Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bývalý policajný prezident Gašpar hovorí o poklese majetkovej kriminality

Podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar na piatkovej tlačovej konferencii upresnil, že za prvých sedem mesiacov tohto roka oproti roku 2023 klesla majetková kriminalita o asi tisíc trestných činov. Reagoval tak na kritiku opozície, že zmeny v trestných kódexoch spôsobili zvýšenie kriminality.

Majetkové priestupky páchajú podľa Gašpara najmä ľudia zo sociálne slabších vrstiev spoločnosti, preto by takáto úprava nepomohla. Týmto ľuďom "drakonická pokuta" podľa neho uškodí. Gašpar podotkol, že ak niekto ukradne majetok vo vyššej hodnote, ako je maximálna výška pokuty, musí okrem zaplatenia pokuty nahradiť aj škodu.

Argumentácia reťazcov o zvýšení počtu krádeží je podľa neho založená na pocitoch.

"Majú pocit zvýšenej kriminality, no tak mi ukážte tovarovú položku v potravinových reťazcoch, ktorá má hodnotu viac ako 266 eur, ktorú viete skrytým spôsobom odcudziť z tejto predajne. Vždy tu boli priestupky v potravinových reťazcoch a aj budú," vyhlásil podpredseda parlamentu.

Opozičná strana SaS a hnutie Progresívne Slovensko avizovali, že sa Trestný zákon pokúsia v parlamente zmeniť. Upraviť by chceli aj maximálnu výšku pokuty za priestupok proti majetku. Tá je aktuálne nastavená na 331 eur. SaS si vie predstaviť hranicu zvýšiť na 2000 eur.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael obmedzil Palestínčanov na 38 štvorcových kilometroch územia Pásma Gazy

Za posledný mesiac vydala izraelská armáda najmenej deväť príkazov na evakuáciu z predtým stanovenej humanitárnej zóny. Celková obývaná rozloha Pásma Gazy, ktorú Izrael považuje za bezpečnú, tak predstavuje niečo vyše 38 štvorcových kilometrov. Na porovnanie, ide približne o rozlohu katastra mesta Revúca.

Palestínčania v Gaze už dlho žijú na jednom z najľudnatejších miest na svete. Od vypuknutia vojny 7. októbra 2023 sa dramaticky zmenšil vymedzený priestor, v ktorom môžu dúfať v bezpečnú existenciu, konštatuje denník Wall Street Journal (WSJ).

Obranné sily Izraela (IDF) v posledných týždňoch rozšírili operácie proti militantom z palestínskeho hnutia Hamas do oblastí, ktoré predtým vyhlásili za bezpečnú zónu. V súčasnosti sa podľa Izraela práve v tejto zóne – známej pod oficiálnym názvom Al-Mawásí – skrývajú militanti Hamasu či ďalších skupín. Pokračujúce útoky tak vytláčajú civilistov do čoraz menšej oblasti.

WSJ vysvetlil, že 2,2 milióna obyvateľov tejto palestínskej enklávy obýva približne 15 štvorcových míľ (asi 38 štvorcových kilometrov) či 11 percent celkovej rozlohy Pásma Gazy. Jeho celková rozloha 365 štvorcových kilometrov je pritom porovnateľná s rozlohou Bratislavy.

„Takzvaná ‚humanitárna zóna‘ sa zmenšila na iba 11 percent územia Pásma Gazy, čo spôsobuje chaos a strach medzi vysídlenými ľuďmi,“ uviedla 17. augusta Agentúra OSN pre palestínskych utečencov (UNRWA). „Tisíce rodín v Gaze sú naďalej vysídlené, pretože izraelské orgány vydali nové príkazy na evakuáciu.“

Zmenšujúci sa priestor, v ktorom môžu Palestínčania hľadať útočisko, vyvoláva čoraz väčšie obavy. „Znamená to, že bude viac chorôb a väčší tlak na všetky existujúce zariadenia,“ povedala Bushra Khalidiová, vedúca politická pracovníčka britskej charitatívnej organizácie Oxfam.

Súčasná humanitárna zóna prekrýva mestá Deir el-Baláh v centrálnej časti Pásma, ako i polovicu južného mesta Chán Júnis. Pôvodne siahala od pobrežia na západe až po severojužnú spojnicu – diaľnicu Saláha ad-Dína, ktorá pretína centrá všetkých regionálnych miest. Oproti 21. máju však už 16. augusta posunuli IDF východnú hranicu zóny v priemere o šesť kilometrov.

Izrael dlhodobo tvrdí, že Al-Mawásí funguje pre Hamas ako miesto odpaľovania rakiet a preskupovania síl. Odvetné útoky však viedli Palestínčanov k záveru, že žiadna humanitárna zóna vlastne neexistuje.

(sab)

Minúta  |  

Zistenia NKÚ: Ročne cez deravé potrubia uniká viac ako 50 miliónov kubíkov vody

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) sa venuje problematike vodárenských spoločností dlhodobo. Najnovšie sa zameral na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a štyri vodárenské spoločnosti v kontrolovaných rokoch 2021 až 2023, a to Bratislavskú (BVS), Západoslovenskú (ZsVS), Východoslovenskú (VVS) a Podtatranskú vodárenskú spoločnosť (PVS).

"Obnova verejných vodovodov a kanalizácií by mala byť bezpochyby investičnou prioritou každej vodárenskej spoločnosti, ktorej táto strategická zodpovednosť vyplýva nielen zo zákona, ale aj z jej kľúčového poslania," priblížil závery auditu predseda NKÚ Ľubomír Andrassy s tým, že alarmujúce sú aj obrovské straty pitnej vody.

Za tými sú predovšetkým zastaraná vodovodná sieť, zanedbaná a nedostatočná obnova, údržba a oprava sietí.

V praxi to v roku 2023 predstavovalo ročnú stratu 51,2 milióna kubíkov pitnej vody, ktorú vodárne odobrali, ale k spotrebiteľovi sa nedostala. PVS pritom dosiahla na vodovodnej sieti dlhej viac ako 2-tisíc kilometrov porovnateľné hodnoty strát ako ZsVS na dĺžke 7 711 kilometrov.

"Ak by vodárne aktívne zmodernizovali zastarané deravé vodovody a tie premrhané desiatky miliónov kubíkov pitnej vody by ako dobrí hospodári vrátili ľuďom, mohli by sme ju pri prepočte na jednočlennú či dvojčlennú domácnosť dodávať mnohodetným rodinám, seniorom alebo napríklad miliónu domácností zadarmo či za symbolické euro," dodal Andrassy.

Opotrebenie dlhodobého majetku kontrolovaných vodární, okrem BVS, predstavovalo viac ako polovicu z hodnoty majetku.

Najvyššiu mieru opotrebenia má vodárenská spoločnosť na východnom Slovensku. Najnižšiu mieru dosiahla bratislavská spoločnosť.

Ak bude tempo starnutia infraštruktúry naďalej väčšie ako tempo jej obnovy, je podľa NKÚ reálna možnosť, že celá vodárenská sieť si bude vyžadovať rozsah obnovy nad desať miliárd, čo z hľadiska udržateľnosti verejných financií a finančných možností samospráv nebude prakticky možné. 

Naopak, kontrolóri pozitívne hodnotia aktivity VVS a ZsVS, ktoré môžu viesť k výraznému znižovaniu strát vody. Na vyhľadávanie porúch využili satelitný systém, ktorý snímkovaním zemského povrchu identifikoval miesta s potenciálnym únikom pitnej vody.

(max)

Minúta  |  

Úrad komisára pre deti organizoval prvú Letnú školu mladých lídrov

Takmer 60 účastníkov nielen z mládežníckeho parlamentu, ale aj z radov detí so zdravotným znevýhodnením, detí z centier pre deti a rodiny či ukrajinských detí žijúcich na Slovensku sa celý týždeň učili rozvíjať pod vedením skúsených lektorov rôzne líderské, manažérske a komunikačné zručnosti.

Mladí tiež organizovali rôzne aktivity, učili sa pochopiť detské práva, cvičili sa v zručnostiach zameraných na podporu tímovej práce, osobný rozvoj, emocionálnu inteligenciu, sebavedomie a silné stránky osobnosti. Okrem edukačnej stránky si užili aj množstvo hier a spoločenských aktivít na posilnenie tímu.

Podľa slov komisára pre deti Jozefa Mikloška je logické, že najlepšie dokáže pochopiť problém ten, kto ho zažíva na vlastnej koži a preto je participácia s rôznymi skupinami detí a mládeže, ale aj už dospelými vysokoškolákmi kľúčová.

Úrad komisára pre deti a prvá Letná škola lídrov. Foto: Úrad komisára pre deti

Svoje komunikačné zručnosti a odvahu hovoriť pred publikom si mohli v predposledný deň otestovať na diskusii s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Erikom Tomášom (Hlas).

Minister v príhovore vyzdvihol ako kľúčové líderské vlastnosti najmä zodpovednosť a toleranciu, schopnosť vypočuť si a akceptovať aj iný názor a v rámci svojej návštevy všetkým absolventom slávnostne odovzdal certifikáty Letnej školy mladých lídrov.

Minúta  |  

Správa o atentáte na premiéra by mala byť čoskoro verejná

Na piatkovej tlačovej konferencii to povedal premiér Robert Fico (Smer), ktorý zároveň potvrdil, že po náročnej rehabilitácii už je pripravený chodiť do práce.

Atentát na predsedu vlády spáchal 15. mája 2024 pred domom kultúry v Handlovej 71-ročný dôchodca Juraj Cintula. Na premiéra vystrelil celkovo päť rán, z toho štyri z bezprostrednej blízkosti.

Minúta  |  

Video: Americké kĺzavé bomby pri Kursku. Ukrajinci bombardujú ruské pozície

Ozbrojené sily Ukrajiny nasadili v operácii v ruskej Kurskej oblasti kĺzavé letecké pumy GBU-39, ktoré dodali Spojené štáty americké. Nasadenie týchto presných zbraní potvrdzujú videá na sociálnych sieťach.

Ukrajinská diverzná operácia na území dvoch ruských oblastí – Kurskej a Belgorodskej – trvá už dva týždne, vojenskí experti sa však stále nevedia zhodnúť, čo je jej cieľom. Armáde (ZSU) sa darí mierne postupovať, tvrdí napríklad americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Posledné vizuálne dôkazy použitia GBU-39, ktoré sú schopné zasiahnuť ciele vzdialené desiatky kilometrov s presnosťou na jeden meter, zverejnili v noci na piatok.

Zábery pravdepodobne z dronu boli podľa informácií denníka Kyiv Post natočené práve v Kurskej oblasti.

Bomby GBU-39 SDB sú malé americké kĺzavé pumy s hmotnosťou 110 kilogramov. Termín „kĺzavé“ znamená, že majú na povrchu vysúvateľné krídelká, ktoré sa po vypustení otvoria a umožnia bombe kĺzať až do vzdialenosti 111 kilometrov. Vyrába ich zbrojárska divíza spoločnosti Boeing.

(sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.