Preskočiť na obsah
  |  

Námorník padol do mora z výšky takmer 20 metrov. Po piatich hodinách ho našli živého

Mladý, 24-ročný námorník z Libanonu sa plavil na nákladnej lodi pod panamskou vlajkou, keď v sobotu večer z výšky 18 metrov padol do vôd Stredozemného mora. Nehoda sa stala približne 185 kilometrov juhovýchodne od Cypru.

Šéf Cyperského pátracieho a záchranného koordinačného centra agentúru AP povedal, že loď NIVIN prepravujúca automobily vyslala tiesňové volanie v sobotu krátko po západe slnka.

Na hľadanie strateného námorníka Cyprus vyslal vrtuľník vybavený tepelnými senzormi na pátranie v noci. Vrtuľník takmer hodinu prečesával oblasť s rozlohou 25 štvorcových kilometrov. Potom sa vrátil na základňu na doplnenie paliva.

Cyperské úrady však lodi poskytli informáciu o potenciálnej polohe námorníka na základe počítačových modelov zohľadňujúcich morské prúdy v oblasti. Keď loď v hlbokej noci prehľadávala oblasť, jej posádka začula námorníka volať o pomoc a podarilo sa jej ho vyzdvihnúť. Po nehode bol bez ujmy a nepotreboval lekársku starostlivosť.

(sita)

  |  

Poľsko sa dištancuje od spoluúčasti na sabotáži Nord Streamu

Bývalý šéf nemeckej spravodajskej služby August Hanning tento týždeň pre denník Die Welt povedal, že podľa neho existovali dohody medzi Poľskom a Ukrajinou, týkajúce sa útoku na plynovod Nord Strema z roku 2022. Vedúci úradu pre zahraničnú politiku kancelárie poľského prezidenta Mieszko Pawlak tvrdenia považuje za vykonštruované špekulácie.

Pawlak vo vysielaní televízie Polsat dodal, že Hanning slúžil v čase, keď bol nemeckým kancelárom Gerhard Schröder a vznikali piliere Nord Stream 1. "Ako šéf spravodajskej služby určite zohral v tejto investícii hanebnú a dôležitú úlohu," poznamenal.

Médiá v Nemecku však tento týždeň uviedli, že nemecká prokuratúra identifikovala ukrajinského inštruktora potápania ako kľúčového podozrivého zo sabotáže Nord Streamu a vydala na neho zatykač.

Poľsko zatykač dostalo, no podozrivý opustil krajinu, keďže Nemecko nezaradilo jeho meno do databázy hľadaných osôb, uviedla poľská prokuratúra. "Všetkým iniciátorom a podporovateľom plynovodov Nord Stream 1 a 2, jediné, čo by ste ohľadom toho mali dnes urobiť, je ospravedlniť sa a mlčať," napísal v sobotu na platforme X poľský premiér Donald Tusk.

Predseda vlády sa k obvineniam z poľskej spoluúčasti bezprostredne nevyjadril. Denník Wall Street Journal vo štvrtok informoval, že sabotáž plynovodu Nord Stream financovali súkromní podnikatelia, na ktorých dohliadal jeden z najvyšších ukrajinských generálov. Ukrajina však akúkoľvek účasť popiera.

(tasr)

  |  

Taraba: Gratulujem Šimečkovi, že dnes vyhral sám nad sebou a nakoniec sa nerozplakal

Minister životného prostredia a podpredseda Národnej rady SR Tomáš Taraba považuje výkon Michala Šimečku počas nedeľňajšej tlačovky Progresívneho Slovenska (PS) za statočný boj.

"Hlas sa mu triasol, ale nakoniec to ustál a včas ho kamaráti v médiách vypli. Aké smiešne, že tento plačko túži rozdúchavať vášne v uliciach," napísal Taraba na sociálnej sieti.

Šimečka v nedeľu reagoval na útoky koalície na opozíciu, ako aj spájanie jeho osoby s Nadáciou Milana Šimečku. Tvrdí, že premiér Robert Fico a ministerka kultúry Martina Šimkovičová zneužili fakt, že nadácia je pomenovaná po jeho starom otcovi a nesie jeho priezvisko.

(max)

  |  

Historický moment pre slovenské vzdušné sily. Slovenský pilot absolvoval prvý let F-16

Najmodernejšia verzia stíhačky F-16 Block 70 v Európe je podľa Ozbrojených síl SR pripravená slúžiť a chrániť náš vzdušný priestor s maximálnou efektivitou. V nedeľu úspešne absolvoval slovenský pilot zalietavací let stíhačky F-16 slovenského vojenského letectva.

"Už dnes je jasné, že 'Slovak falcons' budú neoceniteľným prínosom pre bezpečnosť Slovenska," zdôraznila armáda na sociálnej sieti.

Let nad územím Slovenska trval viac ako dve hodiny. Lietadlo bolo predtým skontrolované a na let pripravené už slovenským technickým personálom.

Na Slovensku ešte v júli pristáli prvé dve stíhačky F-16 Block 70. Ide tak o prvé dve lietadlá zo štrnástich, ktorými budú slovenské ozbrojené sily chrániť naše nebo. Lietadlá F-16 C/D Block 70 spoločnosti Lockheed Martin predstavujú vyspelú technickú spôsobilosť 21. storočia a prinesú Slovensku najvyšší štandard bezpečnosti vzdušného priestoru na najbližšie desaťročia.

Do konca tohto roka by malo na Slovensku pristáť aj tretie lietadlo a ďalších sedem kusov by malo prísť začiatkom roka 2025. Príchod zvyšných štyroch kusov sa predpokladá v polovici roku 2026. Stíhačky budú dočasne umiestnené na Leteckej základni Malacky/Kuchyňa, a to až do skončenia rekonštrukcie letiska Sliač.

(sita)

  |  

Rusko popiera, že vpád Ukrajiny do Kurskej oblasti zmaril nepriame rokovania medzi krajinami

Vedenie ministerstva zahraničia Ruskej federácie odmieta tvrdenia prezentované denníkom The Washington Post, podľa ktorých ofenzíva Ukrajiny v ruskej Kurskej oblasti znemožnila nepriame rokovania medzi Moskvou a Kyjevom o zastavení vzájomných útokov na energetické zariadenia. Takéto rozhovory podľa Ruska vôbec neprebehli.

"Nikto nič nezmaril, pretože nemalo byť čo zmarené," uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v reakcii na článok amerického denníka. Tvrdí, že medzi Ruskom a Ukrajinou sa neviedli žiadne priame či nepriame rokovania o bezpečnosti civilných zariadení kritickej infraštruktúry.

Zacharovová tiež citovala ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý začiatkom tohto týždňa položil otázku, aké rozhovory by sa mohli uskutočniť s Ukrajinou po jej pozemnom útoku na Rusko a po údajných útokoch na ruskú civilnú infraštruktúru.

"S ľuďmi, ktorí páchajú takéto veci, nie je o čom hovoriť," dodala. Ukrajinská vláda na žiadosť o vyjadrenie pre agentúru Reuters bezprostredne nereagovala.

Americký denník predtým napísal, že podľa kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského sa samit v Dauhe odložil z dôvodu situácie na Blízkom východe a uskutoční sa vo formáte videokonferencie 22. augusta.

(tasr)

  |  

V oblastiach spravovaných jemenskou vládou narastá počet trpiacich akútnou podvýživou

Vojna medzi vládou podporovanou Saudskou Arábiou a jemenskými povstalcami húsíjmi, ktorých podporuje Irán, je už roky na mŕtvom bode. Za ten čas však spôsobila hospodársky kolaps v už beztak chudobnej krajine na Arabskom polostrove a zapríčinila aj jednu z najhorších humanitárnych kríz sveta.

Správa iniciatívy Integrovaná klasifikácia fáz potravinovej bezpečnosti (IPC) OSN v Jemene uvádza, že podvýživa sa zhoršila v dôsledku šírenia chorôb ako sú cholera a osýpky, nedostatku výživovo hodnotných potravín, pitnej vody a pre širší hospodársky úpadok.

Zo správy tiež vyplýva, že počet detí mladších ako päť rokov, ktoré trpia akútnou podvýživou, sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšil. V oblastiach kontrolovaných vládou ide až o 34-percentný nárast, čo predstavuje približne 600-tisíc detí, z toho 120-tisíc detí trpí ťažkou podvýživou.

Podľa ICP v období od novembra 2023 do júna 2024 bola v niektorých okresoch južnej nížiny Hudajdá a Taizz zaznamenaná "mimoriadne kritická" úroveň podvýživy. Nie je však bezprostredne jasné, aké sú podmienky v oblastiach ovládaných hnutím húsíov.

Jemenskí húsíovia obsadili hlavné mesto Saná a ďalšie oblasti v roku 2015. Vláda krajiny preto musela utiecť do mesta Aden na juhu. Povstalci pritom tvrdia, že bojujú proti skorumpovanému systému a zahraničnej agresii. Mnohostranný konflikt si už vyžiadal desaťtisíce obetí.

(tasr)