Preskočiť na obsah
  |  

Libanon je od soboty bez elektriny

Pre nedostatok paliva na výrobu elektrickej energie bola v sobotu v Libanone odstavená posledná fungujúca elektráreň. Informoval o tom spravodajský portál L‘Orient-Le Jour.

Spoločnosť Électricité du Liban (EDL) vo svojom vyhlásení potvrdila, že posledná výrobná jednotka elektrárne az-Zahrání je úplne mimo prevádzky. EDL objasnila, že odstávka je spôsobená vyčerpaním zásob paliva.

V dôsledku toho sa bez dodávok elektriny ocitli odberatelia na celom území Libanonu vrátane veľkých miest a dôležitej infraštruktúry: letiska v Bejrúte, prístavu, vodných čerpadiel a kanalizačných systémov.

EDL uviedla, že elektráreň obnoví prevádzku hneď, ako budú opäť zabezpečené dodávky ropy. Vláda informovala, že nová dávka paliva by mohla byť dodaná 20. augusta.

Libanon čelí problémom s výrobou elektriny veľmi často. Takmer presne pred rokom, v auguste 2023, bola krajina tiež úplne bez prúdu – dve elektrárne prestali fungovať pre nesplácanie dlhov voči operátorskej spoločnosti.

Väčšina libanonských občanov si za posledné roky zvykla kompenzovať pravidelné výpadky elektriny za pomoci dieselových generátorov. Už niekoľko rokov sú totiž dodávky elektriny nepravidelné, pričom sa stáva, že elektrina je k dispozícii len dve hodiny denne.

Energetická kríza v Libanone sa zhoršila v roku 2019, keď krajinu zasiahla veľká ekonomická kríza. Jej vypuknutie sa pripisuje aj desaťročiam korupcie v politickej triede a vo svete podnikania.

Podľa OSN tri štvrtiny z viac ako šiestich miliónov obyvateľov krajiny žijú pod hranicou chudoby.

(tasr)

  |  

Nórsko ruší diplomatické zastúpenie na Západnom brehu pre spor s Izraelom

Oslo zrušilo svoje zastúpenie na Západnom brehu Jordánu po tom, ako Izrael odobral štatút ôsmim nórskym diplomatom zodpovedným za palestínske územia. V nedeľu to oznámil izraelský minister zahraničných vecí Jisrael Kac na sociálnej sieti X.

"Budeme konať proti tým, ktorí konajú proti nám," napísal Kac. Tieto kroky prichádzajú po tom, ako sa Nórsko, Španielsko a Írsko v máji rozhodli oficiálne uznať existenciu Palestínskeho štátu.

Vláda izraelského premiéra Benjamina Netanjahua už viac neumožní existenciu "zastúpenia Nórska pri Palestínskej samospráve", a preto "musí byť zastupiteľský úrad v ar-Rám v Palestíne od dnešného dňa zatvorený", uviedla nórska vláda v piatkovom vyhlásení.

Nórsky minister zahraničných vecí Espen Barth Eide kritizoval rozhodnutie Izraela a označil ho za "extrémne a nerozumné". Zároveň dodal, že "rozhodnutie je namierené proti Palestínčanom, Palestínskej samospráve a tiež všetkým, ktorí obhajujú medzinárodné právo, riešenie dvoch štátov a legitímne právo Palestínčanov na sebaurčenie".

Nórske zastúpenie v ar-Rám na Západnom brehu Jordánu, ktoré fungovalo približne 30 rokov, zostane zatvorené až do odvolania. Kac ozrejmil, že rozhodnutie Izraela je reakciou na "uznanie palestínskeho štátu Hamas po masakri zo 7. októbra a na podporu (Nórska) pri vydávaní zatykača na premiéra Benjamina Netanjahua a ďalších vysokopostavených izraelských predstaviteľov".

Palestínska samospráva bola založená v roku 1993 na základe Deklarácie o zásadách palestínskej autonómie, ktorá sa nazýva aj dohoda z Osla I, pretože práve v hlavnom meste Nórska predtým prebiehali príslušné rokovania. Dohoda z Osla II, ktorá nadväzovala na Deklaráciu, bola následne podpísaná v roku 1995. Táto severská krajina odvtedy zohráva v regióne významnú úlohu.

(tasr)

  |  

Pri výbuchu v južnom Libanone utrpeli zranenia traja vojaci OSN

Traja príslušníci Dočasných síl OSN v Libanone (UNIFIL) utrpelil v nedeľu ľahké zranenia pri výbuchu, ktorý nastal v blízkosti ich jasne označeného vozidla. Incident sa odohral v dedine Jarín v južnom Libanone, spresnil hovorca UNIFIL Andrea Tenenti. Vojaci OSN sa bezpečne vrátili na svoju základňu.

Hovorca UNIFIL bez uvedenia ďalších podrobností o výbuchu a jeho príčine uviedol, že incident sa vyšetruje. Súčasne však pripomenul všetkým stranám a aktérom ich zodpovednosť za ochranu zdravia a životov príslušníkov mierových jednotiek a civilistov.

Libanonské médiá medzičasom tvrdia, že vojaci UNIFIL v južnom Libanone boli zranení pri izraelskom útoku.

V sobotu totiž Izrael podnikol útok v provincii Nabatíja v južnom Libanone, pri ktorom prišlo o život desať ľudí – prevažne Sýrčanov. Hovorca izraelskej armády neskôr v sobotu spresnil, že terčom útoku bol sklad zbraní patriaci libanonskej militantnej organizácii Hizballáh.

Sobotňajší útok bol, pokiaľ ide o počet obetí, najtragickejší odvtedy, ako sa vlani v októbri zintenzívnili raketové a delostrelecké útoky v izraelsko-libanonskom pohraničí.

Hizballáh začal s ostreľovaním izraelského územia 8. októbra 2023 – deň po vpáde palestínskych kománd do južného Izraela. Šíitské militantné hnutie tvrdí, že svoje útoky na sever Izraela zastaví, keď Izrael uzavrie prímerie s Hamasom.

  |  

Zostrelený dron spôsobil požiar naftového závodu na Kaukaze

Ruská protivzdušná obrana zničila v noci na nedeľu nad troma pohraničnými oblasťami päť bezpilotných lietadiel vypustených ukrajinskými silami. Vyjadrenie ministerstva obrany na platforme Telegram citovala agentúra Reuters.

Rezort uviedol, že dva drony zostrelili nad Belgorodskou oblasťou, jeden nad Kurskou a dva nad Rostovskou oblasťou.

Gubernátor Rostovskej oblasti Vasilij Golubev v príspevku na Telegrame uviedol, že trosky zo zničeného ukrajinského dronu spôsobili požiar nádrží na naftu v meste Proletarsk. Na uhasenie požiaru, ktoré muselo byť dočasne prerušené z dôvodu opakovaného útoku dronu, boli privolané hasičské jednotky, ktoré posilnil aj hasičský vlak.

Golubev neskôr uviedol, že pri útoku nebol nikto zranený.

Telegramový kanál Baza, ktorý má blízko k ruským orgánom činným v trestnom konaní, uviedol, že v Rostovskej oblasti bol poškodený ropný sklad.

Agentúra Reuters nemohla tieto správy nezávisle overiť.

„V noci na 18. augusta došlo k úderu v kaukazskej továrni v ruskej Rostovskej oblasti. Skladovala sa tam ropa a ropné produkty vrátane tých, ktoré slúžia pre potreby okupačnej armády Ruskej federácie,“ uvádza sa vo vyhlásení generálneho štábu na Facebooku s tým, že za útokom stojí vojenská rozviedka HUR.

(tasr)

  |  

V Iráne za nevhodné obliekanie zatýkajú už aj mužov

Mravnostná polícia a polovojenská dobrovoľnícka organizácia Basídž zatýkajú mužov, ktorí chodia na verejnosti v krátkych nohaviciach. Ide o uplatnenie nového zákona o obliekaní, ktorý však iránsky parlament ešte neschválil, píše denník Telegraph.

Videá na sociálnych sieťach ukazujú, ako mravnostní policajti zatýkajú a bijú mladých mužov za obnažené nohy, pričom ich častujú urážkami. Jedného mladíka v „západniarskom“ tričku s nápisom ešte v apríli napadli policajti na stanici metra v Teheráne.

„Ty somár, ty vôl, ty si myslíš, že s pár heslami ‚žena, život, sloboda‘ si môžeš robiť, čo chceš?“ kričal jeden policajt, zatiaľ čo druhý udrel muža do tváre.

Policajt narážal na niekoľko mesiacov trvajúce protesty vedené ženami, ktoré vypukli po smrti Mahsy Aminiovej zo septembra 2022, ktorá zomrela vo väzbe po zatknutí za údajné nosenie „nevhodného hidžábu“.

Na záberoch z minulého roka vidno, že „dobrovoľní strážcovia“ milície Basídž a mravnostná polícia odvádzajú muža v krátkych nohaviciach. Podľa reportéra bolo v čase vzniku videa 45 stupňov Celzia.

Telegraph pripomína, že zákon, podľa ktorého policajti konajú, je v procese schvaľovania.

Zákon o krátkych nohaviciach

Návrh upresňuje definíciu „nevhodného oblečenia“ aj pre mužov – hoci Irán je známy predovšetkým presadzovaním prísnej politiky obliekania najmä voči ženám.

„Nevhodným oblečením pre mužov sa rozumie nosenie odevu, ktorý je v rozpore s verejnou slušnosťou, ako napríklad odev, ktorý nezakrýva časť tela nižšie ako hruď alebo vyššie ako členky,“ píše sa v článku 49 návrhu.

Článok 50 návrhu zákona nariaďuje, že každý, koho nájdu „nahého, polonahého alebo v odeve, ktorý sa považuje za nevhodný na verejnosti“, bude okamžite zatknutý a odovzdaný súdnym orgánom.

Návrh zákona tiež zavádza segregáciu na základe pohlavia v širokom spektre prostredí vrátane univerzít, nemocníc, vzdelávacích a administratívnych centier, parkov a turistických lokalít.

Osobám, ktoré porušia nové pravidlá, hrozí aj zákaz opustiť krajinu a používať sociálne médiá na obdobie od šiestich mesiacov do dvoch rokov.

Segregácia aj pri zatýkaní

Pri príležitosti hlasovania o novom zákone spravil Telegraph rozhovor s Iráncom, ktorého zatkli začiatkom augusta.

„Povedal som manželke, že sa musím ísť prejsť, nemohol som dýchať a klimatizácia bola vypnutá pre výpadky prúdu,“ povedal Meysam. Britský denník dodáva, že výpadky sú počas leta v islamskej republike bežné.

„Po dvadsiatich minútach mojej prechádzky zrazu neďaleko mňa zastavila biela dodávka. Najprv som si myslel, že si možno všimli ženu bez šatky a zastavili, aby zatkli ju,“ vysvetlil.

„Ale potom z dodávky vyskočili traja muži a spýtali sa: ‚Kde si myslíte, že žijete? Bol som zmätený a snažil som sa pochopiť, čo sa deje,“ pokračoval Meysam. „Chytili ma za krk a vtlačili ma do zadnej časti dodávky. Povedali, že ma vezú úrad spoločenskej bezpečnosti. Vo vnútri dodávky bol ďalší muž a tri dievčatá, ktoré boli zatknuté za oblečenie.“

„Dievčatá plakali, ale muži boli len v šoku,“ povedal. „Nikdy sme si nepredstavovali, že s nami budú tak prísne zaobchádzať len preto, že sme mali na sebe krátke nohavice.“

„Na stanici bolo ešte niekoľko mužov, všetci v šortkách a veľmi veľa dievčat,“ povedal. Prípady Meysama a ďalších mužov na stanici neboli postúpené prokuratúre.

Úradníci na stanici im povedali, že keď podpíšu dokument, v ktorom sa zaviažu, že už nebudú na verejnosti nosiť šortky, môžu odísť bez ďalších opatrení.

Naopak, niektoré z prítomných žien dostali dokument, v ktorom sa uvádzalo, že bude podaný návrh na začatie konania a zaslaný na prokuratúru.

(sab)

  |  

Šimkovičová spravila pri odvolávaní šéfov kultúrnych inštitúcií chybu, naznačil Šutaj Eštok

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) stojí za rozhodnutím ministerky kultúry odvolať šéfov Slovenského národného divadla a Slovenskej národnej galérie. Martina Šimkovičová (nom. SNS) však podľa lídra Hlasu mohla pri samotnom odvolávaní postupovať inak. Šutaj Eštok to povedal v nedeľu v diskusnej relácii televízie TA3 V politike.

„Ministerka mohla najprv urobiť tlačovú konferenciu a upozorniť na všetky zlyhania, a na základe toho povedať, že ich odvoláva,“ povedal Šutaj Eštok. „Každý robí chyby,“ dodal.

Zároveň však minister vnútra svojmu oponentovi Milanovi Majerskému (KDH) vytkol, že chce Martinu Šimkovičovú „odvolať za niečo, za čo je platená.“

Líder koaličnej strany Hlas sa už predtým kriticky vyjadril na adresu Šimkovičovej odvolávania riaditeľov kultúrnych ustanovizní. „Pána Drličku som vždy vnímal ako schopného manažéra a človeka, ktorý to s kultúrou vždy myslel dobre,“ povedal pred týždňom Šutaj Eštok v politickej relácii na TA3.

Predseda Hlasu sa tiež pred časom vyjadril, že praktiky ministerky kultúry ho "mrzia". Situáciu chcel riešiť na koaličnej rade, pričom otázky mal najmä k odvolaniu generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla Mateja Drličku.

Odvolávanie Suska a protesty

Podľa Milana Majerského novela Trestného zákona zhoršila vymožiteľnosť práva. Šéf Kresťanských demokratov to uviedol v politickej diskusii Braňa Krála V politike. Majerský skritizoval aj prepustenie Dušana Kováčika.

Minister Boris Susko (Smer) je kritizovaný za to, že využil právnu normu, ktorá je v trestných kódexoch už 18 rokov – mimoriadny opravný prostriedok dovolania, pripomenul Šutaj Eštok. „V Slovenskej republike platí, že nie prokurátori, ani bývalí špeciálni prokurátori rozhodujú o vine alebo nevine, ale súdy,“ povedal.

Či by postupoval rovnako ako minister spravodlivosti, neodpovedal. "Je to na Suskovi, on prebral zodpovednosť," odkázal. Súhlasí však s tým, že šéf rezortu spravodlivosti mohol celý prípad verejne vysvetliť. Bude na neho apelovať, aby zvolal tlačovú konferenciu.

Vyšetrovanie atentátu

Slovenská verejnosť čaká na seriózne výsledky vyšetrovania májového atentátu na predsedu vlády Roberta Fica, uviedol v diskusnej relácii Milan Majerský. Ľudia podľa neho potrebujú istotu, že „je tu niekto, kto to má celé pod palcom a skontroluje, čo sa stalo".

„Ľudia to čakajú. Nie len politici, ale aj bežní ľudia," zdôraznil Majerský. Pripomenul pri tom, že streľbu na amerického exprezidenta Donalda Trumpa vyšetrili za tri týždne.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) v tejto súvislosti pripomenul, že česká Bezpečnostná a informačná služba vyšetrovala teroristický útok, ktorý sa odohral v Českej republike (útok na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity, pozn. SITA) rok.

„My vyšetrujeme tri mesiace. Vyšetrujú nezávislí vyšetrovatelia a generálna prokuratúra vykonáva dozor," uviedol minister. Zároveň povedal, že vo veci sa vykonali stovky procesných úkonov. „Dožiadania v zahraničí, výsluchy svedkov. Viac ako 100 svedkov bolo vypočutých," zdôraznil Šutaj Eštok.

Motív útoku na Fica je pritom podľa ministra vnútra jasný. „Motív bol politický. Je to dnes vyšetrované ako trestný čin terorizmu," doplnil Šutaj Eštok.

Milan Majerský v diskusii na TA3 skritizoval aj fakt, že nového prezidenta dostatočne "nevidno". "Peter Pellegrini kandidoval s tým, že upokojí spoločnosť, a keď 18-tisíc ľudí vyšlo do ulíc, tak tu nie je," povedal šéf KDH. Šutaj Eštok na to reagoval tým, že „je ťažké upokojovať spoločnosť, keď vám tu PS a SaS burcujú ľudí a vyzývajú k zatknutiu Fica.

(sab, dv, sita, tasr)