22. augusta 2024 | 8:12

Minúta | 22. augusta 2024 | 8:12

Guardian: Pri rozširovaní gigatovárne Tesla pri Berlíne vyrúbali takmer pol milióna stromov

Výstavba takzvanej gigatovárne spoločnosti Tesla pri metropole Nemecka si vyžiadala odlesnenie 329 hektárov areálu, uvádza britský denník Guardian s odvolaním sa na analýzu satelitných snímok.

„Výstavba nemeckej továrne bola veľmi kontroverzná a vyvolala značné protesty, ako aj diskusiu o kompromisoch pri rozvoji ekologického hospodárstva,“ pripomína denník. Majiteľ Tesly Elon Musk pritom nemeckú políciu kritizoval za to, že nezatýkala „ľavicových demonštrantov“.

Satelitné snímky, ktoré zobrazujú rozšírenie továrne o takmer dve tretiny rozlohy, analyzovala environmentálna spravodajská spoločnosť Kayrros. Jej analytici konštatovali, že v období od marca 2020 do mája 2023 v lokalite vyrúbali 329 hektárov lesa, čo zodpovedá približne 500-tisíc stromom.

Proti plánovanému rozšíreniu Gigafactory Tesla Berlin-Brandenburg protestujú od mája klimatickí aktivisti, ktorí osadili domčeky na stromoch v neďalekom tábore a pokúsili sa vtrhnúť na stavenisko. Jedna skupina v marci podpálila elektrický stĺp a na niekoľko dní zastavila výrobu v továrni.

„Továreň spoločnosti Tesla v Nemecku viedla k pomerne veľkému výrubu stromov. Samozrejme, treba to posudzovať z hľadiska prínosu nahradenia automobilov so spaľovacím motorom elektromobilmi,“ povedal hlavný analytik spoločnosti Kayrros Antoine Halff.

Dodal, že vyrúbané stromy sa rovnajú približne 13-tisíc tonám oxidu uhličitého, čo je množstvo, ktoré ročne vyprodukuje 2 800 priemerných automobilov so spaľovacím motorom v USA.

„Je to teda zlomok počtu elektromobilov, ktoré Tesla vyrobí a predá každý štvrťrok,“ povedal.

(sab)

22. augusta 2024 | 6:33

Minúta | 22. augusta 2024 | 6:33

Guvernér Minnesoty Tim Walz prijal nomináciu na post viceprezidenta USA

Guvernér amerického štátu Minnesota Tim Walz vo štvrtok formálne prijal nomináciu na post viceprezidenta USA. Informovala o tom agentúra AFP s tým, že sa tak stalo v tretí deň nominačného zjazdu Demokratickej strany v Chicagu.

Walz sa prezidentskej kandidátke Demokratickej strany Kamale Harrisovej poďakoval za dôveru a vyzdvihol prezidenta Joea Bidena za „štyri roky silného líderstva“.

Nasledoval Walzov prejav, ktorým delegátom priblížil svoje životné osudy, pričom okrem iného zopakoval už známy príbeh o tom, ako boj s neplodnosťou inšpiroval jeho i manželku Gwen, aby svojej dcére dali meno Hope (Nádej).

Uviedol aj, čo môžu Američania očakávať od administratívy Bieleho domu v prípade, že voľby vyhrá tandem Harrisová-Walz: avizoval, že Harrisová má v pláne znížiť dane strednej triede, chce pre túto vrstvu urobiť kúpu domu dostupnejšou a bude bojovať za „slobodu ľudí rozhodovať o svojich životoch“, pretože „to je to, čo chceme pre seba a pre našich susedov“.

„Kamala Harrisová je skúsená a je pripravená“ na post prezidentky USA, zdôraznil Walz, ktorý súčasne vyzval na mobilizáciu proti republikánskemu oponentovi Donaldovi Trumpovi. Apeloval na delegátov zjazdu, aby do utorka 5. novembra zintenzívnili počet osobných stretnutí s voličmi i telefonátov.

Walz v príhovore kritizoval Trumpa a jeho kandidáta na viceprezidenta J. D. Vancea a im pripisovaný dokument Projekt 2025, nepravdivo označovaný za konzervatívny plán na Trumpovo druhé funkčné obdobie.

Trump sa pritom od tejto iniciatívy verejne dištancoval a nešpecifikované nápady z neho označil za „naozaj extrémne“, doplnila televízia CNN.

Pozorovatelia tento Walzov prejav na nominačnom zjazde demokratov označili za najdôležitejší v jeho politickej kariére. Po jeho odznení konštatovali, že cielil na tých, ktorým bol určený – „radovým Američanom“.

„Celý prejav bol zabalený do jazyka a slov, s ktorými sa ľudia môžu stotožniť, či už žijú v New Yorku, na Stredozápade, na pobreží alebo v strede krajiny. A to bol jasný cieľ,“ konštatoval moderátor CNN Jake Tapper.

Bývalý prezident USA Bill Clinton označil tandem Harrisová-Walz za dvoch lídrov „s typicky americkými, ale napriek tomu neuveriteľnými“ životnými príbehmi.

Delegátom odkázal, že ak budú hlasovať za tento tím, a Harrisová s Walzom budú zvolení, „vy, vaše deti a vaši vnuci budete na toto rozhodnutie a svojich kandidátov hrdí po zvyšok svojho života“.

„Potrebujeme, aby nás viedla Kamala Harrisová,“ uzavrel Clinton, ktorý vyzval demokratov, „aby sa dali do práce“ a pomohli jej dosiahnuť tento cieľ.

Líder demokratickej menšiny Snemovne reprezentantov Hakeem Jeffries v prejave k delegátom zhromaždeným v United Center pripomenul, že Joe Biden zostane v pamäti ľudí ako jeden z najdôležitejších prezidentov v histórii. Na margo Donalda Trumpa Jeffries povedal, že je ako „starý priateľ, s ktorým si sa rozišiel, ale ktorý nechce odísť“.

(tasr)

22. augusta 2024 | 6:24

Minúta | 22. augusta 2024 | 6:24

Brazília obmedzí vstup cudzincov z Ázie v rámci boja proti ilegálnej migrácii

Brazília začne zavádzať obmedzenia na vstup pre vybrané skupiny cudzincov z Ázie, ktorí túto latinskoamerickú krajinu využívajú ako východiskový bod na migráciu do Spojených štátov a Kanady. Vyhlásenie tamojšieho ministerstva spravodlivosti citovala agentúra AP.

Toto opatrenia sa začne uplatňovať v pondelok 26. augusta. Ovplyvní migrantov z ázijských krajín, ktorí potrebujú víza, aby mohli zostať v Brazílii. Nevzťahuje sa na ľudí z ázijských krajín, ktorí sú v súčasnosti oslobodení od víz do Brazílie. Víza na vstup do Brazílie nepotrebujú ani občania USA a štátni príslušníci mnohých krajín Európy.

Vyšetrovaním federálnej polície sa zistilo, že niektorí migranti z Ázie si často kupujú lety s medzipristátím na medzinárodnom letisku v Sao Paule. Namiesto toho, aby pokračovali v ceste, však zostávajú v Brazílii, odkiaľ chcú podniknúť cestu do Severnej Ameriky.

Viac ako 70 percent žiadostí o poskytnutie útočiska na letisku pochádza od ľudí s indickou, nepálskou alebo vietnamskou národnosťou, uvádzajú brazílske úrady.

Brazílske ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že od budúceho týždňa budú musieť cestujúci bez víz pokračovať v ceste lietadlom alebo sa vrátiť do svojej krajiny pôvodu.

Ministerstvo súčasne dodalo, že nové usmernenia sa nebudú vzťahovať na takmer 500 migrantov, ktorí v súčasnosti „kempujú“ na medzinárodnom letisku v Sao Paule.

Podľa AP je brazílska federálna polícia presvedčená, že v Brazílii existuje sieť ľudí, ktorí sú zapojení do pašovania migrantov a obchodovania s ľuďmi, s evidentným podvodným využívaním žiadosti o štatút utečenca.

Problém s migrantmi z Ázie brazílska vláda rieši v situácii, keď je jej imigračný systém zaťažený mnohými ľuďmi z Haiti, Sýrie, Afganistanu a Ukrajiny, ktorí žiadajú o humanitárne víza.

(tasr)

22. augusta 2024 | 4:20

Minúta | 22. augusta 2024 | 4:20

V Bielorusku prepustili z väzenia ďalších 13 politických väzňov

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko dal prepustiť ďalších najmenej 13 väzňov odsúdených v takzvaných politických kauzách, informovala v stredu agentúra Reuters.

Z väzenia boli prepustení na základe milosti udelenej Lukašenkom ešte 16. augusta. Iných 18 ľudí bolo omilostených a z väzenia prepustených začiatkom júla.

Bieloruské štátne médiá vyhodnotili udelenie týchto milostí ako Lukašenkov „veľkorysý humanitárny čin“. V rozhovoroch v štátnej televízii niektorí z bývalých väzňov vyjadrovali vďačnosť, ale údajne aj ľútosť nad konaním, ktoré ich priviedlo do väzenia.

Bieloruský politológ Franak Viačorka, ktorý je poradcom líderky exilovej opozície Sviatlany Cichanovskej, privítal Lukašenkom udelené milosti, ale dodal, že nepredstavujú žiadny reálny posun v jeho politike.

„Je to malý úspech diplomacie v kombinácii s medzinárodným tlakom,“ ozrejmil Viačorka v rozhovore agentúre Reuters. „Sme radi, lebo boli prepustení ľudia v zlom zdravotnom stave. Ich životy budú takto zachránené. Nemôžeme však povedať, že došlo k zmene politiky.“

Medzi omilostenými väzňami je aj bývalá novinárka štátnej televízie, ktorá má nádor na mozgu, ako aj 74-ročný odborársky predák, tvrdí ľudskoprávna organizácia Viasna.

Viasna upozornila, že počet trestných stíhaní v Bielorusku v skutočnosti stúpa, nie klesá, pričom v júli bolo za činy súvisiace s politikou odsúdených ďalších najmenej 170 ľudí.

V Bielorusku je podľa bilancie Viasny asi 1 400 politických väzňov – najznámejší sú nositeľ Nobelovej ceny za mier Ales Biaľacki, líderka protestov z roku 2020 Maryja Kalesnikavová a manžel opozičnej líderky Siarhej Cichanovski.

Podľa opozičného aktivistu Dzmitryja Balkunca je prepustenie politických väzňov výsledkom medzinárodného tlaku na Lukašenka, najmä zo strany Poľska. Poľsko je totiž hlavným bodom, cez ktorý prechádza tovar z Bieloruska do Európskej únie – po ceste i železnici – vrátane zásielok pôvodom z Číny a Ruska.

Aktivista v rozhovore pre Reuters vyjadril nádej, že takýto tlak by mohol viesť k ďalším omilosteniam – potenciálne 30. augusta, keď Lukašenko oslávi 70. narodeniny, alebo 17. septembra, keď si Bielorusko pripomenie sviatok národnej jednoty.

(tasr)

22. augusta 2024 | 1:12

Minúta | 22. augusta 2024 | 1:12

Trump na svojom prvom mítingu pod holým nebom od atentátu vydesil svoju ochranku

Republikánsky prezidentský kandidát Donald Trump absolvoval v stredu svoj prvý predvolebný míting pod holým nebom od pokusu o atentát, ktorému unikol 13. júla v Pensylvánii. Stredajšie stretnutie s voličmi sa konalo v meste Asheboro v štáte Severná Karolína, uviedla agentúra AP.

Podujatie sprevádzali prísne bezpečnostné opatrenia. Trump bol na pódiu obklopený panelmi z nepriestrelného skla. Podľa AP boli v blízkosti naukladané aj kontajnery, ktoré mali prípadnému útočníkovi zabrániť, aby mal Trumpa na muške. Na strechách okolitých budov tiež boli rozmiestnení ostreľovači.

Trump pritom príslušníkom svojej ochranky skomplikoval situáciu, keď v jednej chvíli svoj príhovor náhle prerušil a zišiel z pódia, aby objal jednu zo žien v hľadisku, dodala AP.

Tajná služba pred časom Trumpovi odporučila, aby prestal chodiť na podujatia pod holým nebom – dôvodom je pokus o atentát z 13. júla v meste Butler, kde smerom na Trumpa stojaceho na pódiu niekoľkokrát vystrelil Thomas Matthew Crooks.

Mohlo by Vás zaujímať Trumpa bude na mítingoch chrániť nepriestrelné sklo, uviedli zdroje Tajnej služby

Odvtedy Trump absolvoval približne desať stretnutí v sálach, pričom však stále tvrdil, že „zhromaždení vonku sa nevzdáva“. Koncom júla na sociálnych sieťach naznačil, že tajná služba „súhlasila s výrazným posilnením svojich zdrojov“ v očakávaní jeho stretnutí s voličmi pod holým nebom.

Tento týždeň má Trump v pláne predvolebné mítingy v niekoľkých kľúčových štátoch americkej Únie s cieľom zastaviť dynamiku rastu, ktorú zaznamenáva jeho demokratická rivalka Kamala Harrisová.

Delegáti zjazdu Demokratickej strany v Chicagu ju ako svoju prezidentskú kandidátku do volieb, ktoré sa konajú 5. novembra, oficiálne potvrdili v utorok.

Počas stretnutia s voličmi, ktoré malo byť pôvodne venované otázkam národnej bezpečnosti, Trump reagoval aj na prejavy Michelle a „Baracka Husseina“ Obamovcov z predchádzajúceho dňa, v ktorých vyzvali na podporu Kamaly Harrisovej.

Harrisovú Trump označil za „najradikálnejšieho“ ľavičiara, aký kedy kandidoval do Bieleho domu, a varoval, že ak voľby v novembri vyhrá, „zo dňa na deň zmiznú milióny pracovných miest“.

„Vaše celoživotné úspory budú preč,“ povedal tiež republikánsky kandidát davu v rámci jedného z množstva scenárov, ktoré počas svojho prejavu prezentoval. Doplnil, že ak v novembri vyhrá „súdružka Kamala, je isté, že dôjde k tretej svetovej vojne“.

Severná Karolína je jedným z mála štátov, od ktorých zrejme bude závisieť výsledok volieb vypísaných na 5. novembra.

O víťazovi prezidentských volieb v USA nerozhoduje celoštátne hlasovanie, ale jednotlivé štáty, pričom každý z nich má v zbore voliteľov rozdielny počet hlasov. Víťazný kandidát musí v zbore získať väčšinu hlasov voliteľov.

Väčšina štátov má tendenciu byť jasne republikánska alebo jasne demokratická a iba asi sedem štátov je považovaných za také, kde sa zvedie reálny volebný súboj. Kandidáti v nich preto trávia väčšinu času a minú najviac peňazí na kampaň.

(tasr)

21. augusta 2024 | 21:12

Minúta | 21. augusta 2024 | 21:12

Rakúska FPÖ predstavila volebný program. Chce zakročiť proti imigrácii

Pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ) chce plnou silou zakročiť proti imigrácii a zrýchliť deportáciu migrantov do ich vlastí, ak sa ujme vlády. Vyplýva to z jej volebného programu, ktorý predstavila v stredu, informuje agentúra DPA.

Voľby do dolnej komory rakúskeho parlamentu, Národnej rady, sa uskutočnia 29. septembra. Podľa prieskumov verejnej mienky by si FPÖ mohla vôbec prvýkrát pripísať víťazstvo. Strana v nich dosahuje totiž získava približne 27 percent hlasov. Konzervatívci z Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) a Sociálnodemokratická strana Rakúska (SPÖ) zaostávajú za FPÖ o približne štyri percentuálne body.

"Potrebujeme reemigráciu," povedal šéf FPÖ Herbert Kickl pri predstavení programu. Počet žiadostí o azyl by sa podľa Kickla mal obmedziť na nulu. Argumentuje tým, že Rakúsko obklopujú bezpečné krajiny. V snahe znížiť záujem o prisťahovalectvo je FPÖ tiež proti tomu, aby sa rodinní príslušníci mohli pripojiť k migrantom, ktorí sa už nachádzajú v Rakúsku.

Strana chce podľa DPA tiež vyvíjať tlak na cudzincov z prevažne islamských krajín aj v školách. Žiaci, ktorí sa správajú neúctivo, by mali nielen opustiť školu, ale aj krajinu, uviedla poslankyňa za FPÖ Dagmar Belakowitschová.

Kickl ďalej hovorí, že Rakúšania by mali byť v sociálnej oblasti zvýhodnení. Minimálna sociálna dávka - finančná záchranná sieť pre ľudí v núdzi - by sa podľa neho mala vyplácať len občanom. "Nie je to diskriminácia, je to len spravodlivé," tvrdil.

Program tiež potvrdzuje, že FPÖ je proti akémukoľvek zvyšovaniu daní či pridávaniu nových. Cieľom je podľa Kickla urobiť z Rakúska krajinu atraktívnejšiu pre podnikateľov. Jednou z požiadaviek strany je aj posilnenie inštitútu priamej demokracie, následkom čoho by mali občania v budúcnosti možnosť formou iniciatív prinútiť dokonca celú vládu, aby odstúpila.

Vyše 100-stranový dokument nesie názov "Pevnosť Rakúsko - pevnosť slobody". Ako jedna z hlavných zásad sa v ňom spomína "homogénnosť", čo je podľa DPA v protiklade s rozmanitosťou, ktorá v súčasnosti prevláda v mnohých štátoch.

O poverení zostaviť vládu po septembrových voľbách rozhodne prezident Alexander van der Bellen. Je preto otázne, či ho zverí FPÖ aj v prípade, že sa jej podarí voľby vyhrať. DPA píše, že prezident môže túto úlohu zadať aj strane, ktorá skončila druhá. Ostatné politické strany už koalíciu s Kicklovou FPÖ vylúčili.

(tasr, dpa)

21. augusta 2024 | 20:14

Minúta | 21. augusta 2024 | 20:14

Českým Senátom prešla novela o korešpondenčnej voľbe

Český Senát v stredu schválil novelu zákona, ktorá pre Čechov v zahraničí zavádza možnosť hlasovať vo voľbách poštou. Za návrh hlasovalo 56 senátorov, proti bolo deväť. Zákon ešte musí podpísať prezident, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

"Schválili sme korešpondenčnú voľbu. Konečne. V Senáte sa o to naši predchodcovia usilovali už od roku 2002," napísal na sociálnej sieti X predseda hornej komory českého parlamentu Miloš Vystrčil.

Jej prijatie uvítal aj premiér Petr Fiala či šéf českej diplomacie Jan Lipavský. "Korešpondenčná voľba pre Čechov v zahraničí bude čoskoro realitou! Na ministerstve zahraničných vecí sme tomu venovali mnoho úsilia a dnes návrh prešiel Senátom. Posledným krokom je podpis pána prezidenta," napísal Lipavský.

Novelu pred senátormi v stredu obhajoval minister vnútra Vít Rakušan. "Mierime k naplneniu prísľubu, ktorý bol ľuďom žijúcim v zahraničí daný približne pred 20 rokmi," pripomenul a dodal, že ide o inštitút, ktorý je vo väčšine štátov EÚ štandardným nástrojom vo voľbách.

Zdôraznil, že nejde o diskrimináciu voličov v ČR, ale nastolenie spravodlivých podmienok pre tých, ktorí v čase hlasovania nie sú na území ČR. "Ide o nástroj, ktorý umožní časti objektívne znevýhodnených voličov zapojiť sa do volieb," vysvetlil. Mnoho Čechov v zahraničí po tejto zmene podľa neho volá.

Výhrady ku korešpondenčnej voľbe majú opozičné hnutia ANO a SPD. Podľa nich hlasovanie poštou nezaručuje, že bude dodržaná zásada rovnosti, priamosti a tajnosti hlasovania.

Novela zavádza možnosť voliť poštou vo voľbách do Poslaneckej snemovne, Európskeho parlamentu a tiež v prezidentských voľbách. V súčasnosti môžu Česi voliť iba na zastupiteľských úradoch. ČR ako jedna zo štyroch krajín EÚ (spolu s Francúzskom, Maltou a Chorvátskom) doteraz neumožňuje hlasovať korešpondenčne. Ak novelu podpíše prezident, Česi budú môcť prvýkrát voliť poštou už budúci rok vo voľbách do Poslaneckej snemovne.

(tasr)

21. augusta 2024 | 19:40

Minúta | 21. augusta 2024 | 19:40

Scholz: Ukrajina s Nemeckom nekonzultovala plán o prieniku na ruské územie

Nemecký kancelár Olaf Scholz v stredu na tlačovej konferencii po rokovaniach s moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou v Kišiňove uviedol, že Nemecko pozorne sleduje vývoj situácie v ruskom pohraničí. Ukrajina vpád na ruské územie podľa Sholza s Nemeckom nekonzultovala. Kancelár ďalej vyjadril očakávanie, že táto vojenská operácia bude časovo a územne obmedzená.

Útok je podľa ukrajinských predstaviteľov dôkazom, že ich armáda stále dokáže uspieť v útočných operáciách a je schopná prekvapiť. Rusko prisľúbilo, že útok odrazí.

"Ukrajine pripravila svoju vojenskú operáciu v Kurskej oblasti veľmi tajne a bez spätnej väzby, čo určite vyplýva zo situácie," povedal Scholz a dodal, že ide o veľmi obmedzenú operáciu. Nemecký kancelár ďalej povedal, že Nemecko bude podľa jeho slov naďalej najväčším podporovateľom Ukrajiny v Európe, a to napriek špekuláciám o obmedzení podpory pre Kyjev.

Zdroj z nemeckého parlamentu v sobotu uviedol, že Nemecko plánuje znížiť svoju bilaterálnu pomoc Kyjevu na polovicu. Ďalší zdroj z prostredia ministerstva financií informoval, že Nemecko počíta s "vytvorením finančného nástroja v rámci skupiny krajín G7 a Európskej únie s využitím zmrazených ruských aktív". Podľa hovorcu vlády Wolfganga Büchnera však vláda tieto tvrdenia odmieta.

Scholz v stredu uviedol, že plán G7 použiť na poskytnutie pôžičky výnosy zo zmrazených ruských aktív je "technicky náročný, ale politicky vyjasnený" a Ukrajine by priniesol výrazné zvýšenie podpory.

"Spolu s 50 miliardami dolárov a prostriedkami poskytnutými na vnútroštátnej úrovni to bude viac, než koľko mala Ukrajina k dispozícii z hľadiska podpory doteraz," povedal Scholz. Nemecký kancelár zároveň zopakoval svoju podporu aj Moldavsku v súvislosti s tým, čo označil za ruské destabilizačné snahy.

(tasr, reuters)

21. augusta 2024 | 19:17

Minúta | 21. augusta 2024 | 19:17

Fico odvolal svojho poradcu Chmelára. Ten tvrdí, že pre kritiku Kuffu

Poradcovi predsedu vlády SR pre politické záležitosti Eduardovi Chmelárovi doručil rozhodnutie o jeho okamžitom odvolaní Erik Kaliňák. Informoval o tom sám Chmelár v príspevku, ktorý uverejnil na svojom facebookovom profile v stredu večer.

"Dôvod je jasný: moja kritika vyčíňania štátneho tajomníka Ministerstva životného prostredia SR Štefan Kuffu," napísal Chmelár, ktorý zároveň pripomenul, že o jeho odvolaní z funkcie sa dozvedel akurát v deň svojich narodenín. Jeho meno už nefiguruje ani v oficiálnom zozname Ficových poradcov.

"V tejto chvíli ma mrzí jediná vec: že Robert Fico v sebe nepozbieral ani zvyšky štátnej kultúry, aby mi to oznámil sám, prípadne, aby mi umožnil vysvetliť môj postoj, ale vybavil to poštou a odkazom od mladého Kaliňáka," dodal.

Mohlo by Vás zaujímať Chmelár o Kuffovi a prerušenom predstavení: Toto si dovolilo jedine gestapo

Chmelár uvádza, že takýto vývoj čakal, lebo tlak z SNS na jeho odvolanie rástol už od konca minulého roka, keď sa tým zaoberala aj koaličná rada.

"Ponúkli mi nejaké „menej viditeľné miesto“. To som odmietol s tým, že Chmelárovi sa ešte nikomu nepodarilo zavrieť ústa a nepodarí sa to ani tejto koalícii. Zopakoval som, že mi je cťou pracovať pre štát a že som dúfal, že budem spolupracovať s premiérom na obnove mierovej politiky a demokratických mechanizmov, nie že budem riešiť hlúposti a márnomyseľné maniere papalášov ako vystrihnutých z Jesenského Demokratov, ktorí si myslia, že s funkciou dostali rozum a že sú niečo viac ako my ostatní," napísal.

Na jar vraj sám uvažoval o opustení funkcie, ale jeho rozhodnutie vtedy zmenil exprezident Ivan Gašparovič. Chmelárovi sa nepozdávalo, že Ficova vláda neprestala Ukrajine dodávať zbrane. "Bol som však rozčarovaný, keď vláda naliala 100 miliónov do zbrojárskych firiem a v tempe militarizmu už čoskoro nebolo rozdielu medzi Jarom Naďom a Robertom Kaliňákom," opisuje.

Za sklamanie označil aj fakt, že vláda odmietla časťou peňazí pôvodne určených pre Globsec podporiť iniciatívu Zjednotení za mier. "Robert Fico sa rozhodol venovať všetky peniaze Matici slovenskej bez toho, že by predložila konkrétny projekt, na čo ich použije," kritizuje Chmelár.

Za poslednú kvapku do kalicha trpezlivosti označil odignorovanie snáh o usporiadanie mierového samitu v Bratislave. Exporadca tvrdí, že o tomto kroku hovoril s veľvyslancami Ruska, Číny, Turecka a ďalších krajín, ktoré boli ochotné pomôcť. „Nebudem sa púšťať do vopred prehraných zápasov,“ napísal mu vraj premiér Fico.

Chmelár poznamenáva, že pre Ficov kabinet sa rozhodol pracovať, lebo veril v jeho mierové úmysly. "Dnes si to už nemyslím. Dnešná slovenská diplomacia ponúka mierumilovným ľuďom verbálne morfium, ale koná rovnako ako tá predošlá."

Na záver dodáva, že nie je urazený a za túto skúsenosť je vďačný. "Zdieľam názor jedného vplyvného podnikateľa, ktorý mi napísal, že najhoršie na súčasnej situácii je, že pre túto krajinu a v tomto čase niet lepšieho premiéra ako je Robert Fico. To však nehovorí o jeho kvalitách, ale o biede opozície."

(dak, est)

21. augusta 2024 | 17:43

Minúta | 21. augusta 2024 | 17:43

Maďarsko stoplo dotáciu ubytovania niektorým utečencom z Ukrajiny

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v júni podpísal zákon obmedzujúci štátnu podporu pre utečencov z oblastí Ukrajiny, ktoré sa nepovažujú za zasiahnuté ruskou inváziou. Tisíce Ukrajincov musí opustiť ubytovne v Maďarsku po tom, čo legislatívnou zmenou, ktorá vstúpila do platnosti v stredu, stratili prístup k štátom podporovanému ubytovaniu.

Podľa Maďarska je len 13 ukrajinských oblastí postihnutých vojnou s Ruskom.

Podľa vládneho komisára pre osoby utekajúce pred rusko-ukrajinskou vojnou do Maďarska Norberta Pála ide o "rozumnú a primeranú" zmenu po dva a pol roku vojny. Pre denník Magyar Nemzet povedal, že "tí, ktorí sa chceli v Maďarsku postaviť na nohy, to mohli urobiť".

Súkromné ubytovne začali s vysťahovaním utečencov, ktorí už nemajú nárok na podporu, uviedla mimovládna organizácia Migration Aid. V obci Kocs bolo podľa AFP v stredu zhruba 120 utečencov pod dohľadom polície vysťahovaných z domov, v ktorých boli ubytovaní. Išlo väčšinou o rómske ženy a deti zo Zakarpatska, kde žije početná maďarská komunita.

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) tento týždeň uviedol, že prístup k dotovanému ubytovaniu môže stratiť dvetisíc až tritisíc Ukrajincov. Zmena zákona povedie k "strate pracovných miest a ovplyvní zápis do škôl, čo ohrozí doterajšie pozitívne výsledky integrácie", oznámil UNHCR vo vyhlásení a vyzval Maďarsko, aby si premyslelo túto zmenu. O ochranu požiadalo v Maďarsku podľa UNHCR 46-tisíc Ukrajincov.

(tasr, afp)

21. augusta 2024 | 17:18

Minúta | 21. augusta 2024 | 17:18

Česká vláda potvrdila nomináciu ministra Síkelu na post eurokomisára

O návrhu rokoval výbor pre európske záležitosti v Poslaneckej snemovni, na ktorom Síkela predstavil svoje priority. Napokon česká vláda v stredu podľa stanice ČT24 potvrdila nomináciu ministra priemyslu a obchodu Jozefa Síkelu na post českého eurokomisára, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

"Vážim si dnešné rozhodnutie výboru pre európske záležitosti, ktorý podporil moju nomináciu na post eurokomisára za Českú republiku," napísal na sociálnej sieti X Síkela s tým, že poslancom zároveň predstavil jeho víziu budúcich aktivít v rámci Európskej komisie.

Hoci ešte nie je jasné, aké portfólio ČR v EK získa, Síkelove priority sa týkajú ekonomických tém. Chce sa napríklad venovať energetickej bezpečnosti s dôrazom na diverzifikáciu dodávateľov a pokračovanie v odklone od ruských energetických surovín.

"Rozvoj lacných nízkoemisných zdrojov, ktorý prispeje k zníženiu cien elektriny, modernizácia energetickej infraštruktúry a lepšie prepojenie členských štátov na využívanie dostupnej elektriny naprieč Európou," menoval ďalšie body svojej vízie minister. Okrem toho sa chce venovať aj rozvoju výskumu a technológií či podpore malých a stredných podnikov.

Český premiér Petr Fiala o ňom už skôr povedal, že je kompetentným kandidátom, ktorý má rozsiahle skúsenosti z medzinárodného prostredia a počas predsedníctva ČR v Rade EÚ preukázal aj na európskej úrovni, že dokáže riešiť problémy. Pripomenul, že v tom čase EÚ čelila najťažším dôsledkom ruskej agresie na Ukrajine.

(tasr)

21. augusta 2024 | 16:34

Minúta | 21. augusta 2024 | 16:34

Výletná loď Labe je už na Zemplínskej Šírave, posilniť má cestovný ruch

Na Zemplínskej Šírave v stredu popoludní spustili na hladinu novú výletnú loď Labe. Jej presun po súši, dlhý vyše 60 kilometrov, sa začal v utorok ráno a skončil vyložením špeciálnym žeriavom v rekreačnej oblasti Hôrka. Ako uviedol Matej Kapraľ, konateľ spoločnosti ZVD, ktorá bude loď prevádzkovať, loď skontrolujú a pripravia na plavbu.

"Ideme robiť zastrešenie hornej paluby, donesú sa lavičky a vybaví sa tak, aby mohla byť loď schopná plavby," dodal Kapraľ s tým, že pri optimistickom scenári by chceli stihnúť komerčnú plavbu už tento víkend.

Loď dlhú 37 metrov a vážiacu 70 ton prepravili na Slovensko už v júni. Podľa Kapraľa dlhé vybavovanie povolení spôsobilo, že tohtoročnú turistickú sezónu už poriadne nestihla. Zabezpečenú majú už aj posádku lode.

Košický kraj poskytol na prepravu lode z Prahy až po Zemplínsku šíravu 170-tisíc eur. Predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislav Trnka očakáva, že nová výletná loď zvýši návštevnosť Zemplínskej šíravy, tak ako to bolo pri lodi Bohemia na Domaši.

"Ak by sme nezafinancovali túto prepravu, loď by v podstate neprišla, keďže ide o jednu z najväčších položiek. Po uvedení lode do plnej prevádzky sa zvýši návštevnosť Zemplínskej šíravy, a to znamená aj zvýšenie atraktivity a ďalšie rozširovanie služieb v rámci cestovného ruchu," dodal Trnka.

Podľa výkonnej riaditeľky Košice Región Turizmus (KRT) Lenky Vargovej Jurkovej výletná loď s kapacitou 164 osôb na Zemplínskej šírave predĺži aj turistickú sezónu, keďže ju návštevníci môžu využívať aj na jar a jeseň.

(tasr)

21. augusta 2024 | 16:33

Minúta | 21. augusta 2024 | 16:33

Pakistanská polícia obvinila muža zo šírenia dezinformácií po útoku v anglickom Southporte

Polícia v Pakistane zadržala muža obvineného z kyberterorizmu pre jeho údajnú úlohu pri šírení dezinformácií, ktoré viedli k nepokojom v Spojenom kráľovstve, uviedol v stredu vysokopostavený policajný vyšetrovateľ pre agentúru AP.

Podozrivého identifikovali ako 32-ročného Farhána Ásifa, webového vývojára na voľnej nohe. Na tlačovej konferencii v meste Láhaur na východe krajiny polícia uviedla, že Ásifa zadržala vo svojom dome a predviedla ho na vypočúvanie.

Muž tvrdil, že nepravdivé informácie nepochádzali od neho, len ich zdieľal zo sociálnych sietí. Polícia prípad odovzdala tamojšej Federálnej vyšetrovacej agentúre, ktorá sa zaoberá prípadmi kyberterorizmu. Aktuálne nie je bezprostredné jasné, či Británia požiadala o jeho vydanie.

Muž je obvinený zo šírenia dezinformácií z platformy YouTube a Facebook, týkajúcich sa britského tínedžera Axela Rudakubanu, ktorý 29. júla na tanečnom podujatí v meste Southport nožom zabil tri dievčatá a ďalších desať ľudí zranil.

Nepravdivé informácie uvádzali, že išlo o migranta, ktorý do Británie prišiel len nedávno. Na základe jeho mena tiež tvrdili, že je moslim. Tieto informácie viedli k násilným útokom davu na mešitu neďaleko Southportu.

Polícia však zdôraznila, že Rudakubana sa narodil v Británii. V britských médiách sa dokonca uvádzalo, že jeho rodičia pochádzajú z Rwandy a údajne sú kresťania.

Účet na sieti X s názvom Channel3 Now, ktorý sa vydáva za spravodajský, ako jeden z prvých písal, že meno útočníka je Alí aš-Šakatí. Na Facebooku pritom účet spomínal, že ho spravujú ľudia v Pakistane a Spojených štátoch.

Správca stránky zverejnil 31. júla aj ospravedlnenie za „zavádzajúce informácie uverejnené v nedávnom článku“ na webovej stránke Channel3 NOW. „Hlboko ľutujeme akýkoľvek zmätok alebo nepríjemnosti, ktoré to mohlo spôsobiť,“ dodal.

Falošné správy sa však rozšírili a majú podiel na vyše týždeň trvajúcich nepokojoch, ktoré vypukli v celom Spojenom kráľovstve a viedli k zadržaniu viac než tisícky osôb.

(tasr)

21. augusta 2024 | 15:59

Minúta | 21. augusta 2024 | 15:59

Izrael zasiahol pobrežie Libanonu, zabil predstaviteľa Fatahu spolupracujúceho s Iránom

Obranné sily Izraela (IDF) v stredu potvrdili útok na predstaviteľa Fatahu menom Chalíl Makdá. Jeho brat Munír Makdá podľa Jeruzalema dlhodobo spolupracuje so šíitským militantným hnutím Hizballáh i s Islamskými revolučnými gardami (IRGC) na „šírení teroru“ v okupovanom Predjordánsku.

IDF a tajná služba Šin Bet v spoločnom vyhlásení uviedli, že bratia Makdáovci spolupracovali s IRGC na presune peňazí, zbraní a munície z Libanonu na Západný breh s cieľom podnietiť násilné útoky.

Armáda potvrdila útok na mesto Sidon na pobreží Libanonu.

Palestínske sekulárne nacionalistické hnutie Fatah obvinilo IDF zo snahy rozpútať vojnu na širšom Strednom východe.

(sab)

21. augusta 2024 | 15:55

Minúta | 21. augusta 2024 | 15:55

SaS zakladá iniciatívu Pravicový blok, pridávajú sa tri mimoparlamentné strany

Opozičná strana Sloboda a Solidarita (SaS) zakladá iniciatívu Pravicový blok. Jej cieľom je boj proti populizmu, ktorý pre Slovensko predstavuje ohrozenie demokracie. K iniciatíve sa pripájajú tri mimoparlamentné strany, a to ODS - Občianski demokrati Slovenska, Fórum a Modrí - ES. Informoval o tom hovorca SaS Ondrej Šprlák.

"Naša politická spolupráca bude v prvom rade odborná. Jej zámerom bude prinášať ľuďom pravicové riešenia, ktoré nastavia zrkadlo populistickým sľubom tejto vlády," konštatuje predseda SaS Branislav Gröhling.

Mimoparlamentnú stranu ODS - Občianski demokrati Slovenska vedie jej predseda Pavel Macko. Na čele strany Fórum stojí jej predseda Zsolt Simon. Predsedom strany Modrí - ES je Ľuboš Schwarzbacher. Pripomínajú, že kým pred 20 rokmi bola krajina vzorom modernizácie, reforiem a rýchleho rozvoja, v súčasnosti je na chvoste Európy skoro vo všetkých oblastiach. Považujú za dôležité, aby opäť platili demokratické princípy právneho štátu, aby boli ľudské práva garantované a aby občania opäť získali dôveru v politikov a štátne inštitúcie. Žiadajú, aby sa konečne začal riešiť "žalostný stav" školstva, zdravotníctva, ekonomiky či právneho štátu.

(tasr)

21. augusta 2024 | 15:40

Minúta | 21. augusta 2024 | 15:40

Súd poslal do väzby Portugalca, ktorý mal v podniku v Liptovskom Mikuláši dobodať muža

Mladého Portugalca, ktorý mal uplynulý víkend v podniku v Liptovskom Mikuláši dobodať na smrť 24-ročného muža, poslal Okresný súd (OS) Žilina do väzby. Uviedol to zástupca hovorcu Krajského súdu v Žiline Radoslav Piecka. Doplnil, že z dôvodu podania opravného prostriedku rozhodnutie nie je právoplatné.

"OS Žilina svojím rozhodnutím vzal obvineného do väzby, a to z dôvodu obavy, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu. Zároveň z obavy, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil," vysvetlil Piecka.

Obvinený Portugalec mal v nedeľu (18. 8.) v skorých ranných hodinách v jednom z podnikov v Liptovskom Mikuláši po vzájomnom konflikte zasadiť poškodenému najmenej päť rán nožom. Útokom mal spôsobiť 24-ročnému mužovi zranenia, ktorým podľahol. Vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline vzniesol 17-ročnému mladíkovi obvinenie za obzvlášť závažný zločin vraždy.

(tasr)

21. augusta 2024 | 15:33

Minúta | 21. augusta 2024 | 15:33

SHMU: Pre niektoré okresy Slovenska platia výstrahy druhého stupňa pred búrkami

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) zvýšil pre niektoré okresy výstrahy pred búrkami. Ide o okresy v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji, kde platia aktuálne výstrahy druhého stupňa. Informuje o tom na svojom webe.

Zvýšené výstrahy platia pre okresy Revúca, Bardejov, Levoča, Prešov, Sabinov, Stropkov, Svidník, Vranov nad Topľou, Gelnica, Rožňava, Spišská Nová Ves, Košice mesto a Košice-okolie. Podľa meteorológov je tam zvýšená pravdepodobnosť výskytu silných búrok spojených s prudkým lejakom s intenzitou 30 až 50 mm za 30 minút, s nárazmi vetra rýchlosti 70 až 110 kilometrov za hodinu (km/h) a s krúpami. Výstrahy platia predbežne do 17.00 h.

S búrkami však treba počítať aj v ďalších okresoch Banskobystrického, Prešovského a Košického kraja. Pre tie platia aktuálne výstrahy prvého stupňa. V nich je zvýšená pravdepodobnosť výskytu búrok spojených s prudkým lejakom s intenzitou 20 až 30 mm za 30 minút, s nárazmi vetra rýchlosti 65 až 85 km/h a s krúpami.

Výstrahy platia predbežne do 17.00 h, na krajnom východe do 23.00 h.

(tasr)

21. augusta 2024 | 15:30

Minúta | 21. augusta 2024 | 15:30

Boris Susko: Európska komisia nepochopila zmeny, ktoré vláda zaviedla

Európska komisia podľa ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD) nepochopila zmeny, ktoré vláda v právnom systéme zaviedla. Jej kritika sa zároveň vzťahuje aj na bývalé vlády. Susko to vyhlásil v reakcii na správu o právnom štáte na Slovensku, ktorú Európska komisia (EK) vypracovala. Oficiálnu reakciu na správu v stredu na rokovaní schválila vláda.

"Je poľutovaniahodné, že EK nereflektovala na žiadne pozitívne zmeny realizované vládou a, naopak, nekriticky preberala najmä informácie znevažujúce kroky vykonané po októbrových voľbách," vyhlásil Susko s tým, že vláda nedostala dostatočný priestor na vyjadrenie sa k informáciám, ktoré v správe EK uvádza.

Minister tvrdí, že Eurokomisia v správe využila najmä informácie z médií, ktoré sú "proti tejto vláde." EK pritom podľa neho nezohľadnila stanoviská akademických inštitúcií, názory právnikov či súdov. Susko zároveň odmieta kritiku zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Organizácia súdnictva vrátane systému prokuratúry je podľa neho kompetenciou členských štátov. Pripomenul, že Ústavný súd vo svojom rozsudku nepovedal, že by bolo rušenie ÚŠP protiústavné.

Správa Eurokomisie o právnom štáte má podľa ministra zároveň závažné metodologické nedostatky. Tvrdí, že Komisia čerpala informácie z médií, ktoré sú nastavené proti vláde.

(tasr)

21. augusta 2024 | 15:19

Minúta | 21. augusta 2024 | 15:19

Po bombovom útoku na kontrolné stanovište v Somálsku prišlo o život desať ľudí

Pri útoku samovražedného atentátnika v somálskej metropole Mogadišo v stredu zahynulo desať ľudí. Bombu útočník nastražil v aute, ktorým vo vysokej rýchlosti narazil do kontrolného stanovišťa. K útoku sa prihlásila teroristická skupina aš-Šabáb (Mládež), píše agentúra DPA.

Polícia uviedla, že prítomný bezpečnostný personál sa pokúšal rozbehnuté auto zastaviť, avšak neúspešne a nastražená bomba napokon vybuchla v blízkosti stanovišťa.

Teroristi sa v stredu pokúsili uskutočniť aj druhý útok. Bezpečnostným zložkám sa ho však podarilo prekaziť a ďalšie auto naplnené výbušninami zaistili.

Iba uplynulý víkend zahynulo pri bombovom útoku aš-Šabábu na reštauráciu v somálskom hlavnom meste 11 ľudí.

Islamistické milície už takmer dve desaťročia bojujú s centrálnou vládou Somálska. V minulosti kontrolovali aj hlavné mesto, počas uplynulých rokov však z neho boli vytlačené. Napriek tomu tam ale často páchajú útoky na vládne zariadenia, hotely alebo reštaurácie, v ktorých podľa islamistov prevláda západný životný štýl, dodáva DPA.

(tasr)

Najčítanejšie

Politika|Európa

Poskytnite prosím svoj súhlas

Podmienky používania osobných údajov

Guardian: Pri rozširovaní gigatovárne Tesla pri Berlíne vyrúbali takmer pol milióna stromov

Taylor Swift prelomila mlčanie a vyjadrila sa k zrušeným koncertom vo Viedni

Guvernér Minnesoty Tim Walz prijal nomináciu na post viceprezidenta USA

Brazília obmedzí vstup cudzincov z Ázie v rámci boja proti ilegálnej migrácii

V Bielorusku prepustili z väzenia ďalších 13 politických väzňov

Trump na svojom prvom mítingu pod holým nebom od atentátu vydesil svoju ochranku

Ruská armáda údajne odrazila pokus Ukrajincov o prienik do Brianskej oblasti

Borrell: Zrušenie zákazu útočiť západnými zbraňami na ruské územie pomôže mieru

ABC News: Kennedy stiahne kandidatúru do konca týždňa, zvažuje podporu Trumpa

Galant: Izraelská armáda porazila brigádu Hamasu v Rafahu a zničila 150 tunelov

Rakúska FPÖ predstavila volebný program. Chce zakročiť proti imigrácii

Spravodlivý mier na Ukrajine je skôr ilúzia, tvrdí český prezident Pavel

V Litvínove našli štvrťtonovú leteckú bombu, evakuovali takmer 600 ľudí

Českým Senátom prešla novela o korešpondenčnej voľbe

Rusi v Kurskej oblasti bombardujú vlastné dediny

Scholz: Ukrajina s Nemeckom nekonzultovala plán o prieniku na ruské územie

Vo Vysokých Tatrách našli telo poľského turistu bez známok života

Fico odvolal svojho poradcu Chmelára. Ten tvrdí, že pre kritiku Kuffu

Video: Zvláštny prírodný jav. Pri košickom letisku pozorovali dva prachové víry

V Indii vybuchol farmaceutický závod. Hlásia úmrtia aj zranených

Rusko pozastavilo prevádzku dvoch letísk. Očakáva dronové útoky ukrajinských síl

Vo vnútri potopenej lode našli telá britského podnikateľa Lyncha a jeho dcéry

Maďarsko stoplo dotáciu ubytovania niektorým utečencom z Ukrajiny

Česká vláda potvrdila nomináciu ministra Síkelu na post eurokomisára

Denník N priznal, že Martin M. Šimečka vlastní jeho akcie. SNS to chce zakázať zákonom

Muža dostali policajti zo strechy obchodného centra Nivy v Bratislave bez zranení

Výletná loď Labe je už na Zemplínskej Šírave, posilniť má cestovný ruch

Pakistanská polícia obvinila muža zo šírenia dezinformácií po útoku v anglickom Southporte

Prieskum: Ak by sa voľby konali začiatkom augusta, vládu by zostavovali progresívci

SNS v parlamente nepodporí zvýšenie ceny mýta, návrh už schválila vláda

Izrael zasiahol pobrežie Libanonu, zabil predstaviteľa Fatahu spolupracujúceho s Iránom

SaS zakladá iniciatívu Pravicový blok, pridávajú sa tri mimoparlamentné strany

Súd poslal do väzby Portugalca, ktorý mal v podniku v Liptovskom Mikuláši dobodať muža

SHMU: Pre niektoré okresy Slovenska platia výstrahy druhého stupňa pred búrkami

Boris Susko: Európska komisia nepochopila zmeny, ktoré vláda zaviedla

Po bombovom útoku na kontrolné stanovište v Somálsku prišlo o život desať ľudí

Najčítanejšie

Po New Yorku dominuje ľavica aj v BerlíneDcéra tureckých utečencov je symbolom novej ľavicovej éry v Berlíne

Gašpar: Transakčnú daň zrejme nezrušíme, môžeme ju však upraviť

Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy

Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu

Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku

Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii

Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky

Berlín padol a Merz padá spolu s ním

Parlamentné voľby vyhralo vládne Jednotné Rusko. Je mobilizácia na spadnutie?

Bruselské monštrá chcú viac vplyvu a peňazí

Trojročný fix láka. Analytici radia, na ako dlho si úrok zamknúť