Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Juhokórejci sa zbavujú elektromobilov. Firmy hlásia obrovský nárast predaja ojazdených áut

Výbuch a následný požiar elektromobilu v podzemnej garáži v Južnej Kórei spred dvoch týždňov môže mať globálny vplyv na svetový trh s elektrickými vozidlami. Juhokórejskí predajcovia „ojazdených“ elektromobilov hlásia 184-percentný nárast predaja, keďže tamojší obyvatelia sa vo veľkom zbavujú áut na batérie.

Zákazníci rušia objednávky a vláda hovorí o zákaze vjazdu elektrických vozidiel do podzemných garáží. Soul tiež vyzval dodávateľov elektromobilov, aby zverejnili výrobcov batérií.

Nemecká automobilka Mercedes-Benz po havárii oznámila, že batérie získava od čínskej spoločnosti Farasis Energy, uvádza denník Financial Times. K tomuto kroku sa pridali aj konkurenčné automobilky BMW, Kia a Hyundai.

Začiatkom augusta vybuchla lítium-iónová batéria auta EQE Mercedes-Benz v podzemnej garáži v prístavnom meste Inčchon. Požiar zničil alebo poškodil vyše 140 áut, 23 ľudí hospitalizovali a viac ako 1 600 domácností hlásilo výpadky elektriny a vody. Hasiči zasahovali viac ako osem hodín.

Tento incident viedol juhokórejskú vládu k tomu, aby zatlačila na výrobcov automobilov. Ministerstvo dopravy navrhuje zmeny v zákonoch tak, aby automobilky boli povinné zverejňovať údaje o výrobcoch batérií, informoval miestny denník Čoson Ilbo s odvolaním sa na anonymného úradníka rezortu. V súčasnosti je povinné informovať len o niektorých náležitostiach batérií, ako je jej kapacita.

(sab)

Minúta  |  

Iránsky parlament potvrdil všetkých členov vlády

Iránsky parlament v stredu schválil všetkých 19 členov vládneho kabinetu nového prezidenta Masúda Pezeškijána, informuje agentúra AP. Medzi nimi je ako šéf diplomacie kariérny diplomat Abbás Arakčí.

Parlament po prvý raz od roku 2001 schválil všetkých členov kabinetu vymenovaných prezidentom, pripomína AP.

Arakčí (61) bol členom tímu vyjednávačov, ktorý v roku 2015 dosiahol jadrovú dohodu so šiestimi svetovými veľmocami a EÚ.

Táto dohoda zaviedla pre Irán prísne limity na produkciu obohateného uránu, ktorý môže byť využitý ako palivo v jadrových reaktoroch, no aj munícia v jadrových hlaviciach. Výmenou za tieto obmedzenia sa signatárske krajiny Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a USA a aj Európska únia zaviazali zmierniť ekonomické sankcie proti Iránu.

V roku 2018 však od dohody odstúpili Spojené štáty na čele s vtedajším prezidentom Donaldom Trumpom, ktoré následne na islamskú republiku uvalili nové sankcie. Pezeškiján počas svojej predvolebnej kampane uviedol, že sa dohodu pokúsi obnoviť.

(tasr)

Minúta  |  

Zamestnanec školy v Bosne zastrelil najmenej troch kolegov

Pri streľbe na gymnáziu v meste Sanski Most na západe Bosny a Hercegoviny zahynuli v stredu traja zamestnanci školy. Paľbu údajne spustil ráno jeden z ich kolegov, ktorý mal spory s vedením.

Strelec bol podľa prvotných informácií taktiež zamestnancom školy. Televízia BHRT tvrdí, že podľa neoficiálnych informácií v škole pracoval ako asistent. Paľbu spustil na ostatných učiteľov počas porady, pričom použil „vojenskú zbraň, automatickú pušku“.

Hovorca ministerstva vnútra pre televíziu RTRS potvrdil, že medzi obeťami sú riaditeľ školy, sekretárka a učiteľka angličtiny. Agentúra AP s odvolaním na regionálnu televíziu N1 uviedla, že útočník mal údajne spory s vedením školy, čo vyústilo až do stredajšej streľby.

Strelec sa po útoku pokúsil o samovraždu, v čom mu však zabránili príslušníci polície. S ťažkými zraneniami ho následne previezli do nemocnice.

Na mieste aktuálne zasahujú všetky záchranné zložky. V škole sa v čase útoku nenachádzali žiadni žiaci, keďže do 1. septembra sú v Bosne a Hercegovine letné prázdniny, pripomína agentúra Reuters.

(tasr, sita)

Minúta  |  

Fullove dni sa po roku opäť vrátia do Ružomberka

V úvode septembra Ružomberok opäť ožije príbehom maliara Ľudovíta Fullu počas multižánrového festivalu Fullove dni, ktorý ponúkne bohatý program vrátane výtvarných dielní, koncertov, umeleckých inštalácií a filmových predstavení. Medzi účinkujúcimi budú aj skupina Para, speváčka Emma Drobná a duo Kristin Lash - Kristína Mihaľová s Jacobom Greyom.

Ružomberok bude opäť po roku žiť v úvode septembra príbehom svojho rodáka, maliara Ľudovíta Fullu. Mestský multižánrový festival Fullove dni ponúkne od tretieho do siedmeho septembra program plný výtvarných, hudobných, filmových, divadelných, tanečných, dizajnérskych a tvorivých zážitkov.

Ako doplnil, v programe nebudú chýbať tvorivé dielne, umelecké inštalácie, výstavy, filmové predstavenia, hudobno-tanečné programy, ale aj koncerty pre širokú verejnosť. "Predstavia sa skupina Para, speváčka Emma Drobná, duo speváčky Kristin Lash - Kristíny Mihaľovej s gitaristom Jacobom Greyom, ES Jazz Quartet a vokálna skupina Voising," vymenoval hovorca Ružomberka Vladimír Miškovčík.

Tvorivé dielne pre deti aj dospelých zamerajú na tvorbu spoločných diel technikou prenášania reliéfu na papier lego-frotážou. Pracovať budú na mozaikách, vystrihovačkách, skladačkách puzzle či mobilných pohľadniciach. "Na svoje si prídu aj priaznivci filmovej tvorby. O hollywoodskej nude a o tom najlepšom z európskych filmov posledných rokov budú hovoriť s filmovým kritikom Petrom Konečným," načrtol Miškovčík.

Cieľom podujatia je pripomenúť si Fullov príbeh a ponúkať jeho dielo ako inšpiráciu. "Príbeh Fullu je príbehom nadaného chlapca z Ružomberka, z ktorého vyrástol zrelý, vzdelaný, slobodný a sebavedomý Európan. Jeho mimoriadne bohaté dielo výnimočným spôsobom spája lásku k tradíciám, vidieku a folklóru s pohľadom a skúsenosťou moderného, mestského človeka. Kresby, maľby, písmo, texty, grafiky... Fullove dedičstvo je veľké, bohaté a pestré," uviedol organizátor podujatia a viceprimátor Ružomberka Róbert Kolár.

(tasr)

Minúta  |  

Takmer 90-ročnú ženu, ktorá prežila komunistický tábor, odsúdili za účasť na pro-life proteste

Skupine siedmich kresťanských pro-life aktivistov v meste Detroit hrozí desať rokov väzenia za porušenie zákona, ktorý chráni potratové kliniky. Jedným zo siedmich odsúdených je aj 89-ročná Eva Edlová, ktorú ako malú násilne odvliekli do komunistického tábora vo vtedajšej Juhoslávii.

Federálny okrskový súd v štáte Michigan v utorok prijal rozsudok poroty, ktorá uznala za vinných aj Chestera Gallaghera, Heather Idoniovú, Joela Curryho, Justina Phillipsa, Calvina Zastrowa a jeho dcéru Evu Zastrowovú. Ich obvinenie okrem porušenia zákona FACE Act [Zákon o slobodnom prístupe k vchodom do kliník, pozn. red.] zahŕňa aj „účasť na sprisahaní proti právam“, čo je zákon pôvodne určený proti pôsobeniu organizácie Ku-Klux-Klan.

Po vynesení rozsudku im hrozí viac ako desať rokov odňatia slobody vo federálnom nápravnom zariadení a státisícové pokuty.

Zo svedectiev a dôkazov predložených počas procesu vyplýva, že Zastrow, Gallagher, Idoniová, Caroline Davisová, Curry, Phillips, Edlová a Zastrowová sa zúčastnili na „sprisahaní“ s cieľom zabrániť zamestnancom kliniky v poskytovaní „služieb reprodukčného zdravia“ a pacientom v ich využívaní, čo je občianske právo zabezpečené zákonom FACE. Uvádza sa to v tlačovej správe súdu.

„V rámci sprisahania sa obžalovaní zúčastnili na akcii ‚Michigan Holiness Revival Tour‘, kempingovom turné, ktoré zorganizoval Calvin Zastrow s jasným cieľom zablokovať kliniku reprodukčného zdravia počas druhého týždňa turné,“ tvrdí ďalej súd.

Počas blokády obžalovaní sedeli alebo stáli pred vchodmi do kliniky, aby pacienti a zamestnanci nemohli vstúpiť. Dôkazy na súde ďalej preukázali, že obžalovaní zablokovali vstup pacientke Sarah S.

Z dôkazov vyplynulo, že Sarah S. a jej manžel sa objednali na kliniku po tom, ako sa dozvedeli, že ich plod trpí smrteľnými abnormalitami a že pokus o ďalšie tehotenstvo predstavuje vážne riziko pre jej zdravie a plodnosť. Obžalovaní bránili Sarah v prístupe k „zdravotnej starostlivosti v oblasti reprodukčného zdravia“.

„Keď ma obvinili, začala som sa pripravovať na smrť,“ povedala Edlová v telefonickom rozhovore pre konzervatívny portál Daily Signal.

Edlová patrí k Dunajským Švábom – nepočetnému nemecky hovoriacemu etniku na území bývalej Juhoslávie. Používanie nemčiny ju aj s rodinou kvalifikovalo v očiach vládnej moci Josipa Broza Tita na to, aby ju odsúdili na pobyt v koncentračnom tábore Gakovo (fungoval v rokoch 1944 až 1948). V roku 1955 preto utiekla do Spojených štátov.

(sab)

Minúta  |  

Erik Tomáš: Hlas-SD by nesúhlasil so zrušením dvoch percent, nie je to súčasťou konsolidácie

Koaličná strana Hlas-SD by nesúhlasila so zrušením dvojpercentnej asignačnej dane. Tento návrh nie je ani súčasťou pripravovaného konsolidačného balíčka. Po stredajšom rokovaní vlády to vyhlásil podpredseda strany a minister práce Erik Tomáš.

V súvislosti s ozdravením verejných financií sa podľa neho v poslednom čase objavilo viacero nepravdivých a zavádzajúcich informácií. "Normálne sa v médiách špekuluje, že vláda chce zrušiť dvojpercentnú asignačnú daň. Dokonca sa v tých médiách hovorí o tom, že už to niekedy v minulosti chcel urobiť minister práce Erik Tomáš," vyhlásil šéf rezortu s tým, že to nie je pravda.

Pripomenul, že v minulosti len navrhoval úpravu tohto mechanizmu, aby sa rodičovský dôchodok mohol vyplácať aj z dvoch percent daní, ktoré sa používajú na asignáciu pre neziskové organizácie. Ľudia by tak dostali možnosť slobodne sa rozhodnúť, či dve percentá zo svojich daní venujú mimovládnym organizáciám alebo rodičom.

"Ani vtedy to tak nebolo, ani teraz by strana Hlas-SD so zrušením dvojpercentnej asignačnej dane nesúhlasila. To chcem jasne povedať. A hlavne to nie je ani predmetom konsolidačného balíčka," zdôraznil Tomáš. V tejto súvislosti všetkých vyzval, aby počkali na reálne konsolidačné opatrenia a komentovali až to, čo bude na stole.

Návrh na zrušenie daňovej asignácie pre právnické osoby prezentoval koncom júla Inštitút sociálnej demokracie (ISD), personálne prepojený so stranou Hlas-SD. Návrh by mal podľa jeho predkladateľov priniesť štátu ročne 30 až 50 miliónov eur a časť z toho by sa mala presunúť na adresnú pomoc najohrozenejším skupinám na Slovensku.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.