Preskočiť na obsah
  |  

Rokovania o nákupe PVO z Izraela sú vo finálnej fáze, oznámil minister obrany

Prvý systém protivzdušnej obrany by na Slovensku mohol byť do konca budúceho roka, respektíve do 18 mesiacov, vyhlásil Robert Kaliňák (Smer). Uviedol, že rokovania sa pohli v otázke slovenského priemyslu.

"Slovenskí podnikatelia alebo slovenské spoločnosti budú môcť byť viac zapojení v tomto projekte, rovnako tak sme sa posunuli v otázke podmienok, v otázke ceny aj v otázke času," vyhlásil minister. Detailnejšie o prebiehajúcich rokovaniach neinformoval.

(tasr)

  |  

Väzni v Rusku zaútočili na zamestnancov, prihlásili sa k Islamskému štátu

Skupina väzňov v trestaneckej kolónii v meste Surovikino v ruskej Volgogradskej oblasti sa vzbúrila a zaútočila na zamestnancov väzenia. Niekoľko z nich drží ako rukojemníkov. Najmenej jedného zamestnanca väzni zabili, informovala v piatok ruská Federálna služba pre výkon trestu (FSIN).

Na sociálnych sieťach sa tiež šíri video útočníkov, ktorí sa prihlásili k Islamskému štátu (IS) a tvrdia, že nad väzením prevzali kontrolu, píšu agentúry TASS, Reuters a AFP.

„Odsúdení vzali ako rukojemníkov zamestnancov nápravného zariadenia (IK-19). V súčasnosti sa podnikajú opatrenia na oslobodenie rukojemníkov. Došlo aj k obetiam na životoch,“ uvádza sa vo vyhlásení FSIN.

Útok sa podľa FSIN udial na zasadnutí disciplinárnej komisie, ktorá posudzuje prípady recidivistov. „V tejto chvíli sa vykonávajú opatrenia na prepustenie rukojemníkov. Došlo aj k obetiam,“ uviedla FSIN.

Na ruských sociálnych sieťach sa šíri video, na ktorom vidieť dvoch útočníkov, pričom jeden z nich na videu vyhlasuje, že sú bojovníci IS a nad väznicou prevzali kontrolu. Na záberoch taktiež vidieť štyroch uniformovaných zamestnancov ležať v kalužiach krvi.

Agentúra TASS uviedla, že na zamestnancov zaútočili najmenej traja väzni. Okolnosti útoku sú zatiaľ nejasné a posudzujú ich kompetentné orgány.

Trestanecká kolónia IK-19 je väzenie s najvyšším stupňom stráženia. Jej kapacita je viac ako 1 200 väzňov.

(tasr)

  |  

Ukrajinec žijúci v Rovinke si privyrábal hackerskými podvodmi na nemeckých firmách

Bratislavská polícia spolu s nemeckými kolegami zadržala 38-ročného Ukrajinca, ktorý údajne v roku 2018 získal prístupové údaje od zamestnanca nemeckej IT spoločnosti. Hackerskými ťahmi následne v marci 2019 zašifroval IT systémy 22 spoločností, ktorým spôsobil ekonomické škody vo výške 2,4 milióna eur. 

Za dešifrovanie následne požadoval od poškodených firiem spolu 77-tisíc eur. 

„V rámci domovej prehliadky vykonanej v jednom z bytov na Slnečnicovej ulici v obci Rovinka policajti zaistili viacero stôp dôležitých pre trestné konanie ako počítač, notebook, pevné disky, USB kľúče, kryptopeňaženku spolu s prístupovými heslami ako aj množstvo písomných dokumentov a iných stôp uvádza polícia na sociálnej sieti,“ uvádza polícia na sociálnej sieti.

Obvinený Serhij P. je v súčasnosti vo vydávacej väzbe, o jeho vydaní na trestné stíhanie do Nemecka rozhodne príslušný súd.

(kol)

  |  

Politico: Putin odmietol zodpovednosť za zlyhanie pri Kursku

Ruský prezident Vladimir Putin údajne poukázal na zlyhanie bezpečnostných zložiek a spravodajských služieb pri vpáde ukrajinských vojsk do prihraničnej Kurskej oblasti. Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny (ZSU) tvrdí, že Kyjev obsadil už viac ako tisíc štvorcových kilometrov územia.

V rámci videokonferencie s gubernátormi Kurskej, Belgorodskej a Brianskej oblasti vraj Putin povedal, že „bezpečnostné problémy“, ktoré vznikli v Kursku, sú „problémy, za ktoré sú zodpovedné bezpečnostné sily“.

Moskva bude spolupracovať s „miestnymi a regionálnymi orgánmi“ a „bezpečnostnými agentúrami“, aby „zohrali pozitívnu úlohu pri dosahovaní cieľov, ktoré tu máme“, dodal podľa zdrojov, na ktoré sa odvoláva Politico.

ZSU začiatkom augusta nečakane spustili diverznú operáciu v ruskej Kurskej oblasti, ktorá hraničí s ukrajinskou Sumskou oblasťou. To viedlo gubernátora Alexeja Smirnova k vyhláseniu mimoriadnej situácie, ktorú Kremeľ medzičasom zvýšil na federálnu úroveň.

Prvý podpredseda ruskej vlády Denis Manturov informoval, že úrady z pohraničných oblastí evakuovali 115-tisíc obyvateľov. Agentúra TASS citovala Smirnova, podľa ktorého oblasť opustilo dokonca až 133-tisíc civilistov. V 29 regiónoch európskeho Ruska otvorili centrá dočasného ubytovania.

(sab)

  |  

Bývalý policajný prezident Gašpar hovorí o poklese majetkovej kriminality

Podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar na piatkovej tlačovej konferencii upresnil, že za prvých sedem mesiacov tohto roka oproti roku 2023 klesla majetková kriminalita o asi tisíc trestných činov. Reagoval tak na kritiku opozície, že zmeny v trestných kódexoch spôsobili zvýšenie kriminality.

Majetkové priestupky páchajú podľa Gašpara najmä ľudia zo sociálne slabších vrstiev spoločnosti, preto by takáto úprava nepomohla. Týmto ľuďom "drakonická pokuta" podľa neho uškodí. Gašpar podotkol, že ak niekto ukradne majetok vo vyššej hodnote, ako je maximálna výška pokuty, musí okrem zaplatenia pokuty nahradiť aj škodu.

Argumentácia reťazcov o zvýšení počtu krádeží je podľa neho založená na pocitoch.

"Majú pocit zvýšenej kriminality, no tak mi ukážte tovarovú položku v potravinových reťazcoch, ktorá má hodnotu viac ako 266 eur, ktorú viete skrytým spôsobom odcudziť z tejto predajne. Vždy tu boli priestupky v potravinových reťazcoch a aj budú," vyhlásil podpredseda parlamentu.

Opozičná strana SaS a hnutie Progresívne Slovensko avizovali, že sa Trestný zákon pokúsia v parlamente zmeniť. Upraviť by chceli aj maximálnu výšku pokuty za priestupok proti majetku. Tá je aktuálne nastavená na 331 eur. SaS si vie predstaviť hranicu zvýšiť na 2000 eur.

(tasr)

  |  

Izrael obmedzil Palestínčanov na 38 štvorcových kilometroch územia Pásma Gazy

Za posledný mesiac vydala izraelská armáda najmenej deväť príkazov na evakuáciu z predtým stanovenej humanitárnej zóny. Celková obývaná rozloha Pásma Gazy, ktorú Izrael považuje za bezpečnú, tak predstavuje niečo vyše 38 štvorcových kilometrov. Na porovnanie, ide približne o rozlohu katastra mesta Revúca.

Palestínčania v Gaze už dlho žijú na jednom z najľudnatejších miest na svete. Od vypuknutia vojny 7. októbra 2023 sa dramaticky zmenšil vymedzený priestor, v ktorom môžu dúfať v bezpečnú existenciu, konštatuje denník Wall Street Journal (WSJ).

Obranné sily Izraela (IDF) v posledných týždňoch rozšírili operácie proti militantom z palestínskeho hnutia Hamas do oblastí, ktoré predtým vyhlásili za bezpečnú zónu. V súčasnosti sa podľa Izraela práve v tejto zóne – známej pod oficiálnym názvom Al-Mawásí – skrývajú militanti Hamasu či ďalších skupín. Pokračujúce útoky tak vytláčajú civilistov do čoraz menšej oblasti.

WSJ vysvetlil, že 2,2 milióna obyvateľov tejto palestínskej enklávy obýva približne 15 štvorcových míľ (asi 38 štvorcových kilometrov) či 11 percent celkovej rozlohy Pásma Gazy. Jeho celková rozloha 365 štvorcových kilometrov je pritom porovnateľná s rozlohou Bratislavy.

„Takzvaná ‚humanitárna zóna‘ sa zmenšila na iba 11 percent územia Pásma Gazy, čo spôsobuje chaos a strach medzi vysídlenými ľuďmi,“ uviedla 17. augusta Agentúra OSN pre palestínskych utečencov (UNRWA). „Tisíce rodín v Gaze sú naďalej vysídlené, pretože izraelské orgány vydali nové príkazy na evakuáciu.“

Zmenšujúci sa priestor, v ktorom môžu Palestínčania hľadať útočisko, vyvoláva čoraz väčšie obavy. „Znamená to, že bude viac chorôb a väčší tlak na všetky existujúce zariadenia,“ povedala Bushra Khalidiová, vedúca politická pracovníčka britskej charitatívnej organizácie Oxfam.

Súčasná humanitárna zóna prekrýva mestá Deir el-Baláh v centrálnej časti Pásma, ako i polovicu južného mesta Chán Júnis. Pôvodne siahala od pobrežia na západe až po severojužnú spojnicu – diaľnicu Saláha ad-Dína, ktorá pretína centrá všetkých regionálnych miest. Oproti 21. máju však už 16. augusta posunuli IDF východnú hranicu zóny v priemere o šesť kilometrov.

Izrael dlhodobo tvrdí, že Al-Mawásí funguje pre Hamas ako miesto odpaľovania rakiet a preskupovania síl. Odvetné útoky však viedli Palestínčanov k záveru, že žiadna humanitárna zóna vlastne neexistuje.

(sab)