

  |  

Súperkou Trumpovi bude Harrisová. V centre kampane chce aj právo na potrat

Kamala Harrisová má podporu dostatočného počtu delegátov nominačného zjazdu Demokratickej strany, ktorý sa bude konať v polovici augusta v Chicagu. Podporu jej už vyjadrilo 2 214 delegátov, potrebuje priazeň aspoň 1 986 delegátov.

Tieto prieskumy sú neoficiálne, upozornila AP s tým, že delegáti zjazdu môžu hlasovať slobodne za kandidáta podľa vlastného výberu.

Na augustovom zjazde sa zúčastní takmer 4-tisíc delegátov zvolených primárkami, približne 3 800 z nich bolo podľa straníckych pravidiel viazaných hlasovať na zjazde za úradujúceho prezidenta Joea Bidena. Ten však v nedeľu odstúpil z boja o Biely dom. 

Harrisová v noci na utorok ocenila, že má podporu dostatočného počtu delegátov. Uviedla, že sa teší na skoré formálne prijatie nominácie. Dodala, že "dnes večer" je hrdá na to, že si zabezpečila širokú podporu potrebnú na to, aby sa stala nominantkou Demokratickej strany.

Jej vyzývateľom bude republikán Donald Trump.

Chce posilniť strednú triedu

Kamala Harrisová si je istá, že v prezidentských voľbách vyhrá nad Donaldom Trumpom. Uviedla to v noci na utorok v prejave k svojmu volebnému tímu, ktorý predniesla vo Wilmingtone v štáte Delaware.

Harrisová v ňom priblížila svoje politické plány, pričom do kontrastu postavila "dve vízie budúcnosti našej krajiny": víziu Donalda Trumpa, ktorá Spojené štáty vracia "späť do minulosti", a svoju vlastnú, ktorá sa pozerá do "budúcnosti".

Za prioritu svojho pôsobenia na poste prezidentky USA označila posilnenie strednej vrstvy, pretože "keď je naša stredná trieda silná, aj Amerika je silná".

V príhovore prirovnala Trumpa k predátorovi a podvodníkovi. Stalo sa tak v časti, keď hovorila o svojej práci generálnej prokurátorky v štáte Kalifornia. "V týchto funkciách som sa zaoberala páchateľmi rôzneho druhu. Predátormi, ktorí zneužívali ženy. Podvodníkmi, ktorí okrádali spotrebiteľov. Podvodníkmi, ktorí porušovali pravidlá kvôli vlastnému zisku. Takže ma počúvajte, keď hovorím, že poznám typy ako Donald Trump," vyhlásila.

Prisľúbila, že do centra svojej kampane postaví aj právo na potrat. "Budeme bojovať za právo nakladať so svojím telom, pričom veľmi dobre vieme, že ak bude mať Trump príležitosť, uzákoní zákaz potratov v každom z amerických štátov," vyhlásila Harrisová.

Biden bude súčasťou jej kampane

Harrisová priznala, že Bidenovo oznámenie v nej vyvolalo zmiešané pocity, ale jej zámerom je získať nomináciu Demokratickej strany. Sľúbila, že zjednotí Demokratickú stranu, americký národ a "vyhrá tieto voľby."

Prezident Biden sa účastníkom stretnutia vo Wilmingtone prihovoril telefonicky. Ubezpečil ich, že keby momentálne nemal infekčnú chorobu covid, bol by s nimi v štábe. Prisľúbil však, že "bude na cestách" a bude robiť kampaň pre Harrisovú.

"Chcem, aby si ľudia zapamätali, že to, čo sme urobili, bolo neuveriteľné," povedal Biden a ľuďom vo svojom štábe na margo Harrisovej odkázal: "Objímte ju, je najlepšia."

O svojom rozhodnutí odstúpiť z boja o Biely dom Biden svojim spolupracovníkom povedal, že vie, že bolo pre nich prekvapujúce a ťažko sa im to počúvalo. Ubezpečil ich však, že sa rozhodol správne.

Virtuálne hlasovanie

Demokratická strana plánuje presadiť virtuálne hlasovanie, v ktorom by si delegáti zjazdu mohli vybrať prezidentského kandidáta ešte pred tým, ako sa v auguste zídu na zjazde v Chicagu.

Výbor pre pravidlá zjazdu sa stretne v stredu, aby schválil, ako bude virtuálne hlasovanie prebiehať. Návrh plánu však agentúra Associated Press získala v pondelok večer.

Neuvádza sa v ňom dátum, kedy sa virtuálne hlasovanie začne, ale predseda Národného výboru Demokratickej strany (NDC) Jaime Harrison povedal, že proces bude ukončený do 7. augusta - teda 12 dní pred začiatkom straníckeho zjazdu.

"Prežívame bezprecedentný moment v histórii a ako strana ho riešime s vážnosťou, ktorú si zaslúži," povedal Harrison v konferenčnom hovore s novinármi.

"Sme pripravení podniknúť transparentný, rýchly a riadny proces, aby sme sa pohli vpred ako jednotná Demokratická strana s kandidátom, ktorý bude reprezentovať naše hodnoty," objasnil.

Povedal tiež, že demokrati "môžu a budú pri realizácii tejto nominácie postupovať rýchlo a spravodlivo". 

(tasr, ap, afp, reuters, est)
        

  |  

Postrelili premiéra, mohla to byť jeho derniéra, rapuje Majk Spirit v novej piesni

Postrelili premiéra, ledva to prežil, mohla to byť jeho derniéra, rapuje Majk Spirit v novej piesni. Známy interpret ju nahral krátko po atentáte na Roberta Fica, rozhodol sa však zverejniť ju až po streľbe na Donalda Trumpa.

"Po včerajšom atentáte na bývalého (a budúceho) amerického prezidenta to získava nový rozmer," skonštatoval spevák. Na jeho nové dielo stihla zareagovať aj novinárska obec.

Prečítajte si článok Dany Vitálošovej:

  |  

Uplynulo 13 rokov od teroristických útokov v Nórsku, pri ktorých zomreli desiatky ľudí

Uplynulo 13 rokov od teroristických útokov v Nórsku, keď Anders Behring Breivik v Osle a na ostrove Utöya usmrtil 77 ľudí.

Odsúdili ho na 21 rokov vo väzení a trest sa mu môže predĺžiť, ak bude považovaný za hrozbu pre spoločnosť.

Krajina si v pondelok toto smutné výročie pripomenula s tým, že na spomienkovom podujatí vystúpil s prejavom aj premiér Jonas Gahr Störe a upozornil na stále prítomné nenávistné prejavy. "Vidíme, že radikalizované, extrémne postoje majú stále podporu. Šíria sa konšpiračné teórie a dezinformácie," upozornil Störe.

Anders Breivik 22. júla 2011 odpálil bombu neďaleko vládnych úradov v Osle, pričom zabil osem ľudí, a potom zastrelil 69 mladých ľudí v letnom tábore mládežníckeho krídla Strany práce na ostrove Utöya.

(tasr, dpa)

  |  

V západoafrickom Mali zahynulo 26 ľudí, keď ozbrojenci zaútočili na dedinu v regióne Mopti

V západoafrickom Mali zahynulo 26 ľudí, keď ozbrojenci zaútočili na dedinu v regióne Mopti. Útočníci strieľali na ľudí pracujúcich na poliach, armáda dorazila na miesto činu až po útoku, uviedol starosta Moulaye Guindo.

Cieľom útoku bola dedina v obvode Bankass, jednej z niekoľkých oblastí v Mali, kde džihádistické skupiny napojené na siete al-Káida a Islamský štát vedú násilné povstanie.

Džihádistické povstanie vypuklo na severe Mali v roku 2012, v roku 2015 sa rozšírilo do susedného Nigeru a Burkiny Faso a nedávno aj na sever pobrežných krajín, ako je Togo, Ghana a Pobrežie Slonoviny.

Odhaduje sa, že prudko rastúce násilie si vyžiadalo už tisíce mŕtvych a milióny vysídlených osôb v celom regióne. Pri podobnom útoku na dedinu v Bankasse začiatkom júla zahynulo približne 40 ľudí a pri ďalšom útoku koncom mája prišlo o život vyše 20 ľudí.

(tasr, reuters)

  |  

Kresťanskodemokratické hnutie možno zatlačí na Smer

Kresťanskodemokratické hnutie možno zatlačí na Smer a z konzervatívnej pozície bude môcť otestovať, či v prejave Roberta Fica na Devíne išlo o reálne plány alebo len prázdne reči. Podľa Michala Šimečku si totiž musí vybrať - ničenie právneho štátu alebo svedomie.

"Predseda Majerský kontroval vcelku sebavedomo, keď Šimečkovi odkázal, že 'politika nie je len o PS a Smere, ako sa to neustále snažíte občanom nanútiť', a pripomenul mu spoluprácu so Smerom v Európskom parlamente."

Prečítajte si komentár Michala Čopa: