Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Záverečné reči v procese so Štefanom Žigom by mohli odznieť v októbri

Záverečné reči v procese s príbuzným bývalého ministra hospodárstva a životného prostredia a súčasného podpredsedu parlamentu Petra Žigu Štefanom Žigom by na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku mohli odznieť v októbri. Vyplýva to z rozpisu pojednávaní súdu, ktorý na 2. októbra vytýčil nový termín hlavného pojednávania.

Samosudca Milan Cisárik pritom ešte vo februári vo veci ukončil dokazovanie. Záverečné reči tak mali pôvodne odznieť už v apríli, súd bol však podľa novoprijatej novelizácie trestných kódexov povinný opätovne posúdiť podanú obžalobu.

Tá podľa sudcu Cisárika spĺňala zákonné náležitosti, obhajoba však proti rozhodnutiu podala sťažnosť na Najvyšší súd. Z tohto dôvodu boli následne zrušené aj júnové termíny pojednávania.

Podnikateľ je stíhaný pre trestný čin podplácania. Podľa obžaloby Štefan Žiga podplácal bývalého šéfa finančnej polície Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Bernarda Slobodníka. Obžalovaný obvinenia odmieta. Súd prípad prejednáva od januára 2023.

Štefan Žiga bol pôvodne obvinený, že odovzdal úplatky v sume 175-tisíc eur. Tie mali v období rokov 2016 až 2020 smerovať bývalému šéfovi Národnej jednotky finančnej polície NAKA Bernardovi Slobodníkovi, ale aj bývalému šéfovi Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovítovi Makóovi.

Vo veci podplácania Makóa však nakoniec Generálna prokuratúra SR prostredníctvom paragrafu 363 Trestného poriadku zrušila Žigovi obvinenie. Peniaze pre Slobodníka sa mali týkať vyšetrovania kauzy známej ako Valčeky, v ktorej išlo o nadmerné odpočty DPH.

(sita)

Minúta  |  

Rakúsko postihli silné búrky a záplavy, ochromili dopravu aj vo Viedni

Prudké dažde postihli cez víkend alpské regióny Rakúska a voda zaplavila aj ulice metropoly Viedeň. V mnohých častiach krajiny došlo k závažným škodám, ako aj k ochromeniu cestnej a železničnej dopravy, uviedli v nedeľu tamojšie úrady, ktoré citovala agentúra Reuters.

Prívaly vody zmiešanej s bahnom strhávali vozidlá v lyžiarskom rezorte St. Anton na západe Rakúska, ako vyplývalo zo záberov zverejnených na sociálnych sieťach.

Rekordné dažďové zrážky zaznamenali aj vo Viedni, uviedla štátna televízia ORF. Voda v sobotu v štvrti Döbling strhla jednu ženu, ktorá zostala zakliesnená pod autobusom stojacim na zastávke. Ženu museli vyslobodzovať hasiči, následne bola v kritickom stave prevezená do nemocnice.

Hasiči v rakúskej metropole zasahovali v priebehu soboty viac než 450-krát, keď smršť spôsobila dopravný chaos a v dôsledku zaplavenia koľají ochromila mestskú železničnú dopravu, uvádza ORF.

„Silné búrky spôsobili veľké škody v mnohých častiach Rakúska,“ uviedol v nedeľu na platforme X spolkový kancelár Karl Nehammer, ktorý sa zároveň poďakoval predstaviteľom pracujúcim na odstraňovaní škôd.

Podľa ORF spadlo v štvrti Döbling až 110 litrov vody na meter štvorcový, čo je v lete doposiaľ najvyššia nameraná hodnota v 152-ročnej histórii záznamov. Rekordom všetkých čias bolo 139 litrov na meter štvorcový z mája roku 1885.

(tasr)

Minúta  |  

Krajná ľavica sa Macronovi vyhráža ústavnou žalobou za nevymenovanie premiéra

Krajne ľavicová strana Nepoddajné Francúzsko (LFI) pohrozila prezidentovi Emmanuelovi Macronovi podaním ústavnej žaloby pre podozrenie zo spáchania „inštitucionálneho prevratu proti demokracii“. Podľa LFI sa Macron tohto skutku dopustil tým, že údajne odmieta vziať na vedomie výsledok júlových predčasných parlamentných volieb.

Toto vyhlásenie zverejnené v nedeľu na portáli periodika La Tribune a citované na webe BFMTV podpísal líder LFI Jean-Luc Mélenchon, koordinátor LFI Manuel Bompard a predsedníčka poslaneckého klubu LFI Mathilde Panotová.

Upozorňujú v ňom, že ich spoločné vyhlásenie má byť pre Macrona varovaním, že „použijú všetky ústavné prostriedky“, aby mu zabránili v nerešpektovaní vôle voličov.

Macron má v piatok v pláne prijať predstaviteľov vedenia politických strán a rokovať s nimi o kandidátovi na post predsedu vlády.

Ako upozornila televízia BFM, toto rokovanie sa uskutoční takmer mesiac a pol po voľbách, čo podľa kritikov vyvoláva obavy, že Macron nechce rešpektovať výsledok volieb, v ktorých zvíťazila ľavicová koalícia Nový ľudový front (NFP).

Macronovi centristi skončili vo voľbách druhí pred národno-konzervatívnym Národným zhromaždením (RN). Ani jeden z týchto blokov nemá v parlamente absolútnu väčšinu.

Macron už 23. júla vylúčil možnosť vymenovať za premiérku zástupkyňu NFP Luciu Castetsovú, pričom dôvodil, že sa jej nepodarí získať podporu dostatočného počtu poslancov.

Odvtedy sa ako možný kandidát na premiéra spomína Xavier Bertrand zo strany Republikáni (LR) či dokonca bývalý socialistický premiér Bernard Cazeneuve.

Vedenie LFI v tejto situácii tvrdí, že Macronovo konanie „možno opísať ako inštitucionálny puč proti demokracii“. Odvolávajú sa preto na článok 68 ústavy, ktorý umožňuje parlamentu odvolať prezidenta pre neplnenie povinností vyplývajúcich z jeho mandátu.

V snahe dosiahnuť tento cieľ LFI najprv musí presvedčiť dostatok – dve tretiny – poslancov z Národného zhromaždenia a Senátu, dvoch komôr francúzskeho Národného zhromaždenia, aby ustanovili tribunál, ktorý sa podnetom na prezidentovo odvolanie bude zaoberať.

Takýto tribunál bude mať následne mesiac na to, aby tajným hlasovaním rozhodol, pričom opäť dvojtretinovou väčšinou hlasov.

Končiaci minister financií Bruno Le Maire v rozhovoroch pre médiá opakovane upozorňuje na to, že politická neistota poškodzuje ekonomiku Francúzska, a aj pozorovatelia očakávajú, že prijatie rozpočtu na rok 2025 bude túto jeseň výzvou.

„Macron sa spolieha na to, že mu pomôže doznievanie triumfálnych olympijských hier v Paríži,“ predpokladá Mujtaba Rahman, ktorý pôsobí ako výkonný riaditeľ pre Európu v think tanku Eurasia Group.

„Kľúčom bude presvedčiť niektorých politikov z ľavého i pravého stredu, že nový premiér je tu na záchranu Francúzska, nie na záchranu Macrona,“ doplnil.

(tasr)

Minúta  |  

Libanon je od soboty bez elektriny

Pre nedostatok paliva na výrobu elektrickej energie bola v sobotu v Libanone odstavená posledná fungujúca elektráreň. Informoval o tom spravodajský portál L‘Orient-Le Jour.

Spoločnosť Électricité du Liban (EDL) vo svojom vyhlásení potvrdila, že posledná výrobná jednotka elektrárne az-Zahrání je úplne mimo prevádzky. EDL objasnila, že odstávka je spôsobená vyčerpaním zásob paliva.

V dôsledku toho sa bez dodávok elektriny ocitli odberatelia na celom území Libanonu vrátane veľkých miest a dôležitej infraštruktúry: letiska v Bejrúte, prístavu, vodných čerpadiel a kanalizačných systémov.

EDL uviedla, že elektráreň obnoví prevádzku hneď, ako budú opäť zabezpečené dodávky ropy. Vláda informovala, že nová dávka paliva by mohla byť dodaná 20. augusta.

Libanon čelí problémom s výrobou elektriny veľmi často. Takmer presne pred rokom, v auguste 2023, bola krajina tiež úplne bez prúdu – dve elektrárne prestali fungovať pre nesplácanie dlhov voči operátorskej spoločnosti.

Väčšina libanonských občanov si za posledné roky zvykla kompenzovať pravidelné výpadky elektriny za pomoci dieselových generátorov. Už niekoľko rokov sú totiž dodávky elektriny nepravidelné, pričom sa stáva, že elektrina je k dispozícii len dve hodiny denne.

Energetická kríza v Libanone sa zhoršila v roku 2019, keď krajinu zasiahla veľká ekonomická kríza. Jej vypuknutie sa pripisuje aj desaťročiam korupcie v politickej triede a vo svete podnikania.

Podľa OSN tri štvrtiny z viac ako šiestich miliónov obyvateľov krajiny žijú pod hranicou chudoby.

(tasr)

Minúta  |  

Nórsko ruší diplomatické zastúpenie na Západnom brehu pre spor s Izraelom

Oslo zrušilo svoje zastúpenie na Západnom brehu Jordánu po tom, ako Izrael odobral štatút ôsmim nórskym diplomatom zodpovedným za palestínske územia. V nedeľu to oznámil izraelský minister zahraničných vecí Jisrael Kac na sociálnej sieti X.

"Budeme konať proti tým, ktorí konajú proti nám," napísal Kac. Tieto kroky prichádzajú po tom, ako sa Nórsko, Španielsko a Írsko v máji rozhodli oficiálne uznať existenciu Palestínskeho štátu.

Vláda izraelského premiéra Benjamina Netanjahua už viac neumožní existenciu "zastúpenia Nórska pri Palestínskej samospráve", a preto "musí byť zastupiteľský úrad v ar-Rám v Palestíne od dnešného dňa zatvorený", uviedla nórska vláda v piatkovom vyhlásení.

Nórsky minister zahraničných vecí Espen Barth Eide kritizoval rozhodnutie Izraela a označil ho za "extrémne a nerozumné". Zároveň dodal, že "rozhodnutie je namierené proti Palestínčanom, Palestínskej samospráve a tiež všetkým, ktorí obhajujú medzinárodné právo, riešenie dvoch štátov a legitímne právo Palestínčanov na sebaurčenie".

Nórske zastúpenie v ar-Rám na Západnom brehu Jordánu, ktoré fungovalo približne 30 rokov, zostane zatvorené až do odvolania. Kac ozrejmil, že rozhodnutie Izraela je reakciou na "uznanie palestínskeho štátu Hamas po masakri zo 7. októbra a na podporu (Nórska) pri vydávaní zatykača na premiéra Benjamina Netanjahua a ďalších vysokopostavených izraelských predstaviteľov".

Palestínska samospráva bola založená v roku 1993 na základe Deklarácie o zásadách palestínskej autonómie, ktorá sa nazýva aj dohoda z Osla I, pretože práve v hlavnom meste Nórska predtým prebiehali príslušné rokovania. Dohoda z Osla II, ktorá nadväzovala na Deklaráciu, bola následne podpísaná v roku 1995. Táto severská krajina odvtedy zohráva v regióne významnú úlohu.

(tasr)

Minúta  |  

Pri výbuchu v južnom Libanone utrpeli zranenia traja vojaci OSN

Traja príslušníci Dočasných síl OSN v Libanone (UNIFIL) utrpelil v nedeľu ľahké zranenia pri výbuchu, ktorý nastal v blízkosti ich jasne označeného vozidla. Incident sa odohral v dedine Jarín v južnom Libanone, spresnil hovorca UNIFIL Andrea Tenenti. Vojaci OSN sa bezpečne vrátili na svoju základňu.

Hovorca UNIFIL bez uvedenia ďalších podrobností o výbuchu a jeho príčine uviedol, že incident sa vyšetruje. Súčasne však pripomenul všetkým stranám a aktérom ich zodpovednosť za ochranu zdravia a životov príslušníkov mierových jednotiek a civilistov.

Libanonské médiá medzičasom tvrdia, že vojaci UNIFIL v južnom Libanone boli zranení pri izraelskom útoku.

V sobotu totiž Izrael podnikol útok v provincii Nabatíja v južnom Libanone, pri ktorom prišlo o život desať ľudí – prevažne Sýrčanov. Hovorca izraelskej armády neskôr v sobotu spresnil, že terčom útoku bol sklad zbraní patriaci libanonskej militantnej organizácii Hizballáh.

Sobotňajší útok bol, pokiaľ ide o počet obetí, najtragickejší odvtedy, ako sa vlani v októbri zintenzívnili raketové a delostrelecké útoky v izraelsko-libanonskom pohraničí.

Hizballáh začal s ostreľovaním izraelského územia 8. októbra 2023 – deň po vpáde palestínskych kománd do južného Izraela. Šíitské militantné hnutie tvrdí, že svoje útoky na sever Izraela zastaví, keď Izrael uzavrie prímerie s Hamasom.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.