Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecký prezident oznámil dátum volieb do Bundestagu, poslancov bude menej

Najbližšie voľby do nemeckého Spolkového snemu sa budú konať 28. septembra 2025. Tento termín v piatok oficiálne oznámil prezident Frank-Walter Steinmeier v súlade s júlovým návrhom vlády, informovala agentúra DPA.

Súčasná vládna koalícia zložená zo sociálnych demokratov (SPD), zelených a liberálnej FDP podľa prieskumov verejnej mienky zaostáva za kresťanskými demokratmi (CDU/CSU) i za národno-konzervatívnou Alternatívou pre Nemecko (AfD).

Voľby do Bundestagu sa podľa volebného zákona musia konať v nedeľu alebo v štátny sviatok. Ústava zároveň vyžaduje, aby sa parlamentné voľby usporiadali najskôr 46 mesiacov a najneskôr 48 mesiacov od začiatku predchádzajúceho volebného obdobia.

To znamená, že dátum budúcoročných volieb musel pripadnúť na obdobie medzi 27. augustom a 26. októbrom.

Poslanci nedávno schválili aj reformu volebného systému podporovanú vládnou koalíciou pod vedením kancelára Olafa Scholza, na základe ktorej sa zníži počet kresiel v Bundestagu zo súčasných 733 na 630.

(tasr)

Minúta  |  

Macron začal rokovania s politickými stranami o vymenovaní premiéra

Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa v piatok stretol s lídrami strán z celého politického spektra, aby po takmer siedmich týždňoch od parlamentných volieb spustil rokovania o vymenovaní nového premiéra krajiny.

Novovymenovaný premiér sa bude musieť po nástupe do funkcie zaoberať schválením rozpočtu na rok 2025, a to v čase, keď je Francúzsko pod tlakom Európskej komisie a dlhopisových trhov a potrebuje znížiť svoj finančný deficit. V súčasnosti však nie je bezprostredne jasné, kto sa stane premiérom, pripomína agentúra Reuters.

Prezident po usporiadaní predčasných parlamentných volieb prišiel o desiatky kresiel svojej strany. V dvojkolových voľbách totiž zvíťazil ľavicový Národný ľudový front (NFP) pred centristickou koalíciou francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona Spolu (ENS) a národno-konzervatívnym Národným zhromaždením (RN). Žiadna skupina nezískala absolútnu väčšinu.

Vláda odchádzajúceho premiéra Gabriela Attala riadila Francúzsko počas olympijských hier v Paríži ako dočasná vláda. Macron preto vymenuje premiéra po prebiehajúcich rokovaniach, ktoré budú pokračovať v pondelok, uviedol jeho úrad.

„Prišli sme ponúknuť riešenie stability. Sme jednotní,“ povedala Lucie Castetsová, 37-ročná vyššia štátna úradníčka a kandidátka ľavice na post premiérky, keď prišli na rozhovory s Macronom členovia aliancie NFP – Socialistická strana (PS), Francúzska komunistická strana (PCF), Európa Ekológia-Zelení (EELV) a Nepoddajné Francúzsko (LFI).

Francúzsky prezident zatiaľ kandidatúru Castetsovej nebral do úvahy, hoci vo voľbách skončil NFP prvý. Macron totiž vyzval vedúcich predstaviteľov strán, aby sa dohodli nad rámec straníckej príslušnosti a vytvorili vládu, ktorá by dosiahla väčšinu.

„Tvárou v tvár tomuto parlamentu zloženému z menšinových (strán) je potrebné, aby politickí lídri spolu vychádzali,“ povedal predstaviteľ Macronovej kancelárie.

Líder komunistickej strany Fabien Roussel v piatok vyhlásil, že pokiaľ Macron nevymenuje Castetsovú do funkcie, ľavica by mohla opustiť rokovania. Zdroj blízky prezidentovi však začiatkom mesiaca uviedol, že ťažisko nového parlamentu by podľa hlavy štátu malo byť skôr stredové alebo stredopravé.

Krajná ľavica sa Macronovi vyhráža ústavnou žalobou za nevymenovanie premiéra

Mohlo by Vás zaujímať Krajná ľavica sa Macronovi vyhráža ústavnou žalobou za nevymenovanie premiéra

Medzi ďalších potenciálnych kandidátov patrí konzervatívny regionálny prezident Xavier Bertrand a bývalý socialistický premiér Bernard Cazeveuve, uviedli zdroje. Francúzske médiá nedávno spomenuli ako ďalšie možné meno Karima Bouamranea, socialistického starostu predmestia Paríža.

Macron už v minulosti vybral neočakávaných premiérov. Podľa francúzskej ústavy môže vymenovať do funkcie osobu, ktorú si sám zvolí. Predseda vlády však musí byť schopný ustáť hlasovania o dôvere navrhované opozíciou.

(tasr)

Minúta  |  

Dôchodkyňa sa pokúsila zabiť svoju chorú dcéru. Súd ju poslal na psychiatriu

Seniorka chcela zavraždiť svoju dcéru, ktorá trpí roztrúsenou sklerózou. Zaútočila na ňu takmer polkilovým kameňom. Neúspešný pokus o vraždu sa odohral minulý rok v októbri v Ostrave.

Žena sa bránila a krikom privolala otca, ktorý útok zastavil. Ako informuje portál novinky.cz, po neúspešnom pokuse si seniorka chcela vziať život skokom z výškového domu, no napokon sa vrátila domov.

Súd v Ostrave rozhodol, že 87-ročná dôchodkyňa dostane trojročný podmienečný trest s päťročným odkladom. Okrem toho bude pod dohľadom probačného úradníka a musí absolvovať psychiatrickú liečbu. Podľa súdu bol tento čin motivovaný zlým psychickým stavom seniorky, no napriek tomu bol jej pokus o vraždu vážnym trestným činom.

(kol)

Minúta  |  

Prokuratúra obžalovala muža, ktorý chcel štát pripraviť o 75 miliónov eur

Prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín podal v utorok Špecializovaný trestný súd Pezinok obžalobu na osobu S. S. pre zločin podvodu v štádiu pokusu.

Podľa hovorcu trenčianskej prokuratúry Mariána Sipavého, dotyčný prostredníctvom spriaznených osôb konajúcich v mene obchodnej spoločnosti vykonal celý rad úkonov s cieľom vylákať finančné prostriedky vo výške viac ako 75 miliónov eur prostredníctvom žaloby proti Slovenskej republike.

"Zabezpečil vyhotovenie antedatovaných zmlúv s ruskou obchodnou spoločnosťou, ktoré boli spolu s ďalšími antedatovanými dokumentmi podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku k údajnému ušlému zisku spoločnosti," vysvetlil hovorca.

(sita)

Minúta  |  

Počet čiernych študentov na MIT klesol o dve tretiny. Dôvodom je vraj koniec afirmatívnych opatrení

Pomer černošských študentov prijatých na prestížny Massachusettský technologický inštitút (MIT) klesol z 15 na 5 percent prijatých študentov oproti roku 2023. Vyplýva to z údajov, ktoré škola zverejnila vo štvrtok. Ide o následok rozsudku Najvyššieho súdu USA, ktorý vlani vyhlásil prijímanie študentov na základe rasovej diverzity za protiústavné.

Oproti predošlému akademickému roku tiež stúpol podiel prijatých uchádzačov ázijského pôvodu zo 40 na 47 percent.

Najvyšší súd 29. júna 2023 rozhodol, že prijímanie študentov na univerzity na základe rasy je formou diskriminácie, čím fakticky zrušil nariadenie prezidenta Johna F. Kennedyho z roku 1961. Takzvaný afirmatívny zákrok či pozitívna diskriminácia zabezpečovala zvýhodnenie menšín a žien ako náhradu za „minulé skúsenosti s vylúčením“.

MIT je prvou vzdelávacou inštitúciou, ktorá od vynesenia rozsudku zverejnila štatistiky o pôvode svojich prijatých študentov.

Celkový podiel menšinových študentov – černosi, Hispánci, indiáni alebo obyvatelia tichomorských ostrovov – klesol z približne 25 na 16 percent všetkých prijatých študentov, uviedol dekan pre prijímacie konanie Stu Schmill.

„Očakávali sme, že to bude mať za následok, že sa na MIT zapíše menej študentov z historicky nedostatočne zastúpených rasových a etnických skupín. To sa aj stalo,“ povedal Schmill pre študentský časopis MIT News.

Inštitút dodáva, že počet prijatých belošských študentov v porovnaní s minulým rokom zostal na podobnej úrovni, teda 37 percent v tomto roku oproti 38 percentám.

(sab)

Minúta  |  

Vo svete začali testovať vakcíny proti rakovine pľúc

S výskumom začali britskí lekári na 34 pracoviskách v siedmich krajinách, a to v Spojenom kráľovstve, USA, Nemecku, Maďarsku, Poľsku, Španielsku a Turecku. Očkovacie látky sú určené proti nemalobunkovému karcinómu pľúc, ktorý je najčastejšou formou rakoviny pľúc.

Vakcína známa pod názvom BNT116 od spoločnossti BioNTech funguje na princípe mRNA. To znamená, že v tele chorého pacienta nájde rakovinové bunky, ktoré následne zabije a zabráni aj ich opätovnému vzniku. 

(kol)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.