Preskočiť na obsah
  |  

Príchod Biedronky na Slovensko môže ovplyvniť trh s jablkami

V roku 2022 sa v slovenských obchodoch cena jabĺk vyšplhala na 1,29 eura za kilogram, zatiaľ čo v Poľsku bola cena 66 centov za kilogram. Poľskí farmári majú prístup k výraznejšej štátnej podpore, čo znižuje ich náklady. Zároveň Poľsko zodpovedá za 34 percent celkovej produkcie jabĺk v Európskej únii.

Slovenská produkcia jabĺk klesá a sebestačnosť je len na 40 percentách, preto sme závislí od dovozu, vrátane viac ako 36-tisíc ton jabĺk minulý rok.

Príchod Biedronky by mohol zvýšiť konkurenciu na trhu a ponúknuť nové možnosti pre domácich producentov, no zároveň vytvára tlak na ceny. Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu, zdôrazňuje potrebu podpory domácich producentov na zvýšenie konkurencieschopnosti a produkcie ovocia a zeleniny na Slovensku.

(hnonline)

  |  

Nemecká volebná reforma je sčasti protiústavná, rozhodol spolkový súd

Reforma spolkového volebného zákona, ktorú zaviedla nemecká vládna koalícia, je sčasti protiústavná, rozhodol v utorok nemecký Spolkový ústavný súd v meste Karlsruhe. O rozsudku informovali agentúry DPA a Reuters.

Prostredníctvom volebnej reformy sa mal výrazne zredukovať rozsah spolkového parlamentu, ktorý je v súčasnosti najväčším slobodne voleným parlamentom na svete. V parlamentných voľbách by boli prostredníctvom neho značne znevýhodnené aj menšie politické strany.

Nemecký volebný systém bol vytvorený v povojnových rokoch s cieľom zabrániť fragmentácii parlamentu a rozširovaniu menších strán, ktoré v 30. rokoch 20. storočia pomohli vzostupu nacistov. Systém umožňuje, aby sa do parlamentu dostali len strany, ktoré získajú v parlamentných voľbách aspoň päť percent hlasov.

Výnimka z pravidla piatich percent umožňuje aj menším stranám získať zastúpenie, ak nezískali potrebných päť percent, ale sú silné v jednotlivých spolkových krajinách a získajú tam aspoň tri mandáty.

Vláda chcela touto zmenou znížiť počet poslancov v Bundestagu. Argumentovala tým, že neustále rozširovanie parlamentu ho robí ťažkopádnym. Súd však rozhodol, že navrhovaná zmena by bola v rozpore s ústavou.

Opozícia, vrátane strany Ľavica (Die Linke) a Kresťanskosocialnej únie (CSU), reformu napadla. Obidve strany v minulosti z výnimky profitovali a jej zrušenie by ich mohlo pripraviť o zastúpenie v parlamente.

Rozhodnutie súdu znamená, že nemecký volebný systém zostane nezmenený. To má za následok, že Bundestag bude naďalej pomerne veľký a bude v ňom zastúpených viac politických strán.

Nasledujúce parlamentné voľby v Nemecku budú v septembri 2025.

(tasr)

  |  

Opozícia žiada pre situáciu vo trenčianskej nemocnici mimoriadny výbor

Na výbore chce vysvetlenia od šéfky rezortu zdravotníctva Zuzany Dolinkovej (Hlas-SD). Avizovali to poslanci Národnej rady (NR) SR Oskar Dvořák (PS), Tomáš Szalay (SaS) a Peter Stachura (KDH) na tlačovej konferencii s tým, že v utorok do podateľne v parlamentu odovzdajú návrh na zvolanie výboru.

"Ministerka točí videá, klame verejnosť, robí si z nás srandu, robí si tu divadelné šou, ale realita je taká, že pacienti v regióne Trenčína nemajú zabezpečenú zdravotnú starostlivosť. Práve preto chceme zvolať tento mimoriadny výbor, chceme sa jej pýtať, chceme nadviazať komunikáciu, aby nám vysvetlila, prečo sa táto situácia udiala," poznamenal Stachura.

Poslanci opätovne skritizovali súčasnú situáciu na kardiológii spojenú s výpoveďami lekárov. Riaditeľ zdravotníckeho zariadenia Michal Plesník mal podľa nich odvolať primára oddelenia bez udania dôvodu, čo malo podľa nich viesť k výpovediam ďalších lekárov. Namietali aj komunikáciu Dolinkovej v tejto veci. Na výbore sa chcú okrem toho pýtať aj na medializované informácie o modernizácii potrubia v trenčianskej nemocnici.

Zdravotnícke zariadenie aj ministerka opakovane odmietli tvrdenia o kolapse kardiológie. Oddelenie je podľa nich funkčné a jeho chod je plynule zabezpečený. Na margo tvrdení o ukončení pracovného pomeru primára trenčianska nemocnica reagovala, že tomu predchádzala dohoda zainteresovaných strán.

(tasr)

  |  

Ruský súd odsúdil na 14 rokov údajného člena protikremeľskej organizácie Légia Sloboda Ruska

Ruský vojenský súd v utorok odsúdil muža na 14 rokov väzenia na základe obvinenia z vlastizrady za údajné plánovanie útoku po vstupe do zakázanej proukrajinskej jednotky Légia Sloboda Ruska. Rozhodnutie súdu citovala agentúra AFP.

Artem Sanžarajev bol obvinený z členstva v Légii Sloboda Ruska, ktorá je zložená aj z ruských dobrovoľníkov a podniká cezhraničné útoky na ruskom území. Légia je v Rusku zakázaná ako teroristická organizácia.

Podľa súdu v sibírskom Krasnojarskom kraji je Sanžarajev presvedčeným odporcom Ruska, ktorý je nespokojný so súčasným politickým režimom.

Prokurátori muža obvinili z nákupu materiálov potrebných na výrobu Molotovovho kokteilu s cieľom „podkopať ekonomickú bezpečnosť a obranyschopnosť Ruska“, uviedol súd, ktorý dodal, že bezpečnostné služby prekazili pokus o útok na elektrickú rozvodnú skriňu.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 zadržali ruské úrady desiatky vlastných občanov na základe obvinení zo spolupráce s Ukrajinou. V piatok ruské súdy uložili dlhé väzenské tresty až do výšky 22 rokov odňatia slobody viacerým ľuďom odsúdeným za vlastizradu a terorizmus, ktorých sa vraj dopustili v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu.

(tasr)

  |  

Maďarská národná karta otvára cestu ruským špiónom do EÚ, tvrdí šéf EPP

Predseda frakcie Európskej ľudovej strany (EPP) v Európskom parlamente Manfred Weber sa obáva, že zákon schválený maďarskou vládou môže ruským špiónom otvoriť cestu do EÚ. S odvolaním sa na britský denník Financial Times na to upozornil server portfolio.hu.

Weber v liste predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi vyzval lídrov EÚ, aby sa touto otázkou zaoberali na nadchádzajúcom samite v októbri. Vyjadril obavy, že nový zrýchlený vízový systém Maďarska, ktorý umožňuje občanom ôsmich krajín vrátane Ruska a Bieloruska vstup bez previerky národnej bezpečnosti.

To by podľa predsedu EPP mohlo vytvoriť vážne medzery pre špionážne aktivity a ohroziť bezpečnosť bezhraničného schengenského priestoru.

Do Maďarska môžu od 8. júla pricestovať občania Ruska a Bieloruska, aby s takzvanou národnou kartou legálne vstúpili na pracovný trh. Upozornil na to minulý štvrtok server forbes.hu, podľa ktorého maďarská vláda tak otvorila dokorán schengenskú bezpečnostnú bránu.

O národnú kartu môžu ľudia požiadať prvýkrát na dva roky, ale je možné jej platnosť prakticky neobmedzene predlžovať.

(tasr)

  |  

NYT: Ukrajina po tvrdých bojoch prišla o dve ťažko vybojované dediny

Ukrajinská 58. motostrelecká brigáda od konca marca bránila obce Urožajne a Staromajorske v Doneckej oblasti. Podľa vojakov, ktorí vypovedali pre denník New York Times, tieto dediny nedávno stratili. Ruské ministerstvo obrany dobytie Urožajného oznámilo ešte 14. júla.

Ruská armáda začala na jar vyvíjať tlak na oblasti, ktoré Kyjev vybojoval v rámci protiofenzívy. Dokonca aj s nedostatkom delostreleckých granátov ukrajinská brigáda opakovane odrážala útoky, čím obhájila obmedzený úspech svojej minuloročnej protiofenzívy, píše NYT.

Po dobytí Staromajorského v júni sa Rusom otvorila cesta na Urožajne, hoci Ukrajinci odrazili viacero útokov vrátane útoku elitnej jednotky námornej brigády. Samotná dedina pozostáva z dvoch ulíc, asi polovicu rozlohy už Moskva obsadila, povedal major Karaj z brigády.

„Strata dedín bola pre Ukrajinu ranou, ktorá prišla po nedávnych ruských úspechoch na mnohých úsekoch frontovej línie, a pretože ukrajinská námorná pechota tvrdo bojovala za ich oslobodenie počas krvavej protiofenzívy,“ píše sa v článku.

Vojaci a dôstojníci, ktorí navštívili obe dediny, tvrdia, že v nich neboli žiadni civilisti a domy boli také zničené, že už nebolo čo brániť. „Boje sa odohrávali v ruinách, v pivniciach. Bolo tam niekoľko zákopov, ale neboli tam žiadne obranné stavby a nebolo možné ich vybudovať,“ dodal Karaj.

(sab)