Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Harrisová oficiálne získala nomináciu Demokratickej strany do novembrových volieb

Amer

Americká viceprezidentka Kamala Harrisová oficiálne získala nomináciu Demokratickej strany za jej kandidátku do novembrových prezidentských volieb. Vyplýva to z výsledkov päťdňového virtuálneho hlasovania delegátov demokratov, ktoré sa skončilo v pondelok večer miestneho času, informuje agentúra AP. AP pripomína, že na utorok večer plánuje Harrisová vo Philadelphii (štát Pensylvánia) podujatie, na ktorom predstaví svojho spolukandidáta. Hoci zoznam potenciálnych kandidátov sa zúžil na tri mená – guvernér Pensylvánie Josh Shapiro, guvernér Minnesoty Tim Walz a senátor za Arizonu Mark Kelly –, súčasná viceprezidentka doteraz neoznámila meno svojho potenciálneho nástupcu. Podľa výsledkov zverejnených tesne pred polnocou miestneho času získala 99 percent hlasov delegátov. (tasr)
Minúta  |  

Zámerom zabitia Haníju bolo predĺžiť konflikt v Gaze, tvrdí palestínsky prezident

Pale

Palestínsky prezident Mahmúd Abbás tvrdí, že zabitie vodcu palestínskeho militantného hnutia Hamas Ismáíla Haníju malo za cieľ dosiahnutie predĺženia konfliktu v Pásme Gazy. Haníjova smrť zároveň podľa neho skomplikuje mierové rozhovory. Abbás sa takto vyjadril v utorňajšom rozhovore pre ruskú agentúru RIA Novosti, z ktorého cituje agentúra Reuters. Najvyšší predstaviteľ Palestínskej samosprávy tiež uviedol, že o situácii v Gaze a na Blízkom východe bude čoskoro v Moskve rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. RIA Novosti s odvolaním sa na nemenovaný diplomatický zdroj dodala, že Abbás bude na návšteve Moskvy od 12. do 14. augusta. „Niet pochýb o tom, že cieľom vraždy Haníju je predĺžiť vojnu a rozšíriť oblasť, v ktorej sa odohráva,“ povedal Abbás v rozhovore. „Bude to mať negatívny vplyv na prebiehajúce rokovania o ukončení agresie a stiahnutí izraelských vojakov z Gazy.“ Haníja prišiel o život minulý týždeň pri útoku v Teheráne, kam pricestoval na inauguráciu nového iránskeho prezidenta Massúda Pezeškijána. Irán a ním podporované militantné skupiny vrátane Hamasu pripisujú zodpovednosť za jeho vraždu Izraelu, ktorý tieto obvinenia nepotvrdil ani nevyvrátil. Za zabitie Haníju mu zároveň prisľúbili odvetu „Považujeme to za zbabelý čin a nebezpečný vývoj v izraelskej politike,“ povedal Abbás na margo vraždy. Dodal, že od izraelských síl v Pásme Gazy sa teraz vyžaduje, aby sa vzdali svojich ambícií, zastavili agresiu voči Palestínčanom, stiahli sa z Pásma Gazy, dodržiavali medzinárodné právo a realizovali tam okamžité a trvalé prímerie. Islamistické hnutie Hamas vládne v Pásme Gazy od roku 2007. Abbásov konkurenčný sekulárny a umiernený Fatah zase ovláda Palestínsku samosprávu, ktorá má čiastočnú kontrolu nad Izraelom okupovaným Západným brehom Jordánu. (tasr)
Minúta  |  

Venezuelská prokuratúra začala vyšetrovanie opozičných lídrov

Vene

Venezuelská generálna prokuratúra v pondelok večer oznámila, že začína vyšetrovanie voči opozičným lídrom Edmundovi Gonzálezovi Urrutiovi a Maríi Corine Machadovej, ktorí spochybňujú víťazstvo úradujúceho prezidenta Nicolása Madura vo voľbách z 28. júla. Informovali o tom agentúry DPA a AFP. Machadová a González sú podľa vyhlásenia prokuratúry v súvislosti s povolebnými nepokojmi obvinení zo založenia zločineckej organizácie, sprisahania či podnecovania k povstaniu. Obaja zmienení opoziční lídri krátko predtým vyzvali políciu aj armádu v krajine, aby sa po spornom znovuzvolení Madura „postavila na stranu ľudu“ a prestala sa riadiť pokynmi vlády. „Naliehavo vás žiadame, aby ste zabránili režimu v rozpútaní besnenia proti ľudu a aby ste rešpektovali výsledky volieb z 28. júla a zabezpečili, aby ich rešpektovali aj ostatní,“ tvrdili v pondelňajšom otvorenom liste. Vo voľbách podľa Machadovej a Gonzáleza zvíťazila opozícia. V zmienenom liste tiež uviedli, že autoritársky Maduro „uskutočnil štátny prevrat, ktorý je v rozpore s ústavným poriadkom“ a armádu a políciu varovali, že si z nej chce spraviť svojich komplicov. (tasr)
Minúta  |  

Pri útoku na základňu v Iraku zranili asi sedem vojakov

Niek

Niekoľko amerických vojakov utrpelo zranenia pri pondelňajšom útoku neznámych ozbrojencov na vojenskú základňu Ajn al-Asad v Iraku, kde sa nachádzajú medzinárodné jednotky vedené Spojenými štátmi. Oznámilo to v pondelok neskoro večer americké ministerstvo obrany, vyhlásenie citovali agentúry AP, DPA a Reuters. „Môžeme potvrdiť, že dnes došlo k zrejme raketovému útoku na americké a koaličné sily na leteckej základni al-Asad v Iraku. Podľa prvotných informácií bolo zranených niekoľko amerických vojakov,“ uvádza sa vo vyhlásení Pentagónu. Ministerstvo dodalo, že vojaci na základni sa momentálne pokúšajú vyhodnotiť rozsah škôd. AP s odvolaním sa na vyjadrenia viacerých nemenovaných predstaviteľov Pentagónu uvádza, že zranených mohlo byť pri útoku až sedem ľudí vrátane amerických vojakov aj civilistov. Útok potvrdili ešte v pondelok aj predstavitelia irackých bezpečnostných síl. Agentúra AFP cituje jedného z nich, ktorý tvrdí, že smerom na základňu bolo vypálených viacero rakiet, pričom niektoré ju trafili a ďalšie zasiahli blízku obec. K útoku sa dosiaľ neprihlásila nijaká ozbrojená skupina. Ďalší z bezpečnostných dôstojníkov pre Reuters povedal, že ozbrojenci v rámci útoku použili najmenej dve rakety typu kaťuša. Spočiatku sa objavovali aj správy o možnom druhom útoku na túto základňu. Podľa citovaných zdrojov AP však USA tieto správy preverili a dospeli k záveru, že útok bol len jeden. Proiránske skupiny v uplynulých mesiacoch zaútočili na koaličné základne v Iraku a Sýrii viac než 175-krát. K väčšine z týchto útokov sa prihlásil Islamský odboj v Iraku, ktorý je voľnou alianciou rôznych skupín podporovaných Iránom. Podobný útok na základňu Ajn al-Asad sa uskutočnil aj 26. júla. Pentagón uviedol, že na Blízky východ vyšle ďalšie stíhačky a vojenské lode námorníctva, pretože Washington sa snaží posilniť obranu v dôsledku hrozieb zo strany Iránu a jeho spojencov Hamasu a Hizballáhu. Irak, ktorý je zriedkavým spojencom USA aj Iránu, hostí 2 500 amerických vojakov a na jeho bezpečnostné sily sú napojené milície podporované Iránom. Od 7. októbra, keď vypukla vojna medzi Izraelom a Hamasom, je svedkom stupňujúcich sa útokov. Irak chce, aby sa jednotky vojenskej koalície pod vedením USA začali sťahovať v septembri a aby sa činnosť koalície formálne ukončila do septembra 2025, uviedli iracké zdroje pre Reuters, pričom niektoré americké sily pravdepodobne zostanú v novo dohodnutej poradnej funkcii. (tasr, sab)
Minúta  |  

Venezuelská opozícia vyzvala ozbrojené zložky, aby sa postavili na stranu ľudu

Vene

Venezuelskí opoziční lídri Edmundo González Urrutia a María Corina Machadová vyzvali v pondelok armádu a políciu v krajine, aby sa po spornom znovuzvolení prezidenta Nicolása Madura „postavili na stranu ľudu“, informuje agentúra AFP. „Apelujeme na svedomie vojakov a policajtov, aby sa postavili na stranu ľudu a vlastných rodín,“ uviedli v otvorenom liste, v ktorom ponúkli „záruky tým, ktorí si plnia svoju ústavnú povinnosť“. Bezpečnostné sily taktiež vyzvali, aby zastavili potláčanie opozičných protestov. Vo zverejnenom liste sa González Urrutia označuje ako „zvolený prezident“. Venezuelská volebná komisia potvrdila potvrdil znovuzvolenie prezidenta Madura so ziskom 52 percent hlasov, pričom opozičný kandidát González Urrutia podľa nej získal 43 percent. Opozícia voľby označila za zmanipulované a viacero krajín víťazstvo Madura neuznalo vrátane USA, Argentíny alebo Uruguaja. Maduro v pondelok vyhlásil, že „zlikviduje“ najnovšiu vlnu protivládneho odporu. Prezident tvrdí, že od hlasovania 28. júla bolo zadržaných viac ako dvetisíc ľudí, zatiaľ čo ľudskoprávni aktivisti hovoria už najmenej 22 zabitých osobách. Autoritársky prezident zároveň vyznamenal vojakov, ktorí boli minulý pondelok a utorok zranení pri zásahu proti demonštrantom. „Konfrontujeme, porážame, zadržiavame a ničíme pokus o štátny prevrat vo Venezuele,“ vyhlásil Maduro. (tasr)
Minúta  |  

Spojené štáty americké odkázali Iránu, že eskalácia napätia nie je v jeho záujme

Hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Matthew Miller uviedol, že USA vyzvali Egypt a Katar, aby Iránu odkázali, že eskalácia na Blízkom východe nie je v záujme Teheránu.

Washington a Teherán prerušili diplomatické styky v roku 1980 následkom únosu amerických diplomatov počas islamskej revolúcie v Iráne. Priamy kontakt medzi oboma štátmi je preto veľmi výnimočný.

Napätie na Blízkom východe v posledných dňoch eskaluje a rastú obavy, že by vojna v Pásma Gazy medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas mohla prerásť do širšieho konfliktu.

Dôvodom sú najmä útoky na Libanon a Irán, pri ktorých zahynul vodca Hamasu Ismáíl Haníja a jeden z veliteľov libanonského militantného hnutia Hizballáh Fuád Šukr. Irán a Hamas z ich smrti obviňujú Izrael a spolu s Hizballáhom sľubujú odvetu.

(tasr, reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.