Preskočiť na obsah
  |  

Rektorka Kolumbijskej univerzity rezignovala. Odstúpeniu predchádzali nepokoje

Minouche Shafiková, rektorka Kolumbijskej univerzity v štáte New York, ktorej areál sa na jar tohto roku stal epicentrom propalestínskych protestov, v stredu odstúpila zo svojej pozície. Urobila tak len niekoľko týždňov pred začiatkom akademického roka, informuje izraelský portál Times of Israel.

Shafiková odchádza z najvyššej univerzitnej pozície približne po roku. Ide tiež o reakciu na dlhotrvajúcu kritiku spôsobu, akým pristupovala k demonštrantom, ktorí v apríli obsadili areál školy a žiadali vyjadrenie postoja k vojne v Pásme Gazy.

„Píšem vám so smútkom, aby som vám oznámila, že odstupujem z funkcie rektorky Kolumbijskej univerzity s účinnosťou od 14. augusta 2024,“ napísala Shafiková v správe, ktorý univerzite poslala v stredu večer. Dodala, že vo svojej funkcii dosiahla pokrok, ale „bolo to aj obdobie nepokojov, v ktorom bolo ťažké prekonať rozdielne názory naprieč našou komunitou“.

„Toto obdobie si vyžiadalo značnú daň pre moju rodinu, ako aj pre ostatných členov našej komunity. Počas leta som sa mohla zamyslieť a rozhodla som sa, že môj odchod v tejto chvíli najlepšie umožní Kolumbii prekonať výzvy, ktoré ju čakajú,“ napísala.

Aktivisti na jar obsadili areál a niekoľko budov školy, univerzita im dala ultimátum na „vypratanie priestorov“ do 25. apríla do polnoci. Vedenie nakoniec od požiadavky upustilo s tým, že s demonštrantmi naďalej rokuje.

V tom istom čase Shafiková spolu s ďalšími rektorkami prestížnych Ivy League univerzít svedčili pred Kongresom o miere antisemitizmu na ich školách. Ako prvá vo svojej funkcii skončila v januári rektorka Harvardu Claudine Gayová, o ktorej sa neskôr zistilo, že jej dizertačná práca bola plagiát. Shafiková je v poradí štvrtá.

Na Kolumbijskej univerzite následne zasahovala polícia, ktorá tábor rozohnala a pozatýkala niekoľko desiatok aktivistov a študentov.

(sab)

  |  

Zomrel herec a režisér Ľubomír Paulovič. Mal 71 rokov

Vo veku 71 rokov zomrel herec a režisér Ľubomír Paulovič. Jeho úmrtie na sociálnej sieti oznámila jeho priateľka Lolla Fukari.

Paulovič sa narodil 7. novembra 1952 v obci Prašice. Po ukončení štúdia na Vysokej školy múzických umení v Bratislave nastúpil do Divadla Slovenského národného povstania v Martine. V roku 1984 sa stal členom Slovenského národného divadla (SND). Odtiaľ v roku 1996 odišiel, keď odstúpil z funkcie riaditeľa Činohry SND.

 V roku 1984 sa stal členom Slovenského národného divadla (SND), odkiaľ v roku 1996 odišiel, keď odstúpil z funkcie riaditeľa Činohry SND. V rokoch 1997 - 1998 a 2001 - 2002 bol umeleckým šéfom Divadla Jozefa Gregora Tajovského (DJGT) vo Zvolene. Potom pôsobil na voľnej nohe, venoval sa divadelnej a televíznej réžii. V rokoch 2006 - 2010 zastával funkciu starostu vo svojej rodnej obci. Neskôr sa opäť vrátil na dosky činohry SND.

Ľubomír Paulovič účinkoval vo viac ako 150 televíznych tituloch a približne v 45 celovečerných filmoch. Medzi najznámejšie patria snímky ako Noční jazdci (1981), Pásla kone na betóne (1982), Hody (1987), Lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992), ...kone na betóne (1995), Ženy môjho muža (2009), Pokoj v duši (2009), Nedodržaný sľub (2009), Legenda o Lietajúcom Cypriánovi (2010), Mŕtvola musí zomrieť (2011) či Budiž světlo (2019).

V akčnom filme americkej produkcie Peacemaker (1997) si zahral menšiu postavu gangstera. Časť z filmu sa nakrúcala v historickom centre Bratislavy.

Predstavil sa aj v televíznych seriáloch Na baňu klopajú (1981), Záchranári (2003), Panelák (2008), Keby bolo keby (2009), Prázdniny (2017, 2020) či Delukse (2021).

Okrem herectva si vyskúšal aj réžiu. V Slovenskej televízii režíroval inscenáciu Maškaráda (1994), filmy Pod agátmi (1995), Zuzka Turanová (1995) a Balada o doktorovi Gustávovi Husákovi (1995). Ako režisér sa podpísal tiež pod niekoľko divadelných inscenácií v bratislavskej Novej scéne a vo zvolenskom DJGT. V roku 2017 získal cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo.

(tasr)

  |  

Šeliga: Fico tvrdí, že Šimkovičovej museli posilniť ochranku. Dúfam, že ochranku má aj Lipšic

Juraj Šeliga (Demokrati) to uviedol na sociálnej sieti v reakcii na stredajšie video premiéra. „Robert Fico tvrdí, že Martine Šimkovičovej museli po protestoch posilniť ochranku. Nepočul som žiadnu výzvu na násilie na proteste, ale samozrejme, ak je to potrebné, je to správny krok."

Zároveň vyjadril nádej, že ochranku má už aj Daniel Lipšic. „Chcem veriť, že Polícia SR je tu na to, aby chránila všetkých!" dodal v súvislosti s výhražnými komentármi, ktoré sa týkali bývalého špeciálneho prokurátora.

Podobne reagoval aj bývalý minister obrany a Šeligov stranícky kolega Jaroslav Naď. „Budem veriť, že toto je plošný prístup a zodpovední už pristúpili ku konkrétnym krokom aj v prípade Daniela Lipšica, ktorý dostáva rôzne odkazy, napríklad aj v komentároch na Tarabovom Facebooku," uviedol Naď.

(mas)

  |  

Ukrajinci v bojoch v Kurskej oblasti používajú západnú techniku

Medzi používanými zariadeniami sú aj obrnené transportéry VAB. Tieto vozidlá navrhli v 70. rokoch minulého storočia, v roku 2019 ich postupne stiahli z výzbroja francúzskej armády. Od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 Francúzsko dodalo ukrajinským silám takmer 300 týchto obrnených vozidiel.

Napriek tomu, že VAB nepatrí medzi najmodernejšie vojenské vybavenie, ukrajinské jednotky oceňujú jeho robustnosť a schopnosti v teréne. Použili ich aj pri ofenzíve v ruskej Kurskej oblasti - na vozidlách sú namaľované biele trojuholníky, čo je značka, ktorá ich pomáha odlíšiť, informuje portál Le Point.

https://twitter.com/Stevius21/status/1822941601599041898

VAB dokáže prepraviť dvanásť vojakov a môže byť vybavený guľometom. Stroj uznávajú aj vďaka podlahe v tvare písmena V, ktorá účinne chráni posádku pred výbuchmi mín. V dôsledku viacerých modernizácií váži vozidlo trinásť ton, takže nedokáže operovať vo vode. Stále však zostáva cenným prostriedkom na prepravu vojsk, evakuáciu ranených z bojiska či ako mobilné veliteľské stanovište.

https://twitter.com/Weapons_Illust/status/1823494447281152318

(mm)

  |  

Ruský veľvyslanec nie je v Bardejove vítaný. Poslanci schválili uznesenie

Bardejovské mestské zastupiteľstvo schválilo uznesenie, v ktorom vyjadrilo nesúhlas a znepokojenie nad oficiálnym prijatím ruského veľvyslanca na radnici. Igora Bratčikova prijalo vedenie mesta na čele s primátorom Borisom Hanuščakom (Hlas) koncom júla.

„Samospráva Bardejova vždy bola, je a bude ústretová voči žiadostiam o stretnutia na jej pôde všetkých regulárne akreditovaných zahraničných misií a ich regulárnych predstaviteľov zo všetkých štátov sveta,“ vyjadrila sa tamojšia radnica pre Korzár v čase Bratčikovovej návštevy.

Proti návšteve veľvyslanca sa vtedy ozvali zástupcovia občianskeho sektora i niektorí opoziční mestskí poslanci, ktorí spísali otvorený list primátorovi. Nesúhlas s oficiálnym stretnutím predstaviteľov samosprávy sa teraz dostal aj na pôdu mestského zastupiteľstva.

„Pán primátor sa stretol s veľvyslancom Ruskej federácie, čo nás prekvapilo. V tom čase som už bol na ceste na dovolenku. A využívame teda túto možnosť, aby sme ako zastupiteľstvo vyjadrili postoj k takejto návšteve,“ povedal poslanec Martin Šmilňák (KDH) pri uvedení návrhu.

Ako píše Korzár, medzi prvými signatármi listu chýbal. Teraz patril medzi iniciátorov návrhu, ktorý do programu pondelkového zasadnutia navrhol doplniť jeho kolega z KDH Marek Šimco.

Väčšina členov zastupiteľského zboru sa s návrhom stotožnila, pričom bardejovské mestské zastupiteľstvo vyjadrilo nesúhlas s konaním primátora a zdôraznilo, že toto stretnutie sa neuskutočnilo v mene samosprávy.

Zastupiteľstvo podľa prijatého uznesenia „vyjadruje znepokojenie nad týmto stretnutím vzhľadom na aktuálnu medzinárodnú situáciu a pokračujúcu vojenskú agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine, ktorá je v rozpore s medzinárodným právom a základnými princípmi mieru“.

Stretnutie primátora s Bratčikovom považuje zastupiteľstvo za nevhodné a necitlivé a požiadalo primátora, aby zvážil ďalšie stretnutia, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť reputáciu mesta. V závere uznesenia poslanecký zbor deklaruje, že veľvyslanec Ruskej federácie nie je vítaný na území mesta Bardejov do skončenia vojny na Ukrajine.

(mas)

  |  

Ukrajina tvrdí, že v noci zostrelila 29 ruských dronov

Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila v noci na štvrtok všetkých 29 dronov, ktorými Rusko útočilo na osem jej oblastí. Oznámili vo štvrtok ukrajinské vzdušné sily s tým, že útoky spôsobili len malé škody.

Rusko okrem bezpilotných lietadiel vypálilo v noci nad územie Ukrajiny aj tri riadené strely Ch-59. Z vyhlásenia ukrajinských vzdušných síl však nebolo zrejmé, čo sa s nimi stalo a či spôsobili nejaké škody.

Úlomky dronu poškodili v Čerkaskej oblasti okná jedného súkromného podniku, informoval tamojší gubernátor Ihor Taburec. Gubernátori Kyjevskej, Poltavskej a Kirovohradskej oblasti naopak hlásili, že v ich oblastiach nedošlo k nijakým škodám ani obetiam.

V Mykolajivskej oblasti zostrelila protivzdušná obrana päť dronov, uviedol bez ďalších podrobností tamojší gubernátor Vitalij Kim. Ďalších osem dronov bolo zostrelených nad Chersonskou oblasťou, informoval tamojší gubernátor Olexandr Prokudin. Dodal, že pri rôznych ruských útokoch v tejto oblasti prišiel za posledný deň o život jeden človek a 13 utrpelo zranenia.

(tasr, reuters)