Preskočiť na obsah
  |  

Maďarská národná karta otvára cestu ruským špiónom do EÚ, tvrdí šéf EPP

Predseda frakcie Európskej ľudovej strany (EPP) v Európskom parlamente Manfred Weber sa obáva, že zákon schválený maďarskou vládou môže ruským špiónom otvoriť cestu do EÚ. S odvolaním sa na britský denník Financial Times na to upozornil server portfolio.hu.

Weber v liste predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi vyzval lídrov EÚ, aby sa touto otázkou zaoberali na nadchádzajúcom samite v októbri. Vyjadril obavy, že nový zrýchlený vízový systém Maďarska, ktorý umožňuje občanom ôsmich krajín vrátane Ruska a Bieloruska vstup bez previerky národnej bezpečnosti.

To by podľa predsedu EPP mohlo vytvoriť vážne medzery pre špionážne aktivity a ohroziť bezpečnosť bezhraničného schengenského priestoru.

Do Maďarska môžu od 8. júla pricestovať občania Ruska a Bieloruska, aby s takzvanou národnou kartou legálne vstúpili na pracovný trh. Upozornil na to minulý štvrtok server forbes.hu, podľa ktorého maďarská vláda tak otvorila dokorán schengenskú bezpečnostnú bránu.

O národnú kartu môžu ľudia požiadať prvýkrát na dva roky, ale je možné jej platnosť prakticky neobmedzene predlžovať.

(tasr)

  |  

NYT: Ukrajina po tvrdých bojoch prišla o dve ťažko vybojované dediny

Ukrajinská 58. motostrelecká brigáda od konca marca bránila obce Urožajne a Staromajorske v Doneckej oblasti. Podľa vojakov, ktorí vypovedali pre denník New York Times, tieto dediny nedávno stratili. Ruské ministerstvo obrany dobytie Urožajného oznámilo ešte 14. júla.

Ruská armáda začala na jar vyvíjať tlak na oblasti, ktoré Kyjev vybojoval v rámci protiofenzívy. Dokonca aj s nedostatkom delostreleckých granátov ukrajinská brigáda opakovane odrážala útoky, čím obhájila obmedzený úspech svojej minuloročnej protiofenzívy, píše NYT.

Po dobytí Staromajorského v júni sa Rusom otvorila cesta na Urožajne, hoci Ukrajinci odrazili viacero útokov vrátane útoku elitnej jednotky námornej brigády. Samotná dedina pozostáva z dvoch ulíc, asi polovicu rozlohy už Moskva obsadila, povedal major Karaj z brigády.

„Strata dedín bola pre Ukrajinu ranou, ktorá prišla po nedávnych ruských úspechoch na mnohých úsekoch frontovej línie, a pretože ukrajinská námorná pechota tvrdo bojovala za ich oslobodenie počas krvavej protiofenzívy,“ píše sa v článku.

Vojaci a dôstojníci, ktorí navštívili obe dediny, tvrdia, že v nich neboli žiadni civilisti a domy boli také zničené, že už nebolo čo brániť. „Boje sa odohrávali v ruinách, v pivniciach. Bolo tam niekoľko zákopov, ale neboli tam žiadne obranné stavby a nebolo možné ich vybudovať,“ dodal Karaj.

(sab)

  |  

Rusko začalo rozsiahle námorné cvičenie

Ruské námorníctvo začalo s plánovanými manévrami v Severnom ľadovom aj Tichom oceáne, ako aj v Baltskom a Kaspickom mori. Do cvičení, ktoré majú preveriť pripravenosť a schopnosti námorníctva na všetkých úrovniach, sa zapája väčšina ruskej námornej flotily vrátane 20-tisíc vojakov a 300 lodí. Z vyhlásenia ministerstva obrany citovala agentúra Reuters.

Manévre majú zahŕňať vyše 300 bojových cvičení vrátane nácviku použitia protilietadlových rakiet, delostrelectva či protiponorkových zbraní.

„Jednotky a formácie ruského námorníctva začali vykonávať plánované cvičenia v operačných zónach Severnej, Tichomorskej a Baltskej flotily, ako aj v oblasti, ktorú má na starosť Kaspická flotila,“ uviedlo ministerstvo. „Hlavným cieľom manévrov je preveriť činnosť vojenských orgánov námorníctva na všetkých úrovniach, ako aj pripravenosť posádok lodí, jednotiek námorného letectva a pobrežných síl ruského námorníctva.“

Do bojového výcviku sa podľa rezortu obrany zapojí približne 300 lodí a člnov, ponoriek a ďalších plavidiel, ako aj približne 50 lietadiel a viac než 200 jednotiek vojenskej a špeciálnej techniky.

Jedinou formáciou ruského námorníctva, ktorá sa na manévroch nezúčastní, je ruská Čiernomorská flotila.

Od napadnutia Ukrajiny vo februári 2022 uskutočnilo Rusko množstvo vojenských cvičení – či už samostatne alebo aj s inými krajinami vrátane Číny alebo Južnej Afriky.

Za ostatné dva mesiace vykonala Moskva aj sériu manévrov s mobilnými odpaľovacími zariadeniami jadrových rakiet či s nasadením taktických jadrových zbraní. Zintenzívnila tiež vojenské cvičenia so svojim spojencom a susedom Bieloruskom.

(tasr)

  |  

Na železničnej trati pri Nižnom Kelčove sa zrazil osobný vlak s autom

Doprava je prerušená. K zrážke došlo v utorok ráno na železničnej trati medzi Makovom a Turzovkou na Kysuciach.

Podľa informácií z operačného strediska na mieste nehody zasahuje štvorica hasičov z Turzovky s jedným kusom techniky.

(kol, tasr)

  |  

Meloniová vyzýva Izrael, aby nepadol do "pasce odvety"

Talianska premiérka tiež vyjadrila veľké znepokojenie nad situáciou v Libanone a nad možnou eskaláciou konfliktu v regióne. Jej vyjadrenia súviseli s najnovším vyostrením situácie medzi Izraelom a libanonským hnutím Hizballáh po sobotňajšom raketovom útoku na Izraelom okupované Golanské výšiny.

Ďalej podľa agentúry Reuters Meloniová počas návštevy Číny uviedla, že medzinárodné spoločenstvo my malo pokračovať vo vysielaní posolstva zmierenia a Čína by v tomto úsilí mohla pomôcť, keďže má "pevné väzby" na Irán a Saudskú Arábiu. Zároveň podotkla, že ekonomická podpora zo strany Číny pre ruské vojenské úsilie proti Ukrajine je zdrojom "veľkých treníc".

Meloniová je v Pekingu na svojej prvej návšteve Číny od nástupu do funkcie pred takmer dvoma rokmi. V pondelok pri stretnutí s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v Pekingu vyzdvihla Čínu ako dôležitého partnera pri zvládaní globálneho napätia.

(tasr)

  |  

Tisíce Srbov protestujú proti dohode s EÚ. Tvrdia, že spôsobí nezvratné škody

Masy protestujúcich neveria vláde a nepáči sa im dohoda o zásobovaní lítiovými batériami, ktorú predstavitelia krajiny uzavreli na "samite o kritických surovinách" v Belehrade, na ktorom sa zúčastnil aj nemecký kancelár Olaf Scholz. Demonštranti sú odhodlaní v boji pokračovať a nedovoliť napredovanie výkopových prác.

Podpísaná dohoda by mohla znížiť závislosť Európy od Číny a priblížiť Srbsko, ktoré má úzke vzťahy s Ruskom a Čínou, k EÚ. Ochrancovia životného prostredia a opozičné skupiny ju však kritizujú a tvrdia, že by spôsobila nezvratné škody na životnom prostredí a občanom by priniesla len malý úžitok.

Srbsko má rozsiahle ložiská lítia neďaleko mesta Loznica, kde sa nachádza sporný projekt ťažobnej spoločnosti Rio Tinto. Srbský súd začiatkom júla povolil tamojšej vláde obnoviť tento projekt, ktorý bol pozastavený od masových protestov v roku 2022.

Agentúra AP opisuje, že vtedajšie protesty boli doposiaľ najväčšou výzvou, ktorej bol srbský prezident Aleksandar Vučič vystavený. Vláda pre obavy ľudí z dôsledkov pre životné prostredie preto pred dvoma rokmi zrušila povolenia udelené spoločnosti Rio Tinto. Súd vyhlásil, že zrušenie týchto povolení "nebolo v súlade s ústavou a zákonom".

(tasr)