Preskočiť na obsah
  |  

Ruský súd zamietol odvolanie amerického vojaka proti rozsudku o vyhrážaní a krádeži

Americký vojak Gordon Black, ktorý bol v júni v Rusku odsúdený na takmer štyri roky väzenia v ruskej trestaneckej kolónii za krádež a vyhrážanie sa zabitím svojej priateľke, v pondelok neuspel s odvolaním proti rozsudku. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním na ruské médiá.

Black (34) bol zadržaný 2. mája v meste Vladivostok na ruskom Ďalekom východe po hádke so svojou priateľkou Alexandrou Vaščukovou, s ktorou sa zoznámil v Južnej Kórei.

Američan v júni pred súdom odmietol obvinenie z vyhrážania sa zabitím svojej priateľke, no čiastočne sa priznal k obvineniam z krádeže peňazí. Podľa jeho výpovede to urobil z nutnosti, údajne išlo o 113 dolárov.

Blackov právnik v odvolaní tvrdil, že pôvodný rozsudok je nezákonný a nespravodlivý, žiadal preto o nový proces, napísala tlačová agentúra RIA Novosti. Podľa vojakovho obhajcu sa rozsudok neopieral o spisový materiál, ignoroval dôkazy potvrdzujúce Blackovu nevinu a nesprávne interpretoval jeho konanie voči Vaščukovej. Sudkyňa Irina Balašová však odvolanie v pondelok zamietla.

Black patrí medzi Američanov zadržiavaných v Rusku na základe rôznych obvinení. Minulý týždeň vo štvrtok ruský súd odsúdil za vlastizradu na 12 rokov väzenia Xeniu Karelinovú, ktorá má ruské aj americké občianstvo. Vlastizrady sa mala dopustiť tým, že pred časom darovala necelých 52 dolárov proukrajinskej charitatívnej organizácii.

(tasr)

  |  

Čína obvinila Filipíny z úmyselnej zrážky lodí v Juhočínskom mori

Čínska pobrežná stráž v pondelok oznámila, že filipínske plavidlo v Juhočínskom mori ignorovalo jej opakované varovania a „úmyselne sa zrazilo“ s čínskou loďou „neprofesionálnym a nebezpečným“ spôsobom. O incidente informovala agentúra Reuters.

Peking tvrdí, že to isté filipínske plavidlo sa následne plavilo v okolí spornej plytčiny Second Thomas Shoal po tom, ako mu bolo zabránené vstúpiť do vôd v blízkosti atolu Sabina Shoal.

Hovorca čínskej pobrežnej stráže dodal, že neďaleko tohto atolu sa v noci na pondelok plavili dve lode filipínskej pobrežnej stráže. Zároveň obvinil Filipíny z provokácii a porušovania dohody medzi Pekingom a Manilou.

Hovorca filipínskej Rady pre národnú bezpečnosť Jonathan Malaya reagoval, že činnosť Filipín pri presadzovaní svojich práv v Juhočínskom mori nie je provokáciou.

Čínske lode v oblasti podľa Manily vykonali „nezákonné a agresívne manévre“, v dôsledku čoho došlo k zrážkam, pri ktorých boli poškodené dve plavidlá filipínskej pobrežnej stráže, napísala agentúra AFP.

Malaya priblížil, že prvý incident sa odohral 43 kilometrov juhovýchodne od atolu Sabina Shoal v pondelok o 3.24 h miestneho času (v pondelok o 21.24 h SELČ). Druhý incident sa stal o 3.40 h miestneho času 39 kilometrov severozápadne od atolu, dodal. Filipínske posádky podľa neho vyviazli bez zranení.

Čínska pobrežná stráž informovala, že pri najnovšom incidente prijala opatrenia v súlade so zákonom a varovala Filipíny, aby okamžite „prestali porušovať dohody“, inak ponesú následky.

Peking a Manila v júli dosiahli „provizórnu dohodu“ po opakovaných incidentoch v blízkosti plytčiny Second Thomas Shoal, ktorej cieľom bolo zmierniť napätie medzi krajinami, pripomína Reuters.

Čína si nárokuje takmer celé Juhočínske more a odmieta konkurenčné nároky iných krajín v tomto regióne. V oblasti je preto dlhodobo napätá situácia. Medzinárodný arbitrážny súd už v roku 2016 odmietol nároky Pekingu na takmer celú obchodnú cestu v Juhočínskom mori. Čína sa však nezúčastnila na súdnom pojednávaní a jeho verdikt neakceptuje.

(tasr)

  |  

Harrisová pricestovala do Chicaga, dejiska nominačného zjazdu demokratov

Viceprezidentka USA Kamala Harrisová pricestovala v nedeľu do Chicaga, kde v pondelok začne nominačný zjazd Demokratickej strany. Demokrati ju na ňom oficiálne potvrdia ako svoju kandidátku na prezidenta do novembrových volieb, uviedla agentúra AFP.

Harrisová priletela do Chicaga so svojím manželom Dougom Emhoffom po predvolebnej kampani v americkom štáte Pensylvánia, kde ju sprevádzal aj jej kandidát na viceprezidenta Tim Walz.

Nominačný zjazd Demokratickej strany by mal byť podľa AFP zrejme najzásadnejším momentom Harrisovej doterajšej krátkej volebnej kampane proti republikánovi Donaldovi Trumpovi. Úradujúca viceprezidentka na zjazde vystúpi vo štvrtok s hlavným prejavom.

Harrisovej sa podarilo rýchlo získať podporu členov Demokratickej strany po tom, ako prezident USA Joe Biden v júli oznámil, že sa nebude uchádzať o znovuzvolenie, konštatuje AFP.

(tasr)

  |  

Hamas odmietol návrhy predložené na najnovšom kole rokovaní o prímerí v Gaze

Palestínske hnutie Hamas v nedeľu odmietlo návrhy predložené na najnovšom kole rokovaní o prímerí v Pásme Gazy. Izraelského premiéra Benjamina Netanjahua obvinilo z marenia snáh o dosiahnutie dohody, informovali agentúry DPA a AFP.

Na základe informácii od sprostredkovateľov o rokovaniach v Dauhe sa hnutie opäť presvedčilo, že Netanjahu naďalej kladie prekážky na ceste k dohode, uviedol Hamas.

Išlo o prvé vyhlásenie Hamasu v súvislosti s najnovším kolom rokovaní o prímerí v Pásme Gazy, ktoré sa konalo vo štvrtok a v piatok v katarskej Dauhe. Hamas svojich zástupcov na rokovanie nevyslal. Sprostredkovateľmi rozhovorov sú USA, Egypt a Katar.

Palestínske hnutie tvrdí, že Netanjahu je „plne zodpovedný za marenie úsilia sprostredkovateľov“ o dosiahnutie dohody a nesie plnú zodpovednosť za životy rukojemníkov zadržiavaných v palestínskej enkláve. Hamas zároveň zopakoval, že naďalej podporuje návrh dohody, ktorý koncom mája predstavil prezident USA Joe Biden.

Izraelský premiér v nedeľu vyzval na zvýšenie tlaku na Hamas pred novým kolom rokovaní. „Hamas až do tejto chvíle zostáva neústupný. Na rokovania v Dauhe dokonca nevyslal ani svojho zástupcu. Preto by mal byť tlak zameraný na Hamas a (Jahju) Sinvára, nie na izraelskú vládu,“ povedal Netanjahu počas zasadnutia vlády s odkazom na novovymenovaného lídra hnutia.

Biden v nedeľu uviedol, že dohoda medzi Izraelom a Hamasom je naďalej možná. „My sa nevzdávame,“ dodal s tým, že rokovania pokračujú.

(tasr)

  |  

Silné búrky v Česku zaplavili ulice a napáchali škody

Silná búrka sa v nedeľu popoludní prehnala západnými a južnými Čechami, v okrese Prachatice napáchala škody. Po intenzívnych zrážkach absolvovali hasiči viacero výjazdov.

Obec Stachy v okrese Prachatice „zasiahla veľmi intenzívna búrka s úhrnom zrážok zrejme cez 80 milimetrov“, uviedol Český hydrometeorologický ústav (ČHMÚ) na sociálnej sieti. „V obci napáchala búrka škody na súkromnom aj verejnom majetku,“ povedal pre portál Novinky.cz tamojší starosta Petr Lampa.

Hasiči v Juhočeskom kraji absolvovali popoludní viac ako 20 výjazdov, najmä v okresoch Prachatice a Strakonice. „V šestnástich prípadoch čerpali vodu. Niekoľkokrát práve v obci Stachy a v meste Vimperk,“ informovala hovorkyňa juhočeských hasičov Vendula Matejů. Dodala, že v Strakoniciach vyťahovali hasiči z vody auto, ktoré uviazlo pod viaduktom.

Zvýšený počet zásahov s prechodom búrok zaznamenali hasiči aj v ďalších oblastiach. V Stredočeskom kraji zasahovali v okrese Kladno, išlo najmä o odčerpávanie vody, popísal hovorca stredočeských hasičov Jan Sýkora. Búrka sa odtiaľ presunula nad Prahu.

Pražské letisko Václava Havla v dôsledku silného dažďa prerušilo odbavovanie, povedala hovorkyňa letiska Eva Krejčí, ktorá avizovala aj možné meškania letov.

Medzi mestami Dačice a Slavonice v Juhočeskom kraji prerušili vlakovú dopravu pre možné poškodenie železničnej trate, oznámili České dráhy.

Podvečer dorazili silné búrky na Vysočinu. Hasiči tam hlásili viacero výjazdov. Najviac ich bolo v meste Humpolec, kde museli odčerpávať vodu z niekoľkých ulíc, informovali miestni hasiči. Problémy hlásili aj na diaľnici D1, kde sa na vozovku dostalo bahno.

Na južnej Morave zasahovali hasiči najmä v súvislosti s popadanými stromami v okresoch Znojmo a Brno, zranenia neevidovali. Búrka prerušila aj koncert na hrade Špilberk.

(tasr)

  |  

Cieľom kurskej operácie je vytvorenie nárazníkovej zóny, potvrdil Zelenskyj

Cieľom vpádu ukrajinskej armády do ruskej Kurskej oblasti je vytvorenie nárazníkovej zóny. Vyhlásil to v nedeľu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého citovala agentúra AP.

„Našou hlavnou úlohou v obranných operáciách je teraz celkovo: zničiť čo najviac ruského vojnového potenciálu a viesť maximálne protiútočné akcie. To zahŕňa aj vytvorenie nárazníkovej zóny na území agresora – našu operáciu v Kurskej oblasti,“ uviedol Zelenskyj.

Ukrajinský prezident tak podľa AP prvýkrát jasne definoval cieľ operácie v Kurskej oblasti, ktorá začala 6. augusta. V uplynulých dňoch naznačil, že cieľom vpádu na ruské územie je chrániť obce v pohraničnej Sumskej oblasti pred neustálym ostreľovaním.

Ukrajinské sily tento víkend zničili kľúčový most v Kurskej oblasti a ďalší poškodili, uviedol Kyjev. Prokremeľskí vojenskí blogeri priznali, že zničenie mosta cez rieku Sejm neďaleko obce Gluškovo naruší logistické schopnosti ruských síl, Moskva však podľa nich bude môcť použiť pontóny či menšie mosty.

V Kurskej oblasti momentálne platí režim mimoriadnej situácie, ktorej bol priradený stupeň celoštátnej – federálnej – závažnosti, čo umožňuje zjednodušiť rozhodovanie o financovaní a realizácii rôznych druhov činností potrebných na zaistenie bezpečnosti civilného obyvateľstva a zapojenie síl a zdrojov federálnych výkonných orgánov vrátane ministerstva pre mimoriadne situácie, ministerstva obrany, ministerstva vnútra a ďalších.

(tasr)