Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prešov bude mať nového prvého viceprimátora, Rastislav Mochnacký ním však nebude

Primátor mesta Prešov František Oľha nemôže Rastislava Mochnackého vymenovať za 1. viceprimátora. Uvádza, že podmienky KDH nedokáže naplniť. „Veľmi ma mrzí, že sa v KDH nenašla vôľa na koaličnú spoluprácu, ktorú som im ponúkol bez akýchkoľvek podmienok a jej výsledkom by bolo vymenovanie Rastislava Mochnackého za prvého viceprimátora mesta. Nenašla sa napriek tomu, že som vyhovel všetkým ich personálnym a štrukturálnym požiadavkám, ktoré si stanovili,“ povedal primátor mesta Prešov.

Spolu s vymenovaním ich poslanca za viceprimátora, výbor požadoval nielen post predsedu dozornej rady DPMP, ale aj zisk ďalšieho miesta v mestskej rade, funkciu predsedu majetkovej komisie, ako aj záruku podpory ich návrhov v zastupiteľstve na odborníkov do štruktúr DPMP.

Primátor vnímal Rastislava Mochnackého ako výbornú voľbu, nie však jedinú. Podľa neho je kvalitných ľudí a adeptov na tento post viac. V hre bol aj Martin Ďurišin, ktorý napokon túto ponuku prijal a stáva sa tak prvým zástupcom primátora. 

Na poste prvého zástupcu primátora mesta v stredu skončil Richard Drutarovský, ktorý bude podľa radnice aj naďalej napĺňať mandát mestského poslanca.

(kol)

Minúta  |  

Britská polícia zadržala niekoľko aktivistov. Blokovali časť letiska Heathrow

Niekoľkých klimatických aktivistov skupiny Just Stop Oil vo štvrtok zadržali po proteste na londýnskom letisku Heathrow, oznámila miestna polícia. Informovali o tom agentúra AFP a denník Telegraph.

Britská polícia uviedla, že zadržala siedmich ľudí, ktorí blokovali časť letiska, na ktorej prechádzajú pasažieri kontrolou. Podľa polície prišlo k minimálnemu narušeniu prevádzky tohto britského letiska, ktoré je najvyťaženejším letiskom v Európe. Zasahujúci policajti postupne jedného po druhom vyniesli z priestoru turniketov.

Išlo pritom o najnovšiu protestnú akciu aktivistickej skupiny Just Stop Oil, ktorá v júli vykonala alebo naplánovala najmenej štyri takéto protesty. Skupina uviedla, že v súvislosti so štvrtkovým protestom bolo zadržaných 17 ľudí, z toho siedmi na letisku a zvyšní desiati na iných miestach.

Just Stop Oil zverejnila na sociálnych sieťach aj fotografie, na ktorých vidieť, ako niekoľko ľudí blokuje vstupné brány v časti letiska, odkiaľ sú organizované odlety. Demonštranti pritom niesli oranžové nápisy „ropa zabíja“ a „podpíšte dohodu“.

Protesty zamerané na leteckú dopravu počas rušnej letnej sezóny organizujú rôzne klimatické skupiny po celej Európe v rámci koalície „Ropa zabíja“. Aktivisti v rámci týchto protestov žiadajú podpísanie medzinárodnej dohody zaväzujúcej k postupnému vyradeniu fosílnych palív do roku 2030.

Aj začiatkom tohto týždňa boli zadržaní dvaja aktivisti Just Stop Oil, ktorí postriekali na letisku Heathrow informačné tabule farbou. Ďalších osem aktivistov polícia tento týždeň zadržala za blokovanie brán na letisku Gatwick pri Londýne, ktoré je druhým najvyťaženejším britským letiskom.

Letiská Heathrow a Gatwick pritom získali súdne príkazy obmedzujúce vstup klimatických aktivistov na ich územie.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Pozdvihnite zrak k oblohe, Perzeidy zvyšujú svoju aktivitu

Meterociký roj je pozorovaný každoročne približne s rovnakou maximálnou frekvenciou 45 meteorov za hodinu. "Roj je činný od poslednej dekády júla do polovice augusta, pričom jednotlivé meteory sa vyskytujú až do polovice septembra. Šírka prúdu je približne 65 miliónov kilometrov. Centrálne vlákno je pomerne úzke, má približne desať miliónov kilometrov," povedal Ján Svoreň z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Za štyri dni okolo maxima, ktoré bude v noci z 12. na 13. augusta, stretne Zem 62 percent všetkých Perzeíd. Podmienky na pozorovanie v roku 2024 sú podľa Svoreňa priaznivé pred maximom.

V čase maxima bude Mesiac v prvej štvrti, po maxime budú lepšie podmienky na pozorovanie až po západe Mesiaca v druhej polovici noci. "Pozornosť treba upriamiť k súhvezdiu Perzea - na severovýchodnú časť oblohy. V tomto súhvezdí sa nachádza radiant roja, teda miesto na oblohe, z ktorého meteory zdanlivo vylietavajú," dodal astronóm.

(tasr)

Minúta  |  

Lídri Iránu sa stretnú s vodcami osi odporu. Chcú diskutovať o odvete za zabitie šéfa Hamasu

Najvyšší iránski predstavitelia sa vo štvrtok stretnú so zástupcami svojich regionálnych spojencov – hnutia Hizballáh v Libanone, milícií v Iraku a húsíov z Jemenu –, aby prediskutovali možné odvetné opatrenia po zabití vodcu palestínskeho nacionalistického hnutia Hamas v Teheráne. Informovala o tom agentúra Reuters odvolávajúca sa na päť zdrojov.

Reuters doplnil, že po zavraždení politického vodcu Hamasu Ismáíla Haníju v Teheráne a zabití vysokého predstaviteľa libanonského proiránskeho hnutia Hizballáh Fuáda Šukra na predmestí libanonského hlavného mesta Bejrút čelí región riziku rozšírenia konfliktu medzi Izraelom a Iránom a jeho spojencami.

Podľa Izraela bol Šukr „pravou rukou“ vodcu hnutia Hizballáh Hasana Nasralláha a bol „veliteľom zodpovedným“ za útok na Golanské výšiny z minulej soboty. O život tam prišlo 12 tínedžerov vo veku od 10 do 16 rokov, ktorí sa hrali na futbalovom ihrisku.

Podľa amerického ministerstva zahraničných vecí Fuád Šukr zohral „kľúčovú úlohu“ aj pri „vojenských operáciách Hizballáhu v Sýrii“ a pri útoku, pri ktorom v roku 1983 zahynulo viac ako 200 príslušníkov americkej námornej pechoty v Bejrúte.

(tasr)

Minúta  |  

Plánovači útoku na Dvojičky priznajú vinu, dohoda s mužmi prichádza po viac ako 16 rokoch

Traja muži obvinení zo zosnovania teroristických útokov organizácie al-Káida na Spojené štáty 11. septembra 2001 súhlasili s tým, že priznajú vinu. Oznámilo to americké ministerstvo obrany, píše agentúra AP.

Chálid Šajch Muhammad a jeho dvaja komplici Valíd Attaš a Mustafa Havsáví by podľa očakávaní mali priznať vinu pred vojenskou komisiou vo väznici Guantánamo na Kube.

Podľa listov, ktoré od americkej federálnej vlády dostali príbuzní takmer tritisíc ľudí, čo zomreli pri útokoch, obhajcovia žiadali, aby muži dostali výmenou za priznanie viny doživotný trest odňatia slobody namiesto trestu smrti. Predstavitelia Pentagónu odmietli bezprostredne zverejniť všetky podmienky dohôd o vine a treste.

Dohoda s mužmi prichádza viac ako 16 rokov po tom, čo sa s nimi začalo trestné konanie v súvislosti s teroristickými útokmi. Jednou z najväčších prekážok konania bolo využitie mučenia v rámci vypočúvania, keďže takto získané dôkazy sú neprípustné.

Útoky z 11. septembra 2001 naplánovala teroristická organizácia al-Kájda z Afganistanu. Samovražední útočníci sa zmocnili štyroch amerických civilných lietadiel. Dvoma z nich narazili do budov Svetového obchodného centra v New Yorku a jedným do budovy Pentagónu. Štvrté lietadlo spadlo na pole v štáte Pensylvánia, keď pasažieri zápasili s teroristami.

Chálid Šajch Muhammad podľa amerických úradov vymyslel použitie lietadiel ako zbraní. Údajne dostal na zorganizovanie útokov súhlas od vodcu al-Káidy Usámu bin Ládina, ktorého americké sily zabili v roku 2011. Muhammada zatkli v roku 2003.

(sita)

Minúta  |  

Fox News: Bidenova vláda masívne podporila migráciu z Latinskej Ameriky

Federálna vláda USA rozšírila program „Legálne trasy“ (Lawful Pathways), prostredníctvom ktorého sa mohli desaťtisíce ľudí z Latinskej Ameriky presídliť do Spojených štátov. Vyplýva to zo správy Centra pre štúdium imigrácie (CIS) o činnosti Iniciatívy pre bezpečnú mobilitu.

Pracovníci Amerického úradu pre občianstvo a migráciu (USCIS) a OSN podľa správy zriadili kancelárie v Ekvádore, Kolumbii, Kostarike a Guatemale, ktoré v prvom roku programu udelili štatút utečenca 21-tisíc ľuďom zo siedmich rôznych latinskoamerických krajín, pričom polovica z nich už v máji pricestovala do USA.

Iniciatívu pre bezpečnú mobilitu zastrešuje ministerstvo zahraničia, funguje od mája 2023. Jej cieľom je zjednodušenie prisťahovalectva pre občanov „partnerských krajín“, podľa CIS však títo ľudia po príchode dostali štatút utečenca.

Tento štatút však rezort zahraničia udeľuje len občanom vybraných krajín, najmä takých, ktoré sú vnútorne nestabilné – ako Afganistan, Sýria či Venezuela.

Správa uvádza, že do USA prichádzajú utečenci z Haiti, Venezuely, Nikaraguy, Kuby, Guatemaly, Ekvádoru a Kolumbie, hoci v júni a júli ich mohlo priletieť ešte viac po tom, ako Biely dom rozšíril program o migrantov z Hondurasu a Salvádoru.

K rozšíreniu programu došlo napriek tomu, že USA tradične udeľujú štatút utečenca len osobám, ktoré môžu hodnoverne tvrdiť, že sa nemôžu vrátiť do svojej domovskej krajiny z „opodstatnených obáv“ pred prenasledovaním na základe rasy, náboženstva, národnosti, politického názoru alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine

V analýze CIS sa uvádza, že mnohí z tých, ktorí prichádzajú do USA, by sa skôr klasifikovali ako ekonomickí migranti.

Správa tiež cituje prieskum Zmiešaného migračného centra z roku 2024, podľa ktorého 90 percent účastníkov programu uviedlo, že chceli vycestovať do USA pre ekonomické príležitosti a vyššiu životnú úroveň, a nie z dôvodu prenasledovania.

Administratíva tiež zvýšila počet pridelených miest na prijímanie utečencov z Latinskej Ameriky z menej ako 5-tisíc v čase nástupu Bidena do funkcie na 50-tisíc v roku 2024, čo je desaťnásobný nárast.

„V oblasti utečencov chceme vo fiškálnom roku 2024 presídliť 35- až 50-tisíc osôb, čo je historický a ambiciózny cieľ, ktorý by znamenal nárast počtu presídlených utečencov zo západnej pologule o viac ako 450 percent v porovnaní s minulým rokom,“ uviedla Marta Youthová, hlavná zástupkyňa asistentky tajomníka Úradu pre obyvateľstvo, utečencov a migráciu ministerstva zahraničných vecí, vo výpovedi pred kongresovým výborom v marci.

(sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.