Preskočiť na obsah
  |  

Podpredseda parlamentu Žiga v Rakúsku rečnil na tému hybridných hrozieb

Podpredseda parlamentu Peter Žiga (Hlas-SD), ktorý je poverený jej vedením, na stretnutí s predsedami parlamentov krajín Slavkovského formátu v rakúskom Salzburgu označil hybridné hrozby a zahraničné zasahovanie medzi najväčšie súčasné bezpečnostné výzvy. S predstaviteľmi Českej republiky a Rakúska rokoval aj o rozširovaní Európskej únie.

V rámci programu stretnutia sa uskutočnilo spoločné rokovanie v rozšírenom formáte za účasti zástupcov Chorvátska, Slovinska a Talianska.

"Zahraničné zasahovanie, obzvlášť do rozhodovacích procesov, predstavuje hrozbu nielen pre bezpečnosť, ale aj pre suverenitu a demokraciu ako takú," povedal Žiga.

Predstavitelia krajín diskutovali aj o rozširovaní EÚ, a to najmä v kontexte balkánskych krajín. "Rozširovanie Európskej únie musí byť dôveryhodné a spravodlivé, s jasne definovanými kritériami na vstup," zdôraznil. Podľa neho je dôležité v prístupovom procese krajín dbať na zachovanie jednotných štandardov.

Žiga vyhlásil, že Slovensko je zástancom rozširovania EÚ, ktoré je založené na zásluhách, a naďalej bude pokračovať v podpore krajín západného Balkánu, ako aj východných susedov.

Podpredseda parlamentu rokoval s predsedníčkou Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Markétou Pekarovou Adamovou o bilaterálnych vzťahoch a prehlbovaní spolupráce, uviedol odbor komunikácie s médiami a verejnosťou Kancelárie NR SR.

Na tému hybridných hrozieb uviedla, že Európa je v súčasnosti vystavená najhoršej bezpečnostnej situácii od pádu železnej opony v dôsledku "agresívneho ruského imperializmu".

(tasr)

  |  

Eurokomisia odmietla žiadosť Slovenska a Maďarska o konzultácie s Ukrajinou

Európska komisia odmietla žiadosť Maďarska a Slovenska o sprostredkovanie konzultácií s Ukrajinou ohľadom sankcií na ruského producenta ropy Lukoil. EK uviedla, že naliehavé konzultácie nie sú opodstatnené.

Európska komisia (EK) odmietla žiadosť Maďarska a Slovenska, aby sprostredkovala konzultácie s Ukrajinou v súvislosti so sankciami, ktoré Kyjev uvalil na ruského producenta ropy Lukoil.

"Útvary Komisie predbežne dospeli k záveru, že naliehavé konzultácie sa nezdajú byť opodstatnené," uviedol v piatok hovorca. Maďarská štátna ropná spoločnosť MOL vo štvrtok (22. 8.) oznámila, že bude s najväčšou pravdepodobnosťou schopná podpísať potrebné dohody, aby zabezpečila, že tranzit ropy cez Ukrajinu do Maďarska nebude blokovaný.

"Technicky to bude znamenať, že aj keď bude preprava nákladnejšia a MOL bude musieť znášať riziká na rusko-ukrajinskej hranici, existuje právne riešenie, ktoré zaručuje budúci tranzit," povedal šéf kancelárie maďarského predsedu vlády Gergely Gulyás. Nadviazal tak na vyhlásenie ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa zo stredy (21. 8.), že rokovania Maďarska zamerané na zabezpečenie dlhodobých dodávok ropy "sa blížia k záverečnej fáze".

Maďarsko a Slovensko hľadajú alternatívne riešenia po tom, ako Kyjev uvalil sankcie na spoločnosť Lukoil a v podstate zakázal prepravu jej ropy cez svoje potrubia. Ropovod Družba, ktorý spája Rusko s východnou Európou, zostal funkčný i počas viac ako dvoch rokov vojny medzi Ruskom a Ukrajinou.

(tasr)

  |  

Výbuch v garáži v Trnave mal zraniť viacero osôb

Zdravotnícki záchranári zasahujú v Trnave, kde v priestoroch jednej z garáží došlo k výbuchu. Explózia mala zraniť viacero osôb.

"Prvé informácie hovoria o štyroch zranených. Z toho dvaja mali utrpieť ťažké zranenia," spresnila hovorkyňa Operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby Petra Klimešová.. Na mieste podľa jej slov zasahujú dva záchranárske vrtuľníky a tri pozemné ambulancie rýchlej zdravotnej pomoci.

(tasr)

  |  

Bidenov poradca pre národnú bezpečnosť Sullivan navštívi Čínu

Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan budúci týždeň vycestuje do Číny, kde bude rokovať so šéfom tamojšej diplomacie Wang Im v snahe zmierniť napätie vo vzťahoch medzi oboma krajinami.

Sullivan bude v Pekingu od 27. do 29. augusta. Od roku 2016 pôjde o prvú návštevu pevninskej Číny zo strany amerického poradcu pre národnú bezpečnosť. Krajinu však v uplynulých dvoch rokoch navštívili iní vysokopostavení predstavitelia USA vrátane šéfa diplomacie Antonyho Blinkena.

Táto návšteva by podľa agentúry AP by mohla pripraviť pôdu pre ďalšie osobné stretnutie prezidenta USA Joea Bidena s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Ich bilaterálna schôdzka sa naposledy konala vlani v novembri v Kalifornii.

Nemenovaný predstaviteľ novinárov informoval, že Sullivan zopakuje obavy USA z čínskej podpory Ruska, ktoré od invázie na Ukrajinu výrazne posilnilo svoj vojenský priemysel. Peking namieta, že na rozdiel od Washingtonu neposkytuje zbrane priamo žiadnej z bojujúcich strán.

Poradca Bidena bude s čínskym ministrom zahraničných vecí rokovať aj o Severnej Kórei a Blízkom východe. Čína kritizuje USA za podporu Izraela, kým Spojené štáty vyzývajú Peking, aby využil svoje vzťahy s Iránom a odhovoril ho od podpory militantných hnutí na Blízkom východe.

(tasr)

  |  

Dni európskeho kultúrneho dedičstva nebudú, rezort kultúry nekomunikuje

Z dôvodu nedostatku finančnej podpory a absencie komunikácie zo strany Ministerstva kultúry SR boli Dni európskeho kultúrneho dedičstva 2024 zrušené, informovali koordinátori podujatia na svojej stránke. Veria však, že spolupráca bude obnovená v budúcom roku.

Dni európskeho kultúrneho dedičstva (DEKD) 2024 boli zrušené. Na stránke podujatia o tom informujú jeho koordinátori. Uvádzajú, že dôvodom je neposkytnutie finančnej podpory a absencia komunikácie zo strany Ministerstva kultúry (MK) SR.

"Z dôvodu ignorovania snahy o komunikáciu o budúcnosti podujatia zo strany súčasného vedenia MK a neposkytnutia finančnej podpory boli poverené združenia nútené organizáciu DEKD zrušiť," uviedli na webe.

Dodali, že do 22. augusta im rezort neposlal zmluvu o poskytnutí dotácie. Zároveň ďakujú všetkým organizátorom doterajších aktivít 30-ročnej existencie DEKD na Slovensku. "Veríme, že sa v budúcom roku naša spolupráca obnoví," uviedli.

Dni európskeho kultúrneho dedičstva sú podujatím, ktoré vzniklo v roku 1985 z iniciatívy Rady Európy. Od roku 1999 je spoluorganizované Európskou úniou. Koná sa v 50 štátoch Európy, ktoré podpísali Európsky kultúrny dohovor. Slovenská republika sa pripojila k usporiadateľom DEKD v roku 1993.

V roku 2010 bolo poverené Ministerstvom kultúry SR úlohou koordinátorov Združenie historických miest a obcí Slovenska. V roku 2017 bolo toto poverenie rozšírené o občianske združenie ICOMOS Slovensko.

(tasr)

  |  

Libanon po útokoch Izraela hlási sedem obetí vrátane dieťaťa

Sedem osôb vrátane jedného dieťaťa zahynulo v piatok pri izraelských náletoch na juhu Libanonu. Militantné hnutie Hizballáh potvrdilo, že medzi obeťami sú aj traja jeho bojovníci.

Iránom podporovaný Hizballáh ostreľuje Izrael od začiatku vojenskej ofenzívy židovského štátu v Pásme Gazy vlani v októbri. Libanonské ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že izraelský dron v piatok zabil dvoch ľudí vrátane sedemročného dieťaťa v pohraničnej obci Ajtá aš-Šaab a ďalšie dva údery pripravili o život piatich ľudí na troch rôznych miestach na juhu Libanonu.

Libanonská štátna tlačová agentúra NNA zase napísala, že dron pomocou dvoch riadených striel zaútočil na dom v Ajtá aš-Šaabe. Izrael podľa úradov zaútočil aj na dedinu Tajr Harfá, pričom zahynuli tri osoby. Hizballáh po útokoch oznámil smrť troch svojich bojovníkov. Izraelská armáda vo vyhlásení uviedla, že zlikvidovala členov "teroristickej bunky", ktorá plánovala útočiť na Izrael z oblasti dediny Tajr Harfá.

Hoci sa Hizballáh a Izrael ostreľujú takmer denne, hrozba z vypuknutia regionálnej vojny sa zvýšila po tom, čo Irán a ním podporované hnutie prisľúbili potrestať zabitie politického vodcu Hamasu Ismáíla Haníju v Teheráne a jedného z veliteľov Hizballáhu Fuáda Šukra v Bejrúte. Z ich smrti obviňujú Izrael, ktorý to teraz nepotvrdil ani nevyvrátil.

(tasr)