Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šimkovičová spravila pri odvolávaní šéfov kultúrnych inštitúcií chybu, naznačil Šutaj Eštok

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) stojí za rozhodnutím ministerky kultúry odvolať šéfov Slovenského národného divadla a Slovenskej národnej galérie. Martina Šimkovičová (nom. SNS) však podľa lídra Hlasu mohla pri samotnom odvolávaní postupovať inak. Šutaj Eštok to povedal v nedeľu v diskusnej relácii televízie TA3 V politike.

„Ministerka mohla najprv urobiť tlačovú konferenciu a upozorniť na všetky zlyhania, a na základe toho povedať, že ich odvoláva,“ povedal Šutaj Eštok. „Každý robí chyby,“ dodal.

Zároveň však minister vnútra svojmu oponentovi Milanovi Majerskému (KDH) vytkol, že chce Martinu Šimkovičovú „odvolať za niečo, za čo je platená.“

Líder koaličnej strany Hlas sa už predtým kriticky vyjadril na adresu Šimkovičovej odvolávania riaditeľov kultúrnych ustanovizní. „Pána Drličku som vždy vnímal ako schopného manažéra a človeka, ktorý to s kultúrou vždy myslel dobre,“ povedal pred týždňom Šutaj Eštok v politickej relácii na TA3.

Predseda Hlasu sa tiež pred časom vyjadril, že praktiky ministerky kultúry ho "mrzia". Situáciu chcel riešiť na koaličnej rade, pričom otázky mal najmä k odvolaniu generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla Mateja Drličku.

Odvolávanie Suska a protesty

Podľa Milana Majerského novela Trestného zákona zhoršila vymožiteľnosť práva. Šéf Kresťanských demokratov to uviedol v politickej diskusii Braňa Krála V politike. Majerský skritizoval aj prepustenie Dušana Kováčika.

Minister Boris Susko (Smer) je kritizovaný za to, že využil právnu normu, ktorá je v trestných kódexoch už 18 rokov – mimoriadny opravný prostriedok dovolania, pripomenul Šutaj Eštok. „V Slovenskej republike platí, že nie prokurátori, ani bývalí špeciálni prokurátori rozhodujú o vine alebo nevine, ale súdy,“ povedal.

Či by postupoval rovnako ako minister spravodlivosti, neodpovedal. "Je to na Suskovi, on prebral zodpovednosť," odkázal. Súhlasí však s tým, že šéf rezortu spravodlivosti mohol celý prípad verejne vysvetliť. Bude na neho apelovať, aby zvolal tlačovú konferenciu.

Vyšetrovanie atentátu

Slovenská verejnosť čaká na seriózne výsledky vyšetrovania májového atentátu na predsedu vlády Roberta Fica, uviedol v diskusnej relácii Milan Majerský. Ľudia podľa neho potrebujú istotu, že „je tu niekto, kto to má celé pod palcom a skontroluje, čo sa stalo".

„Ľudia to čakajú. Nie len politici, ale aj bežní ľudia," zdôraznil Majerský. Pripomenul pri tom, že streľbu na amerického exprezidenta Donalda Trumpa vyšetrili za tri týždne.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) v tejto súvislosti pripomenul, že česká Bezpečnostná a informačná služba vyšetrovala teroristický útok, ktorý sa odohral v Českej republike (útok na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity, pozn. SITA) rok.

„My vyšetrujeme tri mesiace. Vyšetrujú nezávislí vyšetrovatelia a generálna prokuratúra vykonáva dozor," uviedol minister. Zároveň povedal, že vo veci sa vykonali stovky procesných úkonov. „Dožiadania v zahraničí, výsluchy svedkov. Viac ako 100 svedkov bolo vypočutých," zdôraznil Šutaj Eštok.

Motív útoku na Fica je pritom podľa ministra vnútra jasný. „Motív bol politický. Je to dnes vyšetrované ako trestný čin terorizmu," doplnil Šutaj Eštok.

Milan Majerský v diskusii na TA3 skritizoval aj fakt, že nového prezidenta dostatočne "nevidno". "Peter Pellegrini kandidoval s tým, že upokojí spoločnosť, a keď 18-tisíc ľudí vyšlo do ulíc, tak tu nie je," povedal šéf KDH. Šutaj Eštok na to reagoval tým, že „je ťažké upokojovať spoločnosť, keď vám tu PS a SaS burcujú ľudí a vyzývajú k zatknutiu Fica.

(sab, dv, sita, tasr)

Minúta  |  

Bielorusko rozmiestnilo vojakov pozdĺž celej hranice s Ukrajinou

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v nedeľu uviedol, že Ukrajina rozmiestnila viac než 120-tisíc vojakov na hraniciach s Bieloruskom. Minsk podľa neho v reakcii na to vyslal vojenské formácie pozdĺž celý spoločných hraníc, citovali jeho vyhlásenie agentúry RIA Novosti a Reuters.

Lukašenko, ktorý je spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina, dodal, že bielorusko-ukrajinské hranice sú zamínované „ako nikdy predtým“ a ukrajinské jednotky by utrpeli veľké straty v prípade, keby sa pokúsili ich prekročiť.

Bieloruský prezident patril od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 medzi najväčších podporovateľov Ruska, ktorého jednotkám umožnil podniknúť inváziu na Ukrajinu aj zo svojho územia.

Vo štvrtok v rozhovore pre ruskú štátnu televíziu však vyzval Rusko a Ukrajinu na rokovania a ukončenie vojny. Vyjadril zároveň obavy z rozšírenia konfliktu do Bieloruska a dodal, že z vojny podľa neho profituje iba Západ.

Minulý týždeň Lukašenko obvinil Ukrajinu z narušenia vzdušného priestoru prostredníctvom dronov a k ukrajinským hraniciam vyslal dodatočné vojenské jednotky.

Na margo použitia ruských jadrových zbraní na bieloruskom území uviedol, že nevidí dôvod na ich použite, pokiaľ nebudú narušené bieloruské hranice.

(tasr)

Minúta  |  

Srbská polícia zastrelila radikálneho islamistu podozrivého z terorizmu

Srbská polícia počas prestrelky v meste Novi Pazar na juhu krajiny zabila osobu podozrivú z terorizmu, uviedla v nedeľu tamojšia štátna televízia RTS s odvolaním sa na srbské ministerstvo vnútra.

V prípade zastreleného podozrivého ide o srbského islamistu, ktorý sa snažil vyhnúť zadržaniu a začal na policajtov strieľať. Tí paľbu opätovali a zastrelili ho. K prestrelke došlo v sobotu, spresnili médiá.

Bolo to bosniansky Moslim, ktorý sa pod drobnohľad polície dostal za to, že poskytol útočisko Srbovi, čo konvertoval na islam a 29. júna v Belehrade s kušou napadol člena ochranky na izraelskom veľvyslanectve.

Zastrelený muž bol koncom roka 2000 odsúdený na dlhý väzenský trest za útoky na políciu a plánovanie teroristických aktov, píše DPA. Bol to vyznávač tzv. wahhábizmu, ultrakonzervatívneho islamského hnutia, a nedávno prisahal vernosť teroristickej džihádistickej skupine Islamský štát (IS), čo zverejnil aj vo videu na platforme Telegram.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko pozastavuje vojenskú pomoc Ukrajine. Nemá peniaze

Nemecká vláda v snahe znížiť deficit verejných financií zastavuje schvaľovanie novej vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Uviedol to web nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) s odvolaním sa na vládne dokumenty, e-maily a zdroje z rokovania za zatvorenými dverami.

Na želanie kancelára Olafa Scholza sa už nemajú schvaľovať nové žiadosti. Minister financií Christian Lindner to 5. augusta v liste tlmočil ministrovi obrany Borisovi Pistoriusovi a ministerke zahraničia Annalene Baerbockovej.

Podľa listu môžu byť "nové opatrenia" prijaté iba ak pre ne boli vyhradené prostriedky v rozpočtoch na tento a budúci rok. Zmrazenie pomoci tak platí okamžite, pretože maximálny limit štyroch miliárd eur na budúci rok bol už prekročený. Na tento rok sú potom na vojenskú pomoc Ukrajine vyčlenené prostriedky vo výške približne osem miliárd eur.

Minister financií Lindner z liberálnej FDP (Slobodná demokratická strana) ale podľa správy očakáva, že by vojenská pomoc v budúcnosti pokračovala. Namiesto zo štátneho rozpočtu ju ale chce financovať zo ziskov zo zmrazených ruských aktív.

Nemecko napríklad v júni Ukrajine dodalo 20 bojových vozidiel pechoty Marder, desať starších tankov Leopard 1A5, dva systémy protivzdušnej obrany IRIS-T, tri salvové raketomety HIMARS a tiež 21 000 kusov delostreleckej munície kalibru 155 milimetrov.

Celkovo od začiatku vojny Nemecko podľa oficiálneho prehľadu Ukrajine dodalo 58 spomínaných tankov Leopard 1A5 s náhradnými dielmi v spolupráci s Dánskom, ďalej tiež napríklad 176 000 nábojov pre samohybné protilietadlové delá Gepard zo zásob bundeswehru a priemyselných podnikov, 66 pozemných prehľadových radarov alebo 58 000 bojových prilieb.

(dv)

Minúta  |  

Ukrajinská armáda tvrdí, že v Kurskej oblasti poškodila ďalší most

Ukrajinské letectvo v nedeľu oznámilo, že pri svojom útoku poškodilo už druhý most cez rieku Sejm v ruskej Kurskej oblasti ležiacej v blízkosti hranice s Ukrajinou.

Ako vo svojej správe objasnila agentúra Reuters, z ukrajinskej strany ide zrejme o pokus zničiť trasy, po ktorých ruská armáda prepravuje do oblasti bojov posily alebo materiálne zabezpečenie pre svoje jednotky.

Veliteľ ukrajinského letectva generálporučík Mykola Oleščuk vo svojom statuse na sieti Telegram napísal: "O most menej! Letectvo naďalej pripravuje nepriateľa o jeho logistické schopnosti presnými leteckými údermi, čo výrazne ovplyvňuje priebeh nepriateľských akcií."

Správy o zničení druhého mosta cez rieku Sejm sa objavili v piatok. Agentúre Reuters sa túto informáciu neskôr podarilo potvrdiť a s pomocou družicových snímok zistiť, že ide most v blízkosti obce Zvannoje v okrese Gluškovo. Novinári tiež zistili, že ruskí ženisti zrejme postavili pontónový most, ktorý je od poškodeného vzdialený asi dva kilometre.

Ukrajinská armáda útočí na Kurskú oblasť od 6. augusta. Ukrajinské ozbrojené sily deklarujú, že tam už ovládli desiatky obcí.

(tasr)

Minúta  |  

V Liptovskom Mikuláši pobodal Portugalec Slováka. Dôvodom mala byť hádka

Konflikt v jednom z podnikov v Liptovskom Mikuláši sa skončil smrťou 24-ročného muža. Nožom ho v nedeľu v skorých ranných hodinách pobodal 17-ročný mladík z Portugalska. TASR o tom informovala žilinská krajská policajná hovorkyňa Zuzana Šefčíková.

"Po vzájomnom konflikte mladík z Portugalska nožom pobodal poškodeného, ktorému zasadil najmenej päť rán nožom. Spôsobil mu zranenia, ktorým pri prevoze do nemocnice podľahol," uviedla Šefčíková s tým, že podozrivého zadržali a eskortovali na útvar.

Vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline začal v súvislosti s násilným skutkom trestné stíhanie pre zločin vraždy. "V súčasnosti vykonávame prvotné procesné úkony. Bližšie informácie poskytneme, až keď to situácia dovolí," uzavrela policajná hovorkyňa.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.