Preskočiť na obsah
  |  

Advokátska kancelária Roberta Kaliňáka zarobila na službách Smeru viac ako milión eur

Advokátska kancelária Kallan Legal, ktorú založil súčasný minister obrany, poskytuje právne služby strane Roberta Fica od roku 2019, pričom faktúry každý rok narastajú. V minulom roku firma od strany zinkasovala rekordnú sumu 432-tisíc eur.

Kaliňák, ktorý sa vrátil do politiky, založil Kallan Legal po svojom odchode z funkcie ministra vnútra v marci 2018. Spoločnosť poskytuje právne služby najmä Smeru a jeho predstaviteľom, vrátane predsedu Roberta Fica a podpredsedu Ľuboša Blahu, ktorý často čelí trestným oznámeniam a žalobám.

Napriek tomu, že Smer tvorí významnú časť príjmov Kallan Legal, Kaliňák uviedol, že strana nie je ich najväčším klientom. Identitu najväčšieho klienta odmietol prezradiť kvôli advokátskemu tajomstvu.

(aktuality)

  |  

Obvinili prokurátora Šúreka, Daňka a dvoch čurillovcov. Susko chce vyzliecť z talára Klimenta

Vyšetrovateľ policajnej inšpekcie Kevin Dlabaj obvinil zo zneužitia právomocí verejného činiteľa prokurátora Michala Šúreka, bývalého šéfa NAKA Ľubomíra Daňka a vyšetrovateľov Pavla Ďurku a Jána Čurillu. Hrozí im trest odňatia slobody až na 12 rokov.

Ľubomír Daňko, ktorý momentálne pracuje v Nadácii Zastavme korupciu, pre Denník N potvrdil obvinenie, pričom ho označil za účelové. Tvrdí, že nikdy nepochybil a nerozumie, čoho sa mal dopustiť.

Obvinenie sa týka údajného procesného pochybenia, konkrétne spôsobu, akým policajti evidovali výsluchy osôb vypovedajúcich o korupcii. Inšpekcia tvrdí, že výsluchy boli evidované v nesprávnom spise.

„Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby obvinil štyri osoby z trestného činu zneužívanie právomoci verejného činiteľa formou spolupáchateľstva. Tri osoby, P.Ď., J.Č., a Ľ.D., sú obvinené v súvislosti s ich výkonom funkcie vyšetrovateľov NAKA Prezídia PZ a jedna osoba M.Š. v súvislosti s dozorom trestnej veci, ktorú dozoroval ako prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry. Obvineným môže hroziť trest odňatia slobody na sedem až 12 rokov,“ informovala neskôr hovorkyňa policajnej inšpekcie Andrea Dobiášová.

Dodala, že vzhľadom na prebiehajúce procesné úkony inšpekcia nebude k prípadu poskytovať žiadne bližšie informácie, aby nedošlo k zmareniu vyšetrovania.

Minister spravodlivosti Susko chce vyzliecť z talára sudcu Klimenta

Minister spravodlivosti Boris Susko podal disciplinárny návrh na sudcu Najvyššieho súdu Juraja Klimenta. Žiada jeho potrestanie za skutky, ktoré sa týkajú obhajcu a poradcu premiéra Roberta Fica Mareka Paru, a žiada o to, aby Najvyšší správny súd zbavil Klimenta funkcie sudcu. Sudcovi Najvyššieho súdu vytýka, že pošliapal práva advokáta Paru. Sudcovi Klimentovi sa disciplinárkou verbálne vyhrážal aj premiér Fico.

Minister spravodlivosti Boris Susko avizoval podanie na disciplinárny návrh voči sudcovi Klimentovi na tlačovej besede ešte 18. júna, vrátane sudcov senátu Juraja Klimenta. Jedným z dôvodov, ktoré vtedy uviedol bolo aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) o porušení práv sudkyne Denisy Cvikovej.

Sudkyňu vtedajšieho Okresného súdu Bratislava I Cvikovú zadržali a obvinili z prijímania úplatku v rámci policajnej akcie Búrka v marci 2020. Do októbra daného roku bola aj väzobne stíhaná. Väzba bola podľa ESĽP predĺžená nezákonne a sudkyňa tak bola niekoľko mesiacov vo väzbe nezákonne. Za zistené porušenia práv sťažovateľke priznal ESĽP 19 500 eur z titulu nemajetkovej ujmy.

(n, aktuality)

  |  

Príchod Biedronky na Slovensko môže ovplyvniť trh s jablkami

V roku 2022 sa v slovenských obchodoch cena jabĺk vyšplhala na 1,29 eura za kilogram, zatiaľ čo v Poľsku bola cena 66 centov za kilogram. Poľskí farmári majú prístup k výraznejšej štátnej podpore, čo znižuje ich náklady. Zároveň Poľsko zodpovedá za 34 percent celkovej produkcie jabĺk v Európskej únii.

Slovenská produkcia jabĺk klesá a sebestačnosť je len na 40 percentách, preto sme závislí od dovozu, vrátane viac ako 36-tisíc ton jabĺk minulý rok.

Príchod Biedronky by mohol zvýšiť konkurenciu na trhu a ponúknuť nové možnosti pre domácich producentov, no zároveň vytvára tlak na ceny. Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu, zdôrazňuje potrebu podpory domácich producentov na zvýšenie konkurencieschopnosti a produkcie ovocia a zeleniny na Slovensku.

(hnonline)

  |  

Nemecká volebná reforma je sčasti protiústavná, rozhodol spolkový súd

Reforma spolkového volebného zákona, ktorú zaviedla nemecká vládna koalícia, je sčasti protiústavná, rozhodol v utorok nemecký Spolkový ústavný súd v meste Karlsruhe. O rozsudku informovali agentúry DPA a Reuters.

Prostredníctvom volebnej reformy sa mal výrazne zredukovať rozsah spolkového parlamentu, ktorý je v súčasnosti najväčším slobodne voleným parlamentom na svete. V parlamentných voľbách by boli prostredníctvom neho značne znevýhodnené aj menšie politické strany.

Nemecký volebný systém bol vytvorený v povojnových rokoch s cieľom zabrániť fragmentácii parlamentu a rozširovaniu menších strán, ktoré v 30. rokoch 20. storočia pomohli vzostupu nacistov. Systém umožňuje, aby sa do parlamentu dostali len strany, ktoré získajú v parlamentných voľbách aspoň päť percent hlasov.

Výnimka z pravidla piatich percent umožňuje aj menším stranám získať zastúpenie, ak nezískali potrebných päť percent, ale sú silné v jednotlivých spolkových krajinách a získajú tam aspoň tri mandáty.

Vláda chcela touto zmenou znížiť počet poslancov v Bundestagu. Argumentovala tým, že neustále rozširovanie parlamentu ho robí ťažkopádnym. Súd však rozhodol, že navrhovaná zmena by bola v rozpore s ústavou.

Opozícia, vrátane strany Ľavica (Die Linke) a Kresťanskosocialnej únie (CSU), reformu napadla. Obidve strany v minulosti z výnimky profitovali a jej zrušenie by ich mohlo pripraviť o zastúpenie v parlamente.

Rozhodnutie súdu znamená, že nemecký volebný systém zostane nezmenený. To má za následok, že Bundestag bude naďalej pomerne veľký a bude v ňom zastúpených viac politických strán.

Nasledujúce parlamentné voľby v Nemecku budú v septembri 2025.

(tasr)

  |  

Opozícia žiada pre situáciu vo trenčianskej nemocnici mimoriadny výbor

Na výbore chce vysvetlenia od šéfky rezortu zdravotníctva Zuzany Dolinkovej (Hlas-SD). Avizovali to poslanci Národnej rady (NR) SR Oskar Dvořák (PS), Tomáš Szalay (SaS) a Peter Stachura (KDH) na tlačovej konferencii s tým, že v utorok do podateľne v parlamentu odovzdajú návrh na zvolanie výboru.

"Ministerka točí videá, klame verejnosť, robí si z nás srandu, robí si tu divadelné šou, ale realita je taká, že pacienti v regióne Trenčína nemajú zabezpečenú zdravotnú starostlivosť. Práve preto chceme zvolať tento mimoriadny výbor, chceme sa jej pýtať, chceme nadviazať komunikáciu, aby nám vysvetlila, prečo sa táto situácia udiala," poznamenal Stachura.

Poslanci opätovne skritizovali súčasnú situáciu na kardiológii spojenú s výpoveďami lekárov. Riaditeľ zdravotníckeho zariadenia Michal Plesník mal podľa nich odvolať primára oddelenia bez udania dôvodu, čo malo podľa nich viesť k výpovediam ďalších lekárov. Namietali aj komunikáciu Dolinkovej v tejto veci. Na výbore sa chcú okrem toho pýtať aj na medializované informácie o modernizácii potrubia v trenčianskej nemocnici.

Zdravotnícke zariadenie aj ministerka opakovane odmietli tvrdenia o kolapse kardiológie. Oddelenie je podľa nich funkčné a jeho chod je plynule zabezpečený. Na margo tvrdení o ukončení pracovného pomeru primára trenčianska nemocnica reagovala, že tomu predchádzala dohoda zainteresovaných strán.

(tasr)

  |  

Ruský súd odsúdil na 14 rokov údajného člena protikremeľskej organizácie Légia Sloboda Ruska

Ruský vojenský súd v utorok odsúdil muža na 14 rokov väzenia na základe obvinenia z vlastizrady za údajné plánovanie útoku po vstupe do zakázanej proukrajinskej jednotky Légia Sloboda Ruska. Rozhodnutie súdu citovala agentúra AFP.

Artem Sanžarajev bol obvinený z členstva v Légii Sloboda Ruska, ktorá je zložená aj z ruských dobrovoľníkov a podniká cezhraničné útoky na ruskom území. Légia je v Rusku zakázaná ako teroristická organizácia.

Podľa súdu v sibírskom Krasnojarskom kraji je Sanžarajev presvedčeným odporcom Ruska, ktorý je nespokojný so súčasným politickým režimom.

Prokurátori muža obvinili z nákupu materiálov potrebných na výrobu Molotovovho kokteilu s cieľom „podkopať ekonomickú bezpečnosť a obranyschopnosť Ruska“, uviedol súd, ktorý dodal, že bezpečnostné služby prekazili pokus o útok na elektrickú rozvodnú skriňu.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 zadržali ruské úrady desiatky vlastných občanov na základe obvinení zo spolupráce s Ukrajinou. V piatok ruské súdy uložili dlhé väzenské tresty až do výšky 22 rokov odňatia slobody viacerým ľuďom odsúdeným za vlastizradu a terorizmus, ktorých sa vraj dopustili v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu.

(tasr)