Europarlament začal s odsúdením Orbána. Progresívci a Lexmann hlasovali spoločne proti nemu

Zo slovenských poslancov hlasovali za uznesenie Veronika Cifrová Ostrihoňová, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Martin Hojsík, Michal Wiezik Lucia Yar (všetci PS) a Miriam Lexmann (KDH). Proti boli Monika Beňová, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková, Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer), Branislav Ondruš (Hlas), Milan Mazurek a Milan Uhrík (Republika).

Návrh rezolúcie, ktorý ostro vystupuje proti Moskve aj Orbánovi, predložili zástupcovia dvoch najväčších parlamentných skupín – ľudovcov (EPP) a sociálnych demokratov (S&D) – ako aj zástupcovia liberálnej skupiny Obnovme Európu, zelených a Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR). Spolu majú v Európskom parlamente, do ktorého bolo zvolených celkovo 720 poslancov, viac ako 530 hlasov.

Orbán, ktorého krajina začala v júli polročné predsedníctvo EÚ, sa stal terčom kritiky za svoje nedávne cesty do Ruska a Číny, ktoré označil za „mierové misie“ v snahe ukončiť vojnu na Ukrajine. S vedúcimi predstaviteľmi zvyšných 26 krajín EÚ ich však nekonzultoval, čo vyvolalo vášne.

Európska komisia už oznámila svoju reakciu a má v úmysle bojkotovať rokovania, ktoré zvolá Maďarsko ako predsedajúca krajina.

Fidesz hovorí o vydieraní

Maďarsko na bojkot v utorok reagovalo kriticky. „Európska komisia si nemôže vyberať inštitúcie a členské krajiny, s ktorými chce spolupracovať,“ napísal na sociálnej sieti X maďarský minister pre záležitosti EÚ János Bóka. Tiež vyjadril pochybnosť, či sú všetky rozhodnutia EK založené na politickom zvážení.

Maďarské predsedníctvo je podľa Bóku odhodlané skutočne spolupracovať s členskými krajinami EÚ i jej inštitúciami. „Sú pozvané na podujatia, ktorých cieľom je riešiť spoločné výzvy,“ uviedol.

Kinga Gálová, ktorá je podpredsedníčkou Orbánovej strany Fidesz, na sociálnej sieti X uviedla, že rozhodnutie EK je súčasťou kampane von der Leyenovej pred štvrtkovým hlasovaním Európskeho parlamentu o jej zotrvaní na poste predsedníčky EK na druhé funkčné obdobie.

Gálová uviedla, že von der Leyenová využíva európske inštitúcie na politické vydieranie a nátlak – najmä voči Maďarsku. „Toto je neprijateľné a je to v rozpore so samotnou podstatou európskej spolupráce,“ napísala.

Vraj sleduje vlastné záujmy

Bývalý člen Európskej komisie Pavel Telička pre český web Echo 24 povedal, že správanie maďarského premiéra je čisto účelové z hľadiska jeho záujmov: „Koná v rozpore so svojimi kompetenciami, a teda aj so základnými zmluvnými dokumentmi EÚ, nehovoriac o zvyklostiach. Nemyslím si však, že bojkotovať nejaké rokovania na politickej úrovni je najlepšia cesta,“ povedal.

„Na druhej strane, nemôžem vylúčiť, že Maďarsko nezvoláva rokovania s puncom ‚trucpodniku‘, aj keď dohody boli iné a predsedníctvo niektoré z nich riadne nevyrokovalo, ako to v takýchto prípadoch zásadne býva,“ dodal bývalý eurokomisár Telička.

Podľa Petra Kanioka, odborníka na európsku politiku z Masarykovej univerzity v Brne, je prístup Komisie ojedinelý. „V novodobej histórii EÚ a predsedníctva v Rade EÚ sa nič podobné nestalo. Na druhej strane, aj Maďarsko a najmä samotný Viktor Orbán sa správajú veľmi nezvyčajne. Jeho ‚mierová diplomacia‘ sa síce rétoricky prezentuje ako maďarská diplomacia, ale v skutočnosti vďaka predsedníctvu vytvára falošný dojem, že tieto aktivity sú so súhlasom Rady EÚ a EÚ ako takej,“ povedal Kaniok pre spomínaný český portál.

Maďarský expert: Otvorila sa medzera smerom k rokovaniam

Opačný názor na misiu má maďarský expert András Kosztur z Inštitútu Század, ktorý je blízky Orbánovej vláde. „Maďarský prístup je taký, že každá z dotknutých strán musí byť vypočutá a na základe ich uhla pohľadu sa môže ukázať, čo môže byť základom budúceho kompromisu,“ povedal pre portál Magyar Nemzet.

„Je zrejmé, že úspech možno v súčasnosti interpretovať len relatívne, keďže ku koncu vojny ako takej sme sa ešte veľmi nepriblížili, ale treba vziať do úvahy aj to, že sa otvorila medzera smerom k možnosti rokovaní. Preto je dôležité, aby spolu s hlasmi v prospech eskalácie silneli aj hlasy v prospech mieru,“ doplnil.

Na prvom plenárnom zasadnutí po júnových voľbách europoslanci, ktorí si v utorok zvolili predsedu a podpredsedov, pokračujú v personálnych otázkach a okrem iného volia aj piatich kvestorov. Tí sú členmi predsedníctva s poradným hlasom a majú na starosti najmä administratívne a finančné záležitosti týkajúce sa priamo poslancov europarlamentu a chodu europarlamentu. Piati kvestori spolu s predsedom a 14 podpredsedami tvoria vedenie Parlamentu. Poslanci EP hlasujú aj o počte a veľkosti stálych výborov a podvýborov v Európskom parlamente.

(tod/echo24)