Cestujúci na Hlavnej stanici v Prahe sa stali svedkami nepríjemného incidentu, počas ktorého sa matka s dvomi deťmi neúspešne snažila dostať do vagóna vlakovej súpravy, ktorá vyrážala v smere na Trutnov.
Jednému z detí sa podarilo do vlaku dostať a následne sa o rovnaké pokúsila matka s druhým dieťaťom. To sa však potklo a spadlo na zem, čím spomalilo a neskôr stiahlo na perón aj utekajúcu ženu.
Dieťa už čakajúce v otvorených dverách rozbehnutého vlaku krátko na to spanikárilo a rozhodlo sa zo súpravy vyskočiť, pričom na nástupište dopadlo nepríjemným spôsobom, ako vyplýva z videa zverejneného iDnes.cz.
České železnice sa neskôr k incidentu vyjadrili, pričom vysvetlili, že žena stihla stlačiť tlačidlo na otváranie dverí až vo chvíli, keď sa vlak rozbiehal. Vo veci spustili interné vyšetrovanie, ktoré by malo incident objasniť.
Slovenský hydrometeorologický ústav vydal výstrahy prvého stupňa, ktoré platia v celom Banskobystrickom, Košickom, Prešovskom a Žilinskom kraji a v okrese Prievidza do 10.00 h.
Meteorológovia upozorňujú na výskyt búrok spojených s prudkým lejakom s intenzitou 20 až 30 milimetrov za 30 minút, s nárazmi vetra s rýchlosťou 65 až 85 kilometrov za hodinu a s krúpami.
Tiež pre okresy Michalovce, Sobrance, Trebišov, Humenné a Vranov nad Topľou platí výstraha prvého stupňa pred vysokými teplotami. Počítať s nimi treba od 13.00 h do 18.00 h.
Exminister obrany a šéf strany Demokrati Jaroslav Naď sa sťažuje, že po atentáte na premiéra Roberta Fica rieši polícia desiatky prípadov nebezpečného vyhrážania sa politikom, v jeho prípade však stíhanie ukončila.
O čo ide? Jaroslav Naď v utorok informoval, že vyšetrovateľka z Vranova nad Topľou ukončila trestné stíhanie Radoslava D., ktorý sa na sociálnej sieti vyhrážal Zuzane Čaputovej, Eduardovi Hegerovi i jemu samotnému a spis postúpila Okresnému úradu na prerokovanie iba ako priestupok.
Podľa Naďových slov sa počas vyšetrovania Radoslav D. priznal, že na Facebooku napísal komentár (hoci polícia zatiaľ hovorí o doposiaľ nezistenom páchateľovi), v ktorom sa píše: “Nie, bol som slušný, ale toto prezidentka, Heger, Naď. Ja som zložil vojenskú prísahu, áno, som desiatnik v zálohe, dajte mi zbraň a ich odstránim. Ľudia nemajú čo jesť a oni toto tu budú riešiť. Za štátne peniaze sa pekne žije. (…) Odpálim vás, vy banda debilov, čo ste ľudí priviedli do nešťastia, hanba vám!”
Naď poukazuje na dvojaký meter, že „keď napíšete niečo na koaličného predstaviteľa, odsúdia vás v superrýchlom konaní za pár dní, dokonca napríklad na tri mesiace nepodmienečne.“ Uvádza príklad Ivana Č, o ktorom generálny prokurátor Maroš Žilinka informoval, že 16. mája 2024 pred Rooseveltovou nemocnicou, kde ležal zranený premiér, verejne vykrikoval slová podporujúce a schvaľujúce atentát na neho.
„Keď ale napíše Radoslav D. z Vranova, že chce zastreliť a odpáliť vtedy prezidentku, premiéra Hegera a ministra obrany Naďa, prizná sa k tomu a povie, že on sa len nahneval zo situácie, tak to nie je ani len na podmienku, je to iba priestupok, lebo skutok sa nestal,“ pohoršuje sa Naď.
Ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi pripomína jeho slová po atentáte na Fica, že polícia pracuje na plné obrátky a nebude sa pozerať na to, ako sa na sociálnych sieťach množí obsah schvaľujúci atentáty na politikov alebo priame vyhrážky smrťou. „Je to nemorálne, neprípustné, spoločensky nebezpečné, odsúdeniahodné a jednoznačne protizákonné. Ubezpečujem, že budeme konať rázne, aby boli páchatelia identifikovaní a čelili zodpovednosti,“ vyhlásil Šutaj Eštok ešte 20. mája 2024 s dôvetkom, že polícia rieši už viac ako 90 prípadov nebezpečného vyhrážania.
Vyšetrovanie incidentu, pri ktorom sa 33-ročnému Collinsovi Jumaisiovi Khalushovi podarilo spolu s ďalšími 12 väzňami utiecť z cely, naznačuje, že im pomohli policajti. Osem z nich úrady už zadržali.
Tridsaťtriročný Collins Jumaisi Khalusha bol zadržaný v júli po tom, čo sa na skládke v opustenom lome v Nairobi našlo v plastových vreciach desať rozštvrtených tiel.
Khalusha sa podľa keňskej polície priznal, že vylákal a zabil dovedna 42 žien a ich telá vyhodil na skládku. Jeho prvou obeťou bola jeho manželka. K vraždám došlo v období od roku 2022 do 11. júla tohto roku.
Právnik podozrivého tvrdí, že jeho klient je nevinný a k priznaniu ho donútili vyšetrovatelia. Ďalšie dve podozrivé osoby, u ktorých polícia našla telefóny patriace niektorým obetiam, sa v pondelok postavia pred súd.
Pred obcou Turňa nad Bodvou v okrese Košice-okolie došlo popoludní k nehode autobusu a kamióna. Na mieste je sedem zranených osôb, potvrdila hovorkyňa Operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby Petra Klimešová.
"Operátori tiesňovej linky 155 vyslali na miesto dopravnej nehody autobusu a kamióna pred obcou Turňa nad Bodvou v Košickom kraji 6 pozemných ambulancií a jeden vrtuľník," napísalo stredisko na sociálnej sieti.
"Podľa prvotných informácií sa na mieste nachádza 7 zranených osôb. Všetci sú pri vedomí. Zásah stále prebieha," zakončili príspevok.
Cesta je uzavretá v oboch smeroch, uviedla na sociálnej sieti košická krajská polícia. Na mieste zasahujú všetky záchranné zložky. "Dopravnú nehodu aktuálne dokumentujeme. Bližšie informácie poskytneme neskôr," doplnili.
Moskovský patriarchát kritizoval ukrajinský parlament za schválenie návrhu zákona, ktorý umožní zákaz ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Za tento zákon hlasovalo 265 poslancov, proti ich bolo 29.
"Ide o nelegitímny čin, ktorý je hrubým porušením základných princípov slobody svedomia a ľudských práv," uviedol hovorca ruskej pravoslávnej cirkvi Vladimir Legojda.
Ukrajinský parlament prijal zákon, ktorý priamo zakazuje činnosť ruskej pravoslávnej cirkvi na Ukrajine a otvára cestu k rovnakému rozhodnutiu ohľadom UPC prepojenej predtým na moskovský patriarchát.
Zákon predpokladá, že ukrajinské súdy na podnet úradov zakážu činnosť cirkví, ktoré sú súčasťou ruskej pravoslávnej cirkvi alebo sú s ňou spojené. UPC pritom nie je jedným právnym subjektom, ale pozostáva zo samostatných diecéz a farností – celkovo ich je asi 9000.
Počas osláv 80. výročia Slovenského národného povstania budú v meste dopravné obmedzenia, o ktorých informovalo Ministerstvo obrany SR. MHD na autobusovú stanicu premávať nebude.
Kyvadlová doprava bude jazdiť 29. augusta v smere z Radvaň Parku do centra a späť v 15-minútových a 20-minútových intervaloch. Pre oslavy bude zároveň úplné vylúčenie premávky na niektorých komunikáciách.
Uzavretá bude aj hlavná prístupová cesta k autobusovej a železničnej stanici, cesta v úseku Štadlerovo nábrežie - Železničná stanica. Trolejbusové a autobusové linky MHD budú zároveň premávať s úpravami.
Konkrétne termíny plánovanej výluky spolu s ďalšími podrobnými informáciami sú dostupné aj na webových stránkach dopravcov. Je to na www.dpbb.sk v sekcii Zmeny a obmedzenia a www.sadzv.sk v sekcii Obmedzenia.
Fernando Cluster z Atlanty v štáte Georgia žaluje nemocnicu Emory University Hospital Midtown za neoprávnené finančné nároky. Personál nemocnice v hlavnom meste štátu totiž stratil kus jeho lebky veľký ako ľudská dlaň, ktorú mu odoperovali počas zákroku. Za syntetickú náhradu mu naúčtovali takmer 19-tisíc dolárov.
Kus lebky Clusterovi ešte v septembri 2022 chirurgicky odstránili z dôvodu krvácania do mozgu, mal rozmery približne 12 krát 15 centimetrov – v prepočte takmer 180 štvorcových centimetrov.
Po návrate do nemocnice v novembri však personál zistil, že medzi veľkým množstvom iných neidentifikovaných kostí nemôžu nájsť jeho kus.
„Skontrolovali sme mrazničku, kde sa skladujú kostné laloky, a nenašli sme kostný lalok s identifikáciou pacienta pána Clustra,“ píše sa v poznámke, ktorú zamestnanci nemocnice zanechali v Clustrovej zdravotnej dokumentácii. „Bolo tam niekoľko kostných chlopní s neúplnou alebo chýbajúcou identifikáciou pacienta, ale nemohli sme si byť istí, ktoré z nich, ak vôbec nejaké, patrili pánovi Clusterovi.“
S dierou v hlave a ničím, čím by ju mohol vyplniť – po odstránení zostala Clusterovi na pravej strane lebky veľká priehlbina - bola jeho operácia zrušená, zatiaľ čo nemocnica vyrobila umelý kus lebky.
Do konca novembra bola náhrada vložená do Clusterovej hlavy – nemocnica mu však za syntetickú kosť, ktorá mala nahradiť to, čo údajne stratila, účtovala viac ako 19-tisíc dolárov, uvádza sa v žalobe z 8. augusta.
Po vložení syntetickej kosti na dôvažok dostal infekciu, potreboval ďalšiu operáciu a na istý čas bol práceneschopný.
Na konci Clusterov účet za lekárske služby presiahol 146 800 dolárov – a nemocnica údajne jemu a jeho manželke nikdy neponúkla žiadne zľavy za liečbu z dôvodu nimi spôsobených nedostatkov.
Namiesto 6. až 9. septembra sa začnú už 29. augusta, píše Radio Sloboda. Kurská oblastná volebná komisia oznámila, že rozhodnutie bolo prijaté „s cieľom zaručiť bezpečnosť, ochranu života a zdravia občanov Ruskej federácie“.
Úradujúci gubernátor Alexej Smirnov, kandidát strany Jednotné Rusko, na sociálnej sieti uviedol, že hlasovanie „sa uskutoční v mimoriadne zložitých podmienkach“. Predchádzajúci gubernátor Roman Starovoit odstúpil v máji 2024 po tom, ako bol vymenovaný za ruského ministra dopravy.
Ukrajinská armáda vstúpila do Kurskej oblasti 6. augusta, boje pokračujú doteraz. Podľa Radia Sloboda si ukrajinské ozbrojené sily kontrolujú desiatky osád vrátane mesta Sudža. Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny 13. augusta vyhlásilo, že Ukrajina nemá záujem o obsadenie územia v ruskej Kurskej oblasti, ale chce chrániť životy Ukrajincov a brániť sa pred ruskými údermi.
Americký prezident Joe Biden v utorok ráno centrálneho času v USA povedal novinárom, že nikto neovplyvnil jeho rozhodnutie ukončiť kampaň do novembrových prezidentských volieb. Poprel tak predošlé vyjadrenie, v ktorom nepriamo obvinil bývalú predsedníčku dolnej komory Kongresu Nancy Pelosiovú z vyvíjania tlaku na jeho rodinu a poradcov, aby odstúpil.
Reportér denníka Wall Street Journal sa Bidena na letisku v Chicagu pýtal, či je „nahnevaný“ na bývalú líderku Snemovne reprezentantov. Kongresmanka z Kalifornie pritom podľa viacerých demokratických zdrojov pôsobí ako tieňová líderka strany.
Pelosiová pre televíziu MSNBC povedala, že Biden sa musí „čo najskôr rozhodnúť“, či ostane v súboji o Biely dom, a to len pár dní po tom, čo prezident potvrdil, že sa pokúsi získať nomináciu.
Na letisku v Chicagu Biden povedal, že s Pelosiovou „vôbec nehovoril“, a že „nikto nevedel“, že odchádza zo súboja. „Pokiaľ by si strana myslela, že stratí kreslá v Senáte alebo v Snemovni reprezentantov, bola by to téma, ktorou by ste sa museli zaoberať celý zvyšok kampane, a to za to nestálo,“ povedal prezident novinárom pred nástupom do Air Force 1.
„Stalo sa to, že viacerí moji demokratickí kolegovia v Snemovni reprezentantov a v Senáte si mysleli, že im v týchto voľbách ublížim,“ povedal rozhovore pre televíziu CBS 12. augusta.
Redakcia Slovenskej televízie a rozhlasu má k dispozícii rozkaz ministerstva spravodlivosti, ktorý stanovuje podmienky, za akých môžu byť odsúdení prepustení z výkonu trestu odňatia slobody do domáceho väzenia.
Advokát Igor Ribár pripomína, že účinná novela Trestného zákona je kľúčová práve pre zmeny podmienok, za ktorých je možno premeniť občanovi výkon trestu na domáce väzenie.
"Prvým problémom je, že tento nárok môže uplatniť len riaditeľ, ktorý je jediný oprávnený podať návrh na súd. Práva teda musí uplatniť riaditeľ," priblížil Ribár s tým, že podmienky zákon zároveň definuje veľmi stroho a široko.
V podstate tohto rozkazu však vidí diskrimináciu. V podmienkach sú podľa neho také požiadavky, ktoré istá skupina obyvateľstva splniť nedokáže.
"Pravdepodobne sa prijal nejaký interný rozkaz, ktorý zúžil zákonný nárok a zadefinoval nové podmienky, ktoré sú z pohľadu obhajcov diskriminačné hlavne k skupinám obyvateľstva, ktoré sú nízkopríjmové alebo žijú na okraji spoločnosti," skonštatoval.
Od septembra končí na ministerstve kultúry Inštitút kultúrnej politiky (IKP). Pre denník SME to potvrdil rezort aj generálny riaditeľ spomínaného inštitútu Marcel Čas. IKP poskytuje analytické služby nielen ministerstvu, ale aj jednotlivým, vecným útvarom.
Ministerstvo zrušenie argumentuje tým, že ide o nevyhnutné zmeny pre nariadenie vlády v súvislosti s konsolidáciou verejných financií. "Organizačné zmeny sú nevyhnutné aj v iných organizačných útvaroch, pričom je zabezpečený plnohodnotný výkon všetkých odborných a zákonom stanovených činností ministerstva," odpovedalo portálu ministerstvo.
Generálny tajomník služobného úradu rezortu Lukáš Machala podľa riaditeľa IKP uviedol, že medzi oficiálne dôvody zrušenia patrili okrem konsolidácie aj manažérske rozhodnutie a plán "robiť analýzy inak".
"Napriek tomu generálny tajomník uviedol, že s prácou inštitútu je spokojný a verí, že sa ako šikovní analytici uchytia niekde inde," povedal Marcel Čas.
Analytické centrum Ministerstva spravodlivosti SR postihol rovnaký osud, keď od 1. augusta ukončilo svoju činnosť. "Tvrdenie, že po zrušení analytického centra príde Ministerstvo spravodlivosti SR o dáta z justície, nie sú pravdivé. Dôvod tejto organizačnej zmeny spočíva v zefektívnení činností, ktoré zabezpečovalo až 27 pracovníkov," priblížila v júli hovorkyňa rezortu spravodlivosti Barbora Škulová.
Zdôraznila, že agenda podstatná pre efektívne fungovanie rezortu bude presunutá pod vecne príslušné sekcie a odbory.
Palestínske militantné hnutie Hamas odmietlo najnovší „premosťujúci“ návrh dohody o prímerí s Izraelom vo vojne v Pásme Gazy. Na základe informácií sprostredkovateľov v katarskej Dauhe hnutie tvrdí, že dokument obsahuje nové prvky, ktoré jednostranne pridal izraelský premiér Benjamin Netanjahu, a ktoré sú pre Hamas neprijateľné, vysvetlil nemenovaný zdroj z hnutia pre britský panarabský portál New Arab (Al-Arabí al-Džadíd).
Medzi sporné body najnovšieho návrhu patrí možnosť, že Izrael bude mať námietky voči počtu a identite palestínskych väzňov, ktorí majú byť prepustení výmenou za rukojemníkov, a deportácia veľkého počtu týchto väzňov do zahraničia, ako aj prehľadávanie vysídlených obyvateľov Gazy pri ich návrate do svojich domovov na severe palestínskej enklávy, uviedol zdroj Hamasu.
Zdroj tvrdí, že Hamas prejavil flexibilitu, pokiaľ ide o časový harmonogram stiahnutia Obranných síl Izraela (IDF) z Pásma Gazy, a stiahol svoju požiadavku, že sa musí uskutočniť v prvej fáze prímeria. Netanjahu však podľa Hamasu túto požiadavku nepotvrdil.
Problémovým je najmä hraničný úsek známy ako Filadelfský koridor. Ide o bezpečnostné pásmo na hranici medzi Pásmom Gazy a Egyptom, ktorý má už niekoľko mesiacov pod kontrolou Izrael. Premiér Netanjahu jednostranne odmietol stiahnutie IDF z tohto koridoru, tvrdí zdroj Hamasu.
Netanjahu podľa anonymného predstaviteľa tiež odmietol stiahnutie vojsk z koridoru Netzarim – cesty, ktorá pretína Pásmo Gazy v centrálnej časti a delí ho na severnú a južnú časť.
Člen politbyra Hamasu Suháíl al-Hindí pre Al-Arabí al-Džadíd zopakoval, že hnutie „neustúpi od svojej odpovede z 2. júla na predchádzajúci izraelský návrh a nebude znovu rokovať o dohode“.
Al-Hindí obvinil Netanjahua, že si „flexibilitu“ Hamasu vysvetľuje ako znak podriadenosti a kapitulácie, a tvrdí, že hnutie tlmočilo svoj postoj sprostredkovateľom Egyptu a Kataru a vyzvala ich, aby vyvíjali tlak na Izrael, aby dodržiaval to, čo bolo dohodnuté.
Slovensko pripravovalo oficiálnu návštevu Číny pod vedením premiéra Roberta Fica na jún. Plány však zmaril atentát. V týchto dňoch do Číny odcestovali minister financií Ladislav Kamenický a podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková.
Stihli už absolvovať spoločné rokovanie s hlavnými predstaviteľmi provincie Anhui, napísal na sociálnej sieti Kamenický.
"Čakajú náš ďalšie rokovania so zástupcami veľkých spoločností, ktoré plánujú na Slovensku investovať. Čína je ekonomická veľmoc a dobré vzájomné vzťahy sú aj základom dobrej budúcej spolupráce," dodal minister financií.
Udelenie milosti zo strany kráľa povzbudí poľnohospodárov, aby sa zapojili do legálneho procesu pestovania konope s cieľom zlepšiť svoje príjmy a životné podmienky, povedal šéf marockého regulačného úradu pre konope ANRAC. Informovalo o tom v pondelok marocké ministerstvo spravodlivosti, píše TASR na základe správy agentúry Reuters.
Maroko je významným producentom konope a od roku 2021 povoľuje pestovanie, vývoz a používanie tejto drogy na lekárske účely alebo v priemysle. Zakazuje však jej používanie na rekreačné účely.
V krajine sa podľa oficiálnych údajov v roku 2023 prvýkrát legálne vypestovalo 294 ton konope. Od roku 2023 odtiaľ zatiaľ legálne vyviezli 225 kilogramov konope, dodal šéf ANRAC-u.
Očakáva sa, že tento rok bude úroda konope v Maroku vyššia, keďže sa zvýšil počet povolení na pestovanie. V oblastiach na severe Maroka, kde je pestovanie konope hlavnou hospodárskou činnosťou, žije takmer milión ľudí. Marihuana sa tam pestuje už celé generácie a fajčí sa spolu s tabakom v tradičných drevených fajkách, vysvetľuje agentúra Reuters.
Cieľom legalizácie z roku 2021 bolo zlepšiť príjmy poľnohospodárov a ochrániť ich pred pašerákmi drog, ktorí konope vyvážajú nezákonne.
Nahrávky z odpočúvania kancelárií policajtov okolo Jána Čurillu zle prepísali. Na skutočnosť poukázal na sociálnej sieti advokát Peter Kubina, ktorý obvinených policajtov zastupuje.
V zaznamenanom rozhovore medzi vyšetrovateľmi NAKA odznelo: "Dať to Milanovi nech to všetko popreveruje, hento, aj čo sa týka Suchobu, tak tých výpovedí..." Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby však do uznesenie o vznesení obvinenia podľa advokáta spísal miesto slova "popreveruje" slovo "poopravuje".
"Aby to vyznelo tak, že tam dochádzalo k nejakým úpravám a manipuláciám. A na základe toho vznesie účastníkom rozhovoru obvinenie," dopísal k vyjasneniu Kubina.
Irmgard Furchnerovej potvrdil Spolkový súdny dvor (BGH) trest dva roky odňatia slobody za spoluúčasť na viac ako 10-tisíc vraždách počas druhej svetovej vojny. Súd zamietol jej odvolanie voči pôvodnému rozsudku, informuje TASR podľa agentúry AP.
Táto Nemka v období druhej svetovej vojny pracovala ako sekretárka veliteľa SS v koncentračnom tábore Stutthof. Súd v meste Itzehoe v spolkovej krajine Šlezvicko-Holštajnsko ju v decembri 2022 odsúdil za spoluúčasť na 10 505 vraždách a za spoluúčasť na pokuse o vraždu v piatich prípadoch.
Furchnerovej právnici v júli na pojednávaní spolkového súdu v Lipsku spochybnili jej spoluúčasť na zločinoch, ako aj to, či vôbec vedela, že k ním dochádzalo.
Sudcovia v Itzehoe sú presvedčení, že Furchnerová o tom vedela a "svojou prácou stenografky na veliteľstve koncentračného tábora Stutthof od 1. júna 1943 do 1. apríla 1945 úmyselne podporovala kruté zabíjanie väzňov, ktorí zomreli v dôsledku použitia plynu či nehostinných podmienok tábora" - prípadne prišli o život už počas prevozu do tábora a pri pochodoch smrti.
Prokuratúra už počas pôvodného konania uviedla, že prípad Furchnerovej môže byť posledným svojho druhu. Špeciálna spolková prokuratúra, ktorá vyšetruje vojnové zločiny z obdobia nacizmu, ale tvrdí, že súdy a prokuratúry v rôznych častiach Nemecka sa zaoberajú tromi ďalšími prípadmi. Vzhľadom na to, že podozriví sú už vo veľmi vysokom veku, sa čoraz častejšie vyskytuje otázka ich spôsobilosti absolvovať súdny proces.
Tábor Stutthof bol pôvodne zberným miestom pre Židov a nežidovských Poliakov presunutých z mesta Gdaňsk, no neskôr sa využíval ako "pracovno-výchovný tábor". Väznili tu aj politických väzňov, zločincov, ľudí podozrivých z homosexuality a Jehovových svedkov. V tábore celkovo zomrelo viac ako 60-tisíc ľudí.
Incident sa stal v srbskej časti krajiny. O incidente v utorok informovali miestne médiá. TASR informáciu prevzala z agentúry DPA a televízií RTRS a RTV BN.
Prestrelka sa udiala v pondelok v dedine Zovi Do, ktorá sa nachádza približne 50 kilometrov od mesta Mostar na juhu krajiny. Podľa pôvodných informácii bol muž migrant. Miestna polícia to však nepotvrdila a čaká na výsledky vyšetrovania.
Srbsko-jazyčná televízia RTV BN uviedla, že incidentu predchádzal konflikt s miestnymi obyvateľmi, ktorí muža obvinili z krádeže ovce. Muž následne podľa svedkov v obci odpálil ručný granát. Miestni preto zalarmovali políciu, ktorá plánovala muža zatknúť. Ten sa však zabarikádoval v opustenom dome, ktorý odmietal opustiť.
Polícia zverejnila zábery z miesta činu, na ktorých príslušníci polície muža v angličtine opakovane vyzvali, aby sa vzdal. Ten im odpovedal, že "majú vypadnúť". Konflikt vyústil až do prestrelky, po ktorej na miesto dorazili policajné posily a obkľúčili dom. Polícii sa muža podarilo zastreliť a žiadny z jej príslušníkov neutrpel zranenia.
❗️Tonight in the village of Zovi Do near Nevesinje, the Police of the Republic of Srpska liquidated a migrant in an abandoned house who threw two grenades and shot at the police. pic.twitter.com/d6BUPgiYtg
Ruské ministerstvo obrany v utorok oznámilo, že jeho ozbrojené sily prevzali kontrolu nad mestom Niu-Jork v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Agentúra Reuters, ktorá vyhlásenie citovala, nedokázala informáciu nezávisle overiť.
Mesto malo pred vojnou približne 12-tisíc obyvateľov. Jeho okrajové časti sa nachádzajú iba niekoľko sto metrov od pôvodnej frontovej línie medzi Ukrajinou a bývalou separatistickou Doneckou ľudovou republikou.
Front sa v tejto časti Donbasu od začiatku celoplošnej invázie Ruska takmer nemenil. Výraznejší posun ruské sily zaznamenali iba v uplynulých týždňoch. V pondelok ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že ruské sily dobyli aj vedľajšie mestečko Zalizne.
Niu-Jork sa nachádza desať kilometrov od centra mesta Toreck, ktoré je jedným z dôležitých centier ukrajinskej obrany na Donbase. Pred vypuknutím celoplošnej vojny v meste žilo 30-tisíc ľudí.
Prvé dva roky od začiatku invázie v roku 2022 zaznamenalo Rusko v tejto časti Donbasu postup iba o niekoľko kilometrov. Od pádu kľúčovej obce Avdijivka vo februári tohto roka sa však ruským silám darí prelamovať ukrajinskú obranu a postupujú smerom do Pokrovska, ležiaceho západne od Torecka.
Agentúra DPA uvádza, že Rusko sa stále snaží ovládnuť celý Donbas a v tamojšej ofenzíve pokračuje aj navzdory pretrvávajúcej cezhraničnej operácii ukrajinských síl v ruskej Kurskej oblasti, ktorá sa začala 6. augusta.
Humanitárnu pomoc, ktorú Slovenská republika do Pásma Gazy poslala v objeme necelých päť ton za viac ako 27-tisíc eur, tvoria predovšetkým základné hygienické potreby, bandasky na pitnú vodu a deky. Ozrejmil to hovorca ministerstva vnútra Matej Neumann.
Prijímateľom je Medzinárodná organizácia pre migráciu v Gaze. Zásielka humanitárnej pomoci pozostáva z vyčleneného materiálu ministerstva vnútra a darov spoločnosti SHP Harmanec, neziskovej organizácie Človek v ohrození a občianskeho združenia ADRA - Adventistická agentúra pre pomoc a rozvoj. Ponúkli ju cez Mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany.
Prepravu iniciovali zo skladových priestorov 25. júla. Zásielka do Gazy smeruje rôznymi dopravnými prostriedkami.
"Cestnou prepravou sa materiálna humanitárna pomoc previezla do Rumunska, odkiaľ sa následne spolu s rumunskou donáciou letecky prepravila do Larnaky na Cypre. Využitím cyperského koridoru sa prepraví do Ašdodu v Izraeli a odtiaľ sa následne prepraví a odovzdá príjemcovi v Gaze," vysvetlil hovorca rezortu s tým, že preprava bola spolufinancovaná zo zdrojov Európskej únie.
Slovensko do Pásma Gazy poslalo humanitárnu pomoc aj koncom minulého roka. Súčasťou prvej zásielky boli trvanlivé potraviny, detské výživy, deky a zdravotnícky materiál.
Z výnosov z aktív ruskej centrálnej banky, ktoré v rámci sankcií zmrazila Európska únia, sa nakúpi munícia pre Ukrajinu. Časť peňazí z asi 1,4 miliardy eur pôjde do českej muničnej iniciatívy, oznámila ministerka obrany Jana Černochová.
Postup bude podobný, ako v iných prípadoch z tzv. muničnej iniciatívy. Tamojšie ministerstvo obrany bude podľa požiadaviek darcu peňazí (v tomto prípade EÚ) sprostredkovávať získanie munície tak, aby boli "naplnené urgentné vojenské potreby sprostredkované ukrajinskou stranou".
„Som rada, že sa na tejto novej forme vojenskej podpory Ukrajine bude Česká republika podieľať. Ide o ďalšiu ukážku dôvery našich zahraničných partnerov v efektivitu českej muničnej iniciatívy," uviedla Černochová.
Dodala, že práve na základe úspechu tejto iniciatívy pred niekoľkými týždňami EÚ oslovila Prahu, aby využila výnosy zo zmrazených ruských aktív k zabezpečeniu munície pre Ukrajinu.
O využití výnosov z ruských aktív na vojenskú pomoc rozhodli štáty EÚ v máji. Celkové výnosy sú okolo 1,4 miliardy eur - akú veľkú časť vyčlenia na muníciu nakúpenú cez českú iniciatívu, Černochová nespresnila. Dodávky nakúpenej munície však majú prebehnúť v najbližších mesiacoch.
„Aj v tomto prípade ide o dodávky citlivého vojenského materiálu krajine, ktorá je vo vojne proti agresorovi. Preto nemôžeme uviesť ďalšie podrobnosti, pretože by sme tým pomoc Ukrajine mohli ohroziť. Môžem však povedať, že vďaka využitiu výnosov zo zmrazených ruských financií uvoľnených EÚ dokážeme Ukrajine dodať niekoľko stoviek tisíc kusov munície veľkého kalibru," dodala ministerka obrany.
Britský kráľ Karol III. v utorok navštívi mesto Southport, kde sa stretne s rodinami troch obetí útoku nožom z 29. júla. O plánovanom stretnutí informovali agentúra AFP, televízia BBC či denník Telegraph.
„Jeho veličenstvo kráľ pocestuje do Southportu, aby vyjadrilo svoju pretrvávajúcu podporu pre (ľudí) zasiahnutých útokom z 29. júla a nepokojmi, ktoré po ňom v tomto meste nasledovali,“ uviedol vo vyhlásení Buckinghamský palác. Karol III. sa tiež poďakuje záchranným zložkám za ich službu miestnym ľuďom.
Tri dievčatá vo veku šesť, sedem a deväť rokov zomreli počas útoku na lekcii tanca. Ďalších desať osôb vrátane jednej učiteľky utrpelo zranenia. V Anglicku následne vypukli nepokoje a protesty.
O útočníkovi, 17-ročnom mladíkovi Axelovi Rudakubanovi, sa začali na sociálnych sieťach údajne šíriť fámy a dezinformácie o jeho možnom pôvode a náboženstve, čo viedlo k oživeniu napätých vzťahov časti väčšinovej verejnosti voči cudzincom.
Mladíkovi rodičia pochádzajú z Rwandy, otázna je preto tiež motivácia nepokojov. Namiesto protiislamských totiž mohlo ísť o rasové demonštrácie.
Kráľ Karol III. pred dvoma týždňami v súvislosti s nepokojmi žiadal vzájomný rešpekt a porozumenie. Takisto sa vtedy poďakoval polícii a záchranným službám za ich reakciu na výtržnosti.
Monarcha 30. júla vydal písomné vyhlásenie, v ktorom uviedol, že je „hlboko šokovaný“, keď sa dozvedel o „úplne strašnom incidente“.
„Rodinám a blízkym tých, ktorí tak tragicky prišli o život, ako aj všetkým, ktorých sa tento skutočne strašný útok dotkol, posielame úprimnú sústrasť, modlitby a najhlbšiu sústrasť,“ napísal v oficiálnom vyhlásení.
Ukrajinský parlament v utorok (20. 8.) v druhom čítaní schválil návrh zákona, ktorý zakazuje pôsobenie Ruskej pravoslávnej cirkvi (RPC) na Ukrajine. Návrh však obsahuje doložku, ktorá v prípade potvrdenia súdom zakáže pôsobenie aj Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu (UPC-MP).
Legislatíva totiž predpokladá zákaz pre náboženské organizácie prepojené s RPC, ktorý má byť schválený rozsudkom najvyššieho súdu, vysvetlila agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenia poslancov.
Vláda v Kyjeve často označuje menšinovú UPC-MP za ohnisko ruského vplyvu a za spoluvinníka invázie Ruska na Ukrajinu.
Ako prvý o schválení informoval poslanec Olexij Hončarenko zo strany Európska solidarita na platforme Telegram. Za návrh hlasovalo 265 poslancov, účinnosť nadobudne 30 dní po zverejnení vo vestníku parlamentu.
Siedmi poslanci strany prezidenta Volodymyra Zelenského Sluha ľudu nehlasovali za: z nich štyria dokonca hlasovali proti. Informáciu zverejnil opozičný poslanec Jaroslav Železňak za stranu Holos (Hlas).
Hnutie Platforma za život a mier, ktoré je často označované ako proruské, bolo s výnimkou jedného poslanca proti.
„Zákon o regulácii náboženských organizácií má znemožniť činnosť cirkví riadených štátom, ktorý vykonáva agresiu voči Ukrajine, teda Ruskom,“ vysvetlil ukrajinský portál Suspilne.
Náboženské organizácie podozrivé zo spolupráce s RPC preskúma odborná komisia. Zriadi ju Štátna služba Ukrajiny pre národnostnú politiku a slobodu svedomia (DESS). Ak komisia zistí porušenia, Štátna služba vydá cirkvi príkaz na nápravu situácie.
Predseda parlamentu Ruslan Štefančuk predtým počas videohovoru povedal, že náboženské organizácie budú mať po rozhodnutí komisie deväť mesiacov na prerušenie stykov s Ruskom.
Ak väzby s agresorskou krajinou nebudú prerušené, úrad podá žalobu proti tejto konkrétnej právnickej osobe na súd, a ten bude mať právo vydať zákaz činnosti.
Metropolita UPC-MP Klyment v odpovedi pre Suspilne označil zákon za kontroverzný. Poznamenal, že cirkev nie je podriadená žiadnemu centru na Ukrajine ani v zahraničí, ale iba kyjevskej metropolii.
„UPC vždy konala v medziach zákona. Ak jej tento právny predpis dáva možnosť napadnúť veci, ktoré porušujú práva a slobody ukrajinských občanov, možnosť slobodne praktizovať náboženstvo, porušujú slobodu svedomia, potom samozrejme musíme urobiť všetko pre to, aby sme zákonným spôsobom bránili základné, ústavné právo na slobodu svedomia a náboženského presvedčenia,“ reagoval.
Na rozdiel od UPC, Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny (PCU) sa zákon nijako nedotkne, keďže jej predstavitelia nie sú napojení na Moskvu.
Ruská armáda počas nočného útoku zasiahla priemyselný objekt v Ternopiľskej oblasti na západnej Ukrajine a spôsobila požiar. Obyvatelia boli vyzvaní, aby pozatvárali okná a nezdržiavali sa dlhší čas vonku. Na tlačovej konferencii to uviedli predstavitelia vojenskej správy Ternopiľskej oblasti, píše Ukrajinska pravda.
Viktor Maslej, náčelník Štátnej pohotovostnej služby v Ternopiľskej oblasti, uviedol, že Rusi zasiahli jednu z nádrží, kde boli uskladnené pohonné hmoty a mazivá.
Hasiči dostali informáciu o požiari v podniku okolo tretej hodiny. Požiar hasilo 90 hasičov s 20 kusmi techniky. Krátko pred pol siedmou ráno ho lokalizovali a v súčasnosti ho likvidujú. Pri udalosti sa nikto nezranil.
Hlavná oblastná hygienička Oxana Čajčuková vyhlásila, že škodlivé látky sa dostali do vysokých vrstiev atmosféry a pohybujú sa smerom k osadám Terebovľa a Kozova.
Uviedla, že v súčasnosti sa v ovzduší nenachádza nadmerné množstvo škodlivých látok. Kým však nebudú odobraté presnejšie vzorky vzduchu a vody, vyzvala ľudí, aby sa zdržali dlhých prechádzok vonku, nechali deti doma a zatvorili okná.
Zdravotné odvody, doplnkové poistenie, spoluúčasť pacienta (doplatky), poplatky a dary. Takto vidí viac zdrojov do slovenského zdravotníctva Slovenská lekárska komora (SLK). Taktiež by sa malo zdravotníctvo financovať zo štátneho rozpočtu, rozpočtov samosprávnych krajov a iných rezortov.
"Finančná záťaž dnešného systému je vyššia pre existenciu komplikovanejších diagnostických, terapeutických metód, ktoré si vyžadujú aj drahé prístrojové vybavenie, oveľa drahšie lieky a toto všetko spôsobuje veľký tlak na potrebu financovania zdravotníctva," povedal prezident SLK Jaroslav Šimo.
Priblížil, že zdravotné odvody predstavujú základnú zložku financovania zdravotníctva. Odvody zárobkovo činných obyvateľov podľa Šima nestačia na financovanie zdravotnej starostlivosti, a preto je nevyhnutné verejné financovanie zo štátneho rozpočtu.
Poznamenal tiež, že platby za poistencov sú nízke. SLK poukazuje na doplnkové poistenie, keď si pacienti môžu dodatočnými platbami nad povinné zdravotné poistenie poistiť určité, presne definované služby. "Toto poistenie dokáže vygenerovať dodatočné zdroje pre zdravotníctvo vo výške desať, 15 až 20 percent," dodal Šimo s tým, že o tejto téme sa hovorí dlho.
Neexistuje však motivácia poisťovní rozširovať tento segment ani motivácia ľudí uzatvárať takéto poistenie.
Spoluúčasť pacienta sa používa pri financovaní drahšej alternatívy k liečbe hradenej z verejného poistenia. Na Slovensku sa realizuje najmä pri preplácaní za lieky a zdravotné pomôcky, uviedol prezident SLK.
Odporúča preto vytvoriť tri skupiny výkonov, a to plne hradenú starostlivosť, zdravotnú starostlivosť so spoluúčasťou a zdravotnú starostlivosť plne hradenú pacientom. Spoluúčasť je podľa Šima možné definovať v ambulantnom aj nemocničnom sektore.
Ďalším zdrojom pre zdravotníctvo by mohli byť manipulačné poplatky. SLK chce ich reguláciu formou jasne nastavených pravidiel. Zároveň tvrdí, že pri manipulačných poplatkoch treba legislatívne ochrániť najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.
"Za dôležité pri financovaní zdravotníctva je, že financovanie zo štátneho rozpočtu, rozpočtov samosprávnych krajov spolufinancovanie z iných rezortov musia hrať oveľa dôležitejšiu rolu vo financovaní zdravotníctva, ako je to doteraz," povedal prezident SLK Jaroslav Šimo s tým, že odatočným zdrojom by mohli byť aj dary z nadácií, filantropické projekty či zbierky.
Necelé tri týždne od účinnosti novej legislatívy nie je podľa ministra spravodlivosti Borisa Suska možné vyhodnocovať efekt novely Trestného zákona na mieru kriminality, preto je i nekorektné hovoriť o náraste deliktov v dôsledku zmeny trestných kódexov.
Zároveň odmietol medializované vyjadrenia, že v súvislosti s novelou Trestného zákona sa zvýšil počet drobných krádeží v obchodoch. "Takáto analýza v takom krátkom čase od nadobudnutia platnosti zákona je absolútne zavádzajúca," upozornil Susko.
O zmene výšky škody, od ktorej sa odvíja hranica trestného činu, sa podľa jeho slov neuvažuje. V tejto súvislosti pripomenul, že i priestupok je protiprávnym činom, za ktorý je jeho páchateľ zodpovedný. "Musí buď naradiť škodu, alebo je sankcionovaný v rámci priestupkového konania," upozornil.
Kritizoval aj vyjadrenia o tom, že novela Trestného zákona umožní prepustenie na slobodu "tisícov" odsúdených. Podľa jeho slov by sa k relevantným číslam o tom, koľkých väzňov sa dotkne novela trestných kódexov, mal dostať rezort do niekoľkých týždňov.
"Určite to však nebudú tisíce, náš odhad hovorí, že by to malo byť plus-mínus do 200 ľudí," dodal s tým, že do skupiny odsúdených, ktorí by sa prostredníctvom novely mohli dostať na slobodu, nemožno automaticky zarátať páchateľov drobných krádeží.
"Väčšina z nich bola odsúdená za súbeh s ďalšími trestnými činmi, či už to boli drogové delikty alebo lúpeže. Pri týchto činoch trestná zodpovednosť nezaniká," povedal.
Medziročný rast inflácie v eurozóne sa v júli podľa očakávania zrýchlil na 2,6 percenta z 2,5 percenta v júni. Miera inflácie sa tak viac vzdialila od cieľa Európskej centrálnej banky (ECB) na úrovni dvoch percent. TASR o tom informuje na základe spresnených údajov európskeho štatistického úradu Eurostat, ktoré sa zhodujú s rýchlym odhadom.
Pred rokom, v júli 2023, bola medziročná miera inflácie v regióne, ktorý zaviedol euro, výrazne vyššia, na úrovni 5,3 percenta.
V celej Európskej únii (EÚ) sa medziročná miera inflácie v júli 2024 zvýšila na 2,8 percenta z 2,6 percenta v júni, ale klesla zo 6,1 percent v júli minulého roka.
Spomedzi štátov EÚ, ktorých údaje za júl mal Eurostat k dispozícii, najnižšie medziročné miery inflácie zaznamenali Fínsko, Lotyšsko a Dánsko a najvyššie mali Rumunsko, Belgicko a Maďarsko. V porovnaní s júnom 2024 medziročná inflácia klesla v deviatich členských štátoch bloku, zostala stabilná v štyroch a vzrástla v štrnástich.
V júli 2024 k ročnej miere inflácie v eurozóne najviac prispeli služby (1,82 percentuálneho bodu, p. b.), po ktorých nasledovali potraviny, alkohol a tabak (0,45 p. b.), priemyselné tovary bez energií (0,19 p. b.) a energie (0,12 p. b.).
V medzimesačnom porovnaní zostali spotrebiteľské ceny v eurozóne v júli na júnovej úrovni a v celej EÚ vzrástli o desatinu percenta. Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa nestále ceny potravín a energií, sa v eurozóne v júli zvýšila medziročne o 2,9 percenta, ale medzimesačne klesla o dve desatiny.
Stovky ruských hasičov už tretí deň bojujú s rozsiahlym požiarom skladu ropných látok v Rostovskej oblasti, na ktorý v noci na nedeľu zaútočili ukrajinské drony. O pokračujúcom zásahu informovala agentúra AFP.
Počas utorka zasahuje približne 520 hasičov a podľa ruských úradov sa v uplynulých dňoch zranili už desiatky z nich. Požiar sa rozšíril na plochu 10-tisíc štvorcových metrov.
S plameňmi bojujú hasiči aj zo vzduchu pomocou lietadiel, keďže hasičské autá sa v dôsledku obrovskej horúčavy nemôžu k požiaru priblížiť. Horí alebo vyhorelo už 20 palivových zásobníkov, z ktorých každý má kapacitu 5 000 kubických metrov. Podľa úradov však nehrozia žiadne výbuchy a nie sú ohrození ani civilisti.
Gubernátor Rostovskej oblasti Vasilij Golubev ešte v pondelok uviedol, že pri zásahu sa zranilo 41 hasičov, pričom viacerí mali stredne ťažké až ťažké popáleniny. Zranenia civilistov doteraz nehlásili.
Sklad ropy v priemyselnom areáli v meste Proletarsk sa stal terčom útoku dronu v noci na 18. augusta. Regionálne úrady uviedli, že dron bol síce zostrelený, ale padajúce trosky spôsobili požiar. V nedeľu ráno bol areál terčom ďalšieho dronového útoku, preto museli hasenie prerušiť.
Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl uviedol, že útok na priemyselný areál s ropným skladom v Proletarsku zorganizovala vojenská rozviedka ukrajinského ministerstva obrany v spolupráci s jednotkami ukrajinskej armády.
Podľa ukrajinského generálneho štábu sú v Proletarsku uskladnené ropné produkty, ktoré sa okrem iného používali pre potreby ruskej armády.
Blogeri na platforme Telegram tvrdia, že v skladovom areáli v Proletarsku zaznamenali výbuch. Zverejnili aj video so stĺpom ohňa a dymu a kričiacimi hasičmi a záchranármi.
Predseda vlády Robert Fico minulý piatok avizoval, že navrhne koalícii iniciovanie odvolávania predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku z funkcie podpredsedu Národnej rady SR. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) vidí na jeho odvolanie hneď niekoľko dôvodov.
"Najbližšie dni a týždne ukážu, kedy bude návrh podaný a ako bude zdôvodnený, lebo myslím, že tých dôvodov je viac," poznamenal Gašpar s tým, že v prípade odvolania Šimečku by mal tento post zostať opozícii.
Koaličná SNS deklarovala, že prípadné Šimečkovo odvolanie podporí. Predseda opozičného hnutia PS Šimečka reagoval, že jediným dôvodom jeho prípadného odvolávania bude pomsta za dobrú opozičnú prácu. Vníma to ako bezprecedentný útok na politickú opozíciu a demokratické princípy v duchu najhoršieho mečiarizmu.
Vo veku 43 rokov zomrel významný člen strany Kresťanská únia (KÚ) Michal Považan. Strana o tom informovala v utorok na sociálnej sieti. Podľa jej vyjadrenia skonal po ťažkej chorobe.
"Žiadne slová nevyjadria hlboký zármutok a bolesť v srdciach, ktorá nás zahalila. Dnes nás navždy opustil po ťažkej chorobe náš skvelý kolega a priateľ Michal Považan. Myslíme na jeho dušu a rodinu v modlitbách. Odpočinutie večné daj mu, Pane," napísala KÚ na sociálnej sieti.
Považan vyštudoval politológiu a právo na Univerzite Komenského v Bratislave, kde získal aj titul PhD. Prešiel viacerými pozíciami vo verejnom aj súkromnom sektore.
Zviditeľnil sa ako asistent poslankyne NR SR Anny Záborskej, ako manažér KÚ a nedávno aj ako kandidát v júnových voľbách do Európskeho parlamentu, v ktorých figuroval ako dvojka za exministrom práce Milanom Krajniakom.
Bol členom Spoločenstva Ladislava Hanusa, Kolégia Antona Neuwirtha a predsedníctva Európskeho kresťanského politického hnutia (ECPM).
Považan pre Štandard napísal viacero textov prostredníctvom rubriky Hyde Park a nášmu médiu poskytol v apríli tohto roka rozhovor.
V Kalifornii sa začal súdny proces, v ktorom sa rozhoduje o tom, či Stanfordova univerzita môže uchovávať denníky zosnulého vysokého čínskeho predstaviteľa. Po smrti Li Ruia v roku 2019 jeho žena žiadala, aby sa dokumenty vrátili späť do Pekingu tvrdiac, že patria jej. Toto odmieta Stanford, ktorý tvrdí, že Rui ako kritik čínskej vlády daroval svoje denníky univerzite keďže sa bál ich zničenia čínskou komunistickou stranou.
Ako píše BBC, denníky napísané medzi rokmi 1935 až 2018 pokrývajú veľkú časť obdobia vlády Komunistickej strany Číny.
"Ak sa (denníky) vrátia naspäť do Číny, budú zakázané. Čína nemá dobrú reputáciu pri povoľovaní kritiky straníckych lídrov," uviedol pre BBC krátko pred začiatkom procesu Mark Litvack, jeden z právnikov univerzity.
Mao Ce-Tunga zaujal Rui už ako mladý, v polovici 50. rokov sa stal jedným z jeho osobných tajomníkov. Keď však Maove názory kritizoval, vylúčili ho strany a strávil roky vo väzení.
Na výslnie sa vrátil po Maovej smrti roku 1976. Dohliadal na ministerstvo vodných elektrární a na oddelenie strany, ktoré vyberalo úradníkov na kľúčové pozície.
V rámci strany bol spojencom liberálnejšej, otvorenejšej frakcie presadzujúcej reformy. Po odchode do dôchodku naďalej loboval v strane za reformy.
Jeho ostrá kritika vedúcich predstaviteľov vrátane prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorého odmietal ako „málo vzdelaného“, však vládu vyburcovala.
Jeho práce cenzurovali a jeho knihy v Číne zakázali. Napriek tomu sa s ním zaobchádzalo s rešpektom a usporiadali mu štátny pohreb.
Počas výkonu svojich funkcií si do svojich denníkov zaznamenával postrehy o straníckej politike a kľúčových udalostiach. Opísal taktiež masaker na Námestí Nebeského pokoja, ktorého bol svedkom.
Jeho dcéra darovala dokumenty vrátane denníkov univerzite v roku 2014. V rozhovore pre čínsku stanicu BBC po jeho smrti v roku 2019 uviedla, že tým splnila jeho želanie.
Zhang Yuzhen, Liova druhá manželka, jeho dcéru žalovala, pretože podľa jej slov chcel, aby ona rozhodovala o tom, ktoré z jeho dokumentov budú zverejnené - a denníky boli podľa nej Stanfordu poskytnuté neoprávnene.
Podľa vdovy opisujú denníky "hlboký a osobný vzťah" jej života s Ruiom a keďže sú prístupné verejnosti na Stanforde, ich vystavenie jej spôsobilo „osobné rozpaky a emocionálne utrpenie“. Pekingský súd vdove vyhovel a nariadil, aby jej boli vydané.
Stanford toto rozhodnutie odmietol. „Čínske súdy nie sú nestranné v politicky motivovaných prípadoch, ako je tento,“ uviedla univerzita s dôvetkom, že nedostala príležitosť brániť sa.
Súdny proces, ktorý sa začal v pondelok v Kalifornii, sa týka samostatného súdneho konania, ktoré univerzita začala proti Zhangovej v USA.
Stanford žiada kalifornský súd, aby vyhlásil univerzitu za zákonného vlastníka denníkov. „(Rui) chápal, že režim sa bude snažiť potlačiť jeho opis moderných čínskych dejín a obával sa, že materiály budú zničené,“ uvádzajú právnici.
Univerzita si smie nechať kópie denníkov, no argumentuje, že chce aj originály, aby vyhovela želaniu zosnulého člena strany.
Mao Zedong's secretary, Mr. Li Rui, recalled his interaction with #XiJinping and exposed that Xi Jinping only has an elementary school education.
Americká Federálna rezervná banka (Fed) zníži úrokové sadzby na každom z troch zostávajúcich zasadnutí do konca tohto roka, a to o štvrť percentuálneho bodu. Poukázal na to najnovší prieskum agentúry Reuters medzi ekonómami.
V prieskume uskutočnenom v období od 14. do 19. augusta bola nadpolovičná väčšina z oslovených ekonómov presvedčených, že Fed zredukuje úrokové sadzby v septembri, novembri aj v decembri.
Celkovo 55 ekonómov zo 101 predpokladá, že na každom zo zasadnutí by mala centrálna banka znížiť sadzby o 25 bázických bodov. V závere tohto roka by sa tak hlavná úroková sadzba mala dostať do pásma 4,50 až 4,75 percenta.
V prípade septembrovej redukcie sa tak odhad ekonómov zmiernil, za čím je zlepšenie ekonomických údajov za ostatné obdobie. Pôvodne počítali s redukciou o 50 bázických bodov, vtedy však reagovali na nepriaznivé údaje o vývoji na americkom pracovnom trhu za júl. Pravdepodobnosť upravenej redukcie o 25 bázických bodov stanovili na 70 percent.
V parlamente sa počas na utorok zvolanej mimoriadnej schôdze k odvolávaniu ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej nachádzalo len 60 poslancov, a teda Národná rada SR nebola uznášaniaschopná.
Išlo už o druhý pokus otvorenia schôdze, prvý bol ohlásený na 10.30 h. Tretí pokus sa bude realizovať v stredu predpoludním.
Podobná situácia nastala v utorok ráno pri pokuse o odvolávanie ministra spravodlivosti Borisa Suska. Taktiež sa neprezentovalo dostatok poslancov.
Mimoriadnu schôdzu s návrhom na odvolanie Šimkovičovej iniciovali opoziční poslanci. Vyčítajú jej okrem iného personálne zmeny v Slovenskom národnom divadle a Slovenskej národnej galérii. Ministerka deklaruje, že na svoje kroky má právo a koná zákonne. Vo funkcii ju podporuje aj premiér Robert Fico.
Poradca premiéra Roberta Fica Eduard Chmelár na sociálnej sieti kritizoval štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia Štefana Kuffu a šéfa rezortu životného prostredia Tomáša Tarabu. Urobil tak pre nedeľňajší incident v obci Malá Franková a narušené predstavenie Moje baby z dielne Národného divadla Košice (NDKE). Reakcie však nenechali na seba dlho čakať a v komentároch sa priamo konfrontovali podpredseda vlády Taraba a autor príspevku.
"Vy ste ešte poradca predsedu vlády alebo už ste sa vrátili k progresívnym liberálom, s ktorými ste niekedy vymetali Pride pochody a držali ste sa pod pazuchou s Michalom Havranom?" opýtal sa Chmelára v komentári podpredseda vlády a šéf ministerstva životného prostredia Taraba.
Chmelár mu pripomenul jeho post podpredsedu vlády, čím ho vyzval na vecnú reakciu k statusu. "Skúste reagovať [...] nie ako internetový hulvát, keď ste taký márnomyseľný, že sa už nedokážete za vlastné chyby a nepravdivé tvrdenia ani ospravedlniť," odpísal Tarabovi s dôvetkom, že nikdy na žiadnom dúhovom pochode nebol.
Komentáre sa zjavili pod statusom, v ktorom politický komentátor Chmelár reagoval na nedeľňajšie vystúpenie NDKE s inscenáciou Moje baby v Malej Frankovej, respektíve na vystúpenie štátneho tajomníka Kuffu.
Ten predstavenie prerušil a vyzval rodičov, aby odtiaľ svoje deti vyviedli. Inscenáciu označil za "perverzný film" a neskôr sa vyjadril, že zásah do predstavenia neľutuje a urobil by to znova.
"Pravdupovediac, to, čo ma znepokojilo najviac, nebolo to, že Štefan Kuffa nevie rozoznať 'perverzný film' od divadelného predstavenia a Tomáš Taraba si vymýšľa báchorky o 'predstavení plnom LGBTI scén', hoci s touto tematikou to nemalo vôbec nič spoločné, lebo hra je o jednom roku života matky, dcéry a vnučky, v ktorom jednej žene zomrel manžel, druhá prestala ľúbiť alkoholika a tretej sa narodilo dieťa," začal Chmelár s tým, že najviac ho vydesili názory spoločnosti.
Tá podľa neho "nabáda politikov, aby zakázali politickú stranu, film, divadelnú hru alebo noviny, hoci na to v slobodnej spoločnosti neexistujú žiadne zákonné dôvody". Dodal, že spoločnosť, ktorá na toto prestane byť citlivá, "prekročí prah fašizmu bez toho, aby si to uvedomila".
Kuffa je náboženský fanatik, tvrdí Chmelár
"Aj preto je mojou povinnosťou ozvať sa práve v tejto chvíli, keď si myslím, že Slovensko stratilo zmysel pre mieru," uviedol politický komentátor.
Poukázal na skutočnosť, že NDKE hrá toto predstavenie osem rokov a doteraz nikomu neprekážalo, pretože "takýchto papalášov nájdete skôr na poľovačkách ako v divadle".
Divadlo pritom na svojich platformách upozorňuje na nevhodnosť inscenácie pre osoby mladšie ako 18 rokov. Táto informácia však chýbala na materiáloch organizátora nedeľňajšieho podujatia.
"Preto práve oni sú zodpovední za to, že to neuviedli vo svojich pozvánkach. A jedine oni majú oprávnenie riešiť to pokojnou a kultivovanou administratívnou cestou."
Chmelár považuje v demokratickej spoločnosti za absolútne neprijateľné, aby vtrhol na predstavenie "z pozície štátnej moci nejaký náboženský fanatik s imidžom Nočnej mory z Elm Street a začal rozháňať dav".
"Toto by si nedovolil ani Jakeš s Biľakom, toto si dovolilo jedine gestapo. Je úplne jedno, čo si o tejto hre myslíte, dôležité je pochopiť princíp, že to, či z divadelného predstavenia odvedú vaše deti, je zodpovednosť rodičov, nie právomoc vysokého štátneho úradníka a navyše z nesúvisiaceho rezortu životného prostredia," dodal.
Apeluje na strany Smer a Hlas
Poradca premiéra je presvedčený, že opozícii nejde ani tak o hodnoty, ako o destabilizáciu "krehkej" vládnej väčšiny.
"Ale v tom prípade by koalícia nemala robiť všetko pre to, aby jej to uľahčila. Ak rázne neodsúdime takéto Kuffovo správanie, dokonca ho ospravedlňujeme, naháňame jej vodu na mlyn," vyjadril sa Chmelár.
Zároveň chápe slová herečky Ľuby Blaškovičovej, ktorá hrá aj v predstavení Moje baby a je znepokojená z toho, čo v Malej Frankovej videla.
"Že niečo tak šialené a ponižujúce vo svojej úctyhodnej kariére nezažila. Lebo ak sa najvyšší štátni predstavitelia nedištancujú od týchto praktík, odteraz sa nikto nemôže čudovať, ak sa umelci naozaj budú cítiť ohrození vo svojej slobodnej tvorbe," napísal poradca premiéra.
Umenie bez slobody podľa neho neexistuje, je bez nej len čírou propagandou. "Od ministerky kultúry by som aspoň v takejto vypätej situácii čakal, že sa zastane pracovníkov svojho rezortu, a nie šialeného štátneho úradníka, s ktorým si nikto nevie rady, a tak si ho prehadzujú z rezortu do rezortu, kde v tom lepšom prípade zavadzia, v tom horšom škodí," uviedol.
Znepokojuje ho tiež fakt, že polícia sa zastala "provokujúceho papaláša" a nemala na takéto konanie žiadne zákonné oprávnenie.
Na záver pripomenul citát Helen Kellerovej – nepočujúcej a nevidiacej americkej spisovateľky, ktorá napísala: "Najvyšším výsledkom výchovy je tolerancia."
Na jej slová upriamil Chmelár pozornosť najmä preto, že ak sa tolerancia vytratí z našich životov, "Slovensko zanikne".
Kuffa podľa Kiču zasahoval aj do expozície v múzeu
Foto: Michal Kiča/FB
Štefan Kuffa mal zasiahnuť aj do expozície v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši, ktoré je v priamej riadiacej pôsobnosti štátneho tajomníka rezortu životného prostredia. Na sociálnej sieti o tom napísal bývalý štátny tajomník tohto ministerstva Michal Kiča z mimoparlamentnej strany Demokrati.
Priblížil, že dioráma v speleoarcheologickej časti expozície Kras a jaskyne Slovenska donedávna zobrazovala kultový výjav prípravy ľudskej obety pohanskému božstvu. Výjav mal návštevníkom múzea priblížiť uctievanie neznámeho božstva, čo bolo pre ľudí zo záveru doby bronzovej a doby halštatskej neodmysliteľnou súčasťou ich duchovného sveta.
Po nedávnej návšteve a výhradách Štefana Kuffu bola táto dioráma podľa Kiču upravená tak, aby nezobrazovala uctievanie pohanského božstva ľudskou obetou. Figurína klaňajúceho sa obetovaného bola nahradená obilninami.
Vicepremiér Taraba na tlačovej besede reagoval, že ide o tému absolútne bezvýznamnú, s ktorou prišiel „podvodník a zlodej Kiča“, ktorý nechal „rozkrádať štát na poistkách“. Podotkol, že sa poistilo 80 percent majetku, ktorý nemal hodnotu.
Reakcia múzea v Liptovskom Mikuláši
Múzeum v stanovisku na sociálnej sieti v stredu uviedlo, že sa odmieta zapájať do politických súbojov a odmieta „šírenie informácií o údajnom nátlaku štátneho tajomníka envirorezortu Štefana Kuffu do odborných činností, múzejnej práce či do jednotlivých prezentácií vystavovaných expozícií“.
„V prípade časti expozície Kras a jaskyne Slovenska došlo k zmene z dôvodu jej prispôsobenia detskému publiku,“ napísala zástupkyňa riaditeľa múzea Eva Farkašovská. Podľa nej v minulosti múzeum na túto časť zaznamenalo viacero ohlasov zo strany školských exkurzií aj individuálnych návštevníkov. „Tieto zmeny však nemajú žiaden vplyv na odbornú stránku expozície,“ poznamenala s tým, že na zmenu dosiaľ múzeum nezaznamenalo negatívne názory.
Bývalý poľský premiér Mateusz Morawiecki by chcel nahradiť taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú na čele euroskeptickej Strany európskych konzervatívcov a reformistov, uviedol portál Euractiv.
Poľský časopis Wprost začiatkom augusta napísal, že bývalý premiér by sa mohol dohodnúť s Meloniovou na možnej výmene na poste predsedu strany. Strana v Európskom parlamente pôsobí v rámci rovnomennej frakcie.
Podľa najnovšej správy bulvárneho denníka Fakt sa však zatiaľ o ničom nerozhodlo. Zdroj blízky Morawieckemu pre denník uviedol, že rokovania prebiehajú. Talianska premiérka sa údajne nechce postu vzdať, zatiaľ čo poľská strana sa ju snaží presvedčiť.
Politická skupina ECR má v súčasnosti v europarlamente 78 kresiel a je štvrtou najväčšou frakciou.
Morawiecki sa spomína aj v súvislosti s možnou kandidatúrou na post poľského prezidenta. Súčasnému prezidentovi Andrzejovi Dudovi sa v roku 2025 skončí druhé funkčné obdobie a poľská ústava mu zakazuje uchádzať sa o znovuzvolenie.
Strana Právo a spravodlivosť (PiS) preto hľadá nového kandidáta a Morawiecki je jedným zo zvažovaných politikov. Kandidát pravdepodobne vzíde zo zjazdu PiS v septembri alebo začiatkom októbra.
Militantné hnutie reagovalo na izraelské útoky na východe Libanonu počas uplynulých dní. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.
Bojovníci Hizballáhu spustili intenzívnu paľbu raketami na dve pozície izraelskej armády na Golanských výšinách. Izraelská armáda potvrdila, že z libanonského územia bolo vypálených približne 55 striel.
"Niektoré zo striel boli zneškodnené a zvyšok padol do otvorených oblastí. Zranenia neboli hlásené," uviedla armáda vo vyjadrení a dodala, že niektoré z rakiet spôsobili požiar. Armáda tiež oznámila, že jej sily zasiahli jedno zo zariadení, z ktorého boli rakety odpálené.
Izrael v pondelok zasiahol sklady zbraní Hizballáhu v údolí Bikáa na východe Libanonu. Predtým pri útoku Hizballáhu na severe Izraela prišiel o život jeden vojak.
