Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V EÚ sa množia prípady moru oviec a kôz

Juho

Juhovýchodné štáty Únie sa snažia potlačiť epidémiu ochorenia poľnohospodárskych zvierat, ktoré je známe ako mor malých prežúvavcov (PPR). Grécky rezort poľnohospodárstva preventívne zlikvidoval viac ako 10-tisíc oviec z obavy, že sa choroba rozšíri z Rumunska ďalej na juh. Podobne reagovali aj bulharské úrady, ktoré od pondelka dezinfikujú všetky vozidlá na severnej hranici a vyžadujú negatívne PCR testy všetkých importovaných zvierat. Prvýkrát grécky agrorezort objavil prítomnosť tohto vírusu ešte 11. júla. Odvtedy zaznamenali Atény 37 ohnísk prepuknutia PPR. „Momentálne na trhu nie sú výpadky v dodávkach živočíšnych produktov,“ povedal pre týždenník Politico Christos Tsopanos, úradujúci predseda Združenia gréckych hospodárskych zvierat (SEK). „Grécko má 140 miliónov kôz a oviec, je lídrom v EÚ a to, že bolo vyradených niekoľko desiatok tisíc kusov, situáciu rapídne nemení.“ „Je to problém pre poľnohospodárov, ktorí prišli o dobytok, ale dúfame, že budú rýchlo odškodnení,“ dodal Tsopanos. Hlavným problémom zostávajú dodávky Fety, gréckeho syra vyrábaného z ovčieho aj kozieho mlieka. Grécko ročne vyprodukuje viac ako 140-tisíc ton syra Feta a približne 65 percent z neho sa vyváža, čo krajine v roku 2023 pomohlo dosiahnuť rekordné čisté zisky vo výške 730 miliónov eur. Hoci vývoz syra Feta nie je ohrozený, nemožno vylúčiť zvýšenie domácich cien väčšiny populárnych syrov, povedal na tlačovej konferencii minister pre rozvoj vidieka a potraviny Kostas Tsiaras. Nákaza PPR vírusom spôsobuje podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo ročné straty až do výšky 2,1 miliardy dolárov. Do Európskej únie sa však PPR prvýkrát dostal až v roku 2018, keď sa z Turecka rozšíril do Bulharska. Úrady vtedy zlikvidovali približne dvetisíc hospodárskych zvierat a uzavreli niekoľko dedín, čím sa epidémiu podarilo zastaviť. (sab)
Minúta  |  

Bangladéš očakáva vytvorenie novej vlády, veliteľ armády sa stretne so študentmi

Veli

Veliteľ bangladéšskej armády generál Vaker-uz-Zamán sa v utorok stretne s lídrami protestujúcich študentov. Krajina očakáva vytvorenie novej vlády deň po tom, čo premiérka Hasína Vadžídová (76) odstúpila z funkcie a po násilných protestoch utiekla z krajiny, informuje agentúra Reuters. V pondelok počas demonštrácií zahynulo 109 ľudí a ide o najsmrteľnejší deň protestov, ktoré sa začali už v júli. Celkový počet obetí sa tak podľa agentúry AFP zvýšil na 409. Študenti na čele hnutia proti kvótam a Vadžídovej vláde v utorok ráno vyhlásili, že chcú vznik dočasnej vlády, ktorej hlavným poradcom bude laureát Nobelovej ceny za mier Muhammad Júnus. „Akákoľvek iná vláda než tá, ktorú sme odporučili, nebude akceptovaná,“ uviedol Nahid Islam, jeden z organizátorov protestov. „Neprijmeme žiadnu vládu podporovanú či vedenú armádou.“ Podľa Islama už Muhammad Júnus s touto ponukou súhlasil a študenti zároveň oznámia ďalšie mená pre vládu. Ekonóm Júnus (84) a jeho banka Grameen získali v roku 2006 Nobelovu cenu za mier poskytovaním mikropôžičiek do 100 dolárov, ktoré miliónom ľudí pomohli dostať sa z chudoby. Súd ho ešte v júni obvinil zo sprenevery, ktorú však Júnus poprel. Vadžídová v pondelok po odlete z Dháky pristála na vojenskom letisku Hindon neďaleko Dillí, uviedli pre Reuters dvaja indickí vládni predstavitelia a stretla sa s indickým poradcom pre národnú bezpečnosť. (tasr)
Minúta  |  

San Francisco sprísňuje politiku voči bezdomovectvu

Starostka London Breedová zvolila tvrdší prístup k bezdomovcom najmä v okolí kancelárie Department of Motor Vehicles neďaleko Golden Gate Parku. Po niekoľkých neúspešných pokusoch vyčistiť oblasť sľúbila, že tentokrát to bude inak. Tých, ktorí odmietnu odísť do útulku, budú môcť trestne stíhať a poslať ich aj do väzenia.

Starostka London Breedová zvolila tvrdší prístup k bezdomovcom najmä v okolí kancelárie Department of Motor Vehicles neďaleko Golden Gate Parku. Po niekoľkých neúspešných pokusoch vyčistiť oblasť sľúbila, že tentokrát to bude inak. Tých, ktorí odmietnu odísť do útulku, budú môcť trestne stíhať a poslať ich aj do väzenia.

Nový prístup prichádza v čase predvolebnej kampane, ktorá sa snaží riešiť frustrácie voličov z bezdomoveckých táborov, otvoreného užívania drog a stagnujúceho centra mesta.

Breedová nariadila polícii, aby uplatňovala zákony proti kempovaniu na chodníkoch. Tiež nariadila úradníkom, aby ponúkali bezdomovcom lístky na autobus, ktorými by sa dopravili do útulkov, informuje denník New York Times.

Kritici tvrdia, že jej opatrenia sú viac o volebnej kampani než o riešení základných príčin bezdomovectva. Zdôrazňujú potrebu dostupného bývania, programov liečby drogovej závislosti ako aj podporných služieb.

(mm)

Minúta  |  

Ukrajinské vzdušné sily v noci zostrelili ruské rakety a drony

Ukra

Ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila dve balistické strely Iskander, dve riadené rakety Ch-59 a 15 dronov, ktorými ruská armáda v noci na utorok zaútočila na Ukrajinu. Uviedli to v utorok ukrajinské vzdušné sily, ktoré citovala agentúra Reuters. Rusko vypálilo celkovo štyri balistické strely Iskander, informovali ukrajinské vzdušné sily. Nešpecifikovali však, čo sa stalo s dvoma raketami, ktoré neboli zachytené. Všetkých 15 dronov a štyri zo šiestich rakiet boli zostrelené nad Kyjevskou, Chersonskou, Mykolajivskou a Chmeľnyckou oblasťou, napísal veliteľ ukrajinských vzdušných síl Mykola Oleščuk na platforme Telegram. Terčom útoku bol aj Kyjev, nad ktorým sa krátko po 23.00 miestneho času (22.00 SELČ) ozývali výbuchy. Škody ani zranenia však tamojší predstavitelia nehlásili. (tasr)
Minúta  |  

Harrisová oficiálne získala nomináciu Demokratickej strany do novembrových volieb

Amer

Americká viceprezidentka Kamala Harrisová oficiálne získala nomináciu Demokratickej strany za jej kandidátku do novembrových prezidentských volieb. Vyplýva to z výsledkov päťdňového virtuálneho hlasovania delegátov demokratov, ktoré sa skončilo v pondelok večer miestneho času, informuje agentúra AP. AP pripomína, že na utorok večer plánuje Harrisová vo Philadelphii (štát Pensylvánia) podujatie, na ktorom predstaví svojho spolukandidáta. Hoci zoznam potenciálnych kandidátov sa zúžil na tri mená – guvernér Pensylvánie Josh Shapiro, guvernér Minnesoty Tim Walz a senátor za Arizonu Mark Kelly –, súčasná viceprezidentka doteraz neoznámila meno svojho potenciálneho nástupcu. Podľa výsledkov zverejnených tesne pred polnocou miestneho času získala 99 percent hlasov delegátov. (tasr)
Minúta  |  

Zámerom zabitia Haníju bolo predĺžiť konflikt v Gaze, tvrdí palestínsky prezident

Pale

Palestínsky prezident Mahmúd Abbás tvrdí, že zabitie vodcu palestínskeho militantného hnutia Hamas Ismáíla Haníju malo za cieľ dosiahnutie predĺženia konfliktu v Pásme Gazy. Haníjova smrť zároveň podľa neho skomplikuje mierové rozhovory. Abbás sa takto vyjadril v utorňajšom rozhovore pre ruskú agentúru RIA Novosti, z ktorého cituje agentúra Reuters. Najvyšší predstaviteľ Palestínskej samosprávy tiež uviedol, že o situácii v Gaze a na Blízkom východe bude čoskoro v Moskve rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. RIA Novosti s odvolaním sa na nemenovaný diplomatický zdroj dodala, že Abbás bude na návšteve Moskvy od 12. do 14. augusta. „Niet pochýb o tom, že cieľom vraždy Haníju je predĺžiť vojnu a rozšíriť oblasť, v ktorej sa odohráva,“ povedal Abbás v rozhovore. „Bude to mať negatívny vplyv na prebiehajúce rokovania o ukončení agresie a stiahnutí izraelských vojakov z Gazy.“ Haníja prišiel o život minulý týždeň pri útoku v Teheráne, kam pricestoval na inauguráciu nového iránskeho prezidenta Massúda Pezeškijána. Irán a ním podporované militantné skupiny vrátane Hamasu pripisujú zodpovednosť za jeho vraždu Izraelu, ktorý tieto obvinenia nepotvrdil ani nevyvrátil. Za zabitie Haníju mu zároveň prisľúbili odvetu „Považujeme to za zbabelý čin a nebezpečný vývoj v izraelskej politike,“ povedal Abbás na margo vraždy. Dodal, že od izraelských síl v Pásme Gazy sa teraz vyžaduje, aby sa vzdali svojich ambícií, zastavili agresiu voči Palestínčanom, stiahli sa z Pásma Gazy, dodržiavali medzinárodné právo a realizovali tam okamžité a trvalé prímerie. Islamistické hnutie Hamas vládne v Pásme Gazy od roku 2007. Abbásov konkurenčný sekulárny a umiernený Fatah zase ovláda Palestínsku samosprávu, ktorá má čiastočnú kontrolu nad Izraelom okupovaným Západným brehom Jordánu. (tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.