Preskočiť na obsah
  |  

Päť agentov Tajnej služby v USA po atentáte na Trumpa postavili mimo služby

Najmenej päť členov Tajnej služby Spojených štátov postavili dočasne mimo služby takmer šesť týždňov po atentáte na republikánskeho prezidentského kandidáta Donalda Trumpa, uviedla v piatok stanica Fox News.

Útok na bývalého prezidenta USA sa odohral v júli počas predvolebného zhromaždenia v štáte Pensylvánia. Na Trumpa vystrelil poloautomatickou puškou 20-ročný T. H. Crooks, pričom exprezidentovi zasiahol hornú časť pravého ucha, jedného účastníka podujatia zabil a ďalších dvoch ľudí zranil. Útočníka následne zastrelili agenti Tajnej služby.

Medzi tými, ktorí boli postavení mimo služby, je aj špeciálny agent zodpovedný za pobočku v Pittsburghu, ktorá na podujatí koordinovala bezpečnostné opatrenia s miestnymi zložkami, informuje NBC News. Necelé dva týždne po incidente odstúpila zo svojho postu riaditeľka Tajnej služby USA Kimberly Cheatleová, ktorá vypovedala aj pred členmi Kongresu. Viacerí poslanci vyzvali Tajnú službu, aby po atentáte urobila personálne zmeny a prepustila zodpovedných zamestnancov.

Po atentáte médiá informovali o tom, že americké úrady získali v období pred incidentom informácie o plánovanom atentáte na exprezidenta zo strany Iránu. Tajné služby na tieto hrozby reagovali zvýšením bezpečnostných opatrení okolo Trumpa. Televízia Fox News v piatok uviedla, že Tajná služba interne komunikovala o hrozbe pred zhromaždením v Pensylvánii. Vyšetrovatelia sa teraz pravdepodobne snažia zistiť, prečo sa podujatie uskutočnilo aj napriek možnej hrozbe.

Predseda dozorného výboru Snemovne reprezentantov amerického Kongresu James Comer privítal správu o prijatí opatrení voči niektorým členom Tajnej služby. "Prvým krokom je vyvodenie zodpovednosti voči nedbalým zamestnancom. Teším sa na závery vyšetrovania pracovnej skupiny. Musíme zabezpečiť, aby Tajná služba opäť nezlyhala," povedal Comer. Dodal, že služba sa musí zodpovedať za toto svoje "historické zlyhanie".

(tasr)

  |  

Ak Šimečku odvolajú, vzdajme sa postov v parlamente, vyzýva opozíciu Gröhling

Ak bude predseda PS Michal Šimečka odvolaný z postu podpredsedu Národnej rady (NR) SR, mala by opozícia zaujať jednotný postup a vzdať sa postov predsedov a podpredsedov výborov, ktoré patria opozícii. Navrhuje to predseda SaS Branislav Gröhling.

"Robert Fico v snahe pomstiť sa stratil akékoľvek zábrany. Za SaS môžem deklarovať, že sme pripravení postaviť sa proti týmto bezprecedentným a nedemokratickým praktikám premiéra Fica," uviedol v stanovisku Gröhling.

Ak dôjde k odvolaniu Šimečku z postu podpredsedu NR SR, mala by byť podľa šéfa SaS parlamentná opozícia jednotná. "Preto navrhujeme spoločný postup opozície - vzdať sa predsedov a podpredsedov výborov, ktorý bude prvým krokom, ako ochromiť fungovanie parlamentu. Tento boj si môže Robert Fico dlho pamätať," skonštatoval.

Hnutie Slovensko hodnotí výzvu SaS ako oneskorenú, pripomína, že predstavitelia hnutia navrhli tento krok už dávnejšie pri odvolávaní predsedov výborov Márie Kolíkovej (SaS) a Michala Šipoša (hnutie Slovensko). Apel liberálov však vníma ako impulz na možné zjednotenie opozície.

"Dáva možnosti na spoločný postup opozície pri odvolávaní ministrov, zvolávaní protestov či mimoriadnych schôdzí. Ak opozícia spolupracuje a je jednotná, prináša to silu, ktorá vie v budúcnosti poraziť Roberta Fica," tlmočil postoj hnutia jeho hovorca Matúš Bystriansky. Deklaruje zároveň, že hnutie je na dialóg o spoločnom postupe opozície pripravené.

Fico (Smer-SD) v piatok informoval, že na koaličnej rade oficiálne predloží návrh na odvolanie Šimečku z postu podpredsedu NR SR. Predseda vlády poukázal na to, že niektoré nadácie, ktoré získali peniaze od štátu, sú napojené na Šimečkových rodinných príslušníkov, ako je strýko, mama či partnerka. Nadácie podľa neho môžu pokračovať v činnosti, ale nie z prostriedkov štátu.

Šimečka reagoval, že ide o chabý útok na opozíciu vedený cez jeho rodinu, ktorá vo verejnom priestore pôsobí desaťročia. Označil to za zastierací manéver a pomstu za opozičnú prácu.

(tasr)

  |  

Taliban prijal zákony o morálke: ženy si musia zakrývať tvár a muži nosiť bradu

Afganské vládnuce hnutie Taliban tento týždeň uzákonilo dlhý súbor pravidiel v oblasti morálky. Na ich základe sú ženy povinné zakrývať si tvár, muži si nesmú holiť bradu a vynechávať modlitby a náboženské pôsty a vodiči áut nesmú púšťať hudbu, uviedlo ministerstvo spravodlivosti.

Pravidlá, ktoré sú v súlade s islamským právom šaría, presadzuje ministerstvo morálky, oficiálne nazývané Ministerstvo pre prevenciu neresti a šírenie cnosti. Vychádzajú z dekrétu najvyššieho duchovného vodcu Talibanu Hajbatulláha Achúndzádu z roku 2022 a teraz boli oficiálne uzákonené, uviedol hovorca ministerstva spravodlivosti.

Za porušenie predpisov hrozia tresty, ktoré zahŕňajú "rady, varovania pred božím trestom, konfiškáciu majetku, zadržanie na jednu hodinu až tri dni vo verejných väzniciach a iné primerané tresty," dodalo ministerstvo. Ak by tieto opatrenia neviedli k náprave správania jednotlivca, bude podaný návrh na ďalšie konanie na súd.

Zákony tiež nariaďujú vodičom vozidiel, aby neprepravovali ženy bez mužského sprievodu. Od médií vyžadujú, aby dodržiavali právo šaría, a zakazujú zverejňovanie fotografií, na ktorých sú zobrazené živé bytosti.

https://twitter.com/SaraWahedi/status/1826716561782300694

(tasr)

  |  

Podpredseda parlamentu Žiga v Rakúsku rečnil na tému hybridných hrozieb

Podpredseda parlamentu Peter Žiga (Hlas-SD), ktorý je poverený jej vedením, na stretnutí s predsedami parlamentov krajín Slavkovského formátu v rakúskom Salzburgu označil hybridné hrozby a zahraničné zasahovanie medzi najväčšie súčasné bezpečnostné výzvy. S predstaviteľmi Českej republiky a Rakúska rokoval aj o rozširovaní Európskej únie.

V rámci programu stretnutia sa uskutočnilo spoločné rokovanie v rozšírenom formáte za účasti zástupcov Chorvátska, Slovinska a Talianska.

"Zahraničné zasahovanie, obzvlášť do rozhodovacích procesov, predstavuje hrozbu nielen pre bezpečnosť, ale aj pre suverenitu a demokraciu ako takú," povedal Žiga.

Predstavitelia krajín diskutovali aj o rozširovaní EÚ, a to najmä v kontexte balkánskych krajín. "Rozširovanie Európskej únie musí byť dôveryhodné a spravodlivé, s jasne definovanými kritériami na vstup," zdôraznil. Podľa neho je dôležité v prístupovom procese krajín dbať na zachovanie jednotných štandardov.

Žiga vyhlásil, že Slovensko je zástancom rozširovania EÚ, ktoré je založené na zásluhách, a naďalej bude pokračovať v podpore krajín západného Balkánu, ako aj východných susedov.

Podpredseda parlamentu rokoval s predsedníčkou Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Markétou Pekarovou Adamovou o bilaterálnych vzťahoch a prehlbovaní spolupráce, uviedol odbor komunikácie s médiami a verejnosťou Kancelárie NR SR.

Na tému hybridných hrozieb uviedla, že Európa je v súčasnosti vystavená najhoršej bezpečnostnej situácii od pádu železnej opony v dôsledku "agresívneho ruského imperializmu".

(tasr)

  |  

Eurokomisia odmietla žiadosť Slovenska a Maďarska o konzultácie s Ukrajinou

Európska komisia odmietla žiadosť Maďarska a Slovenska o sprostredkovanie konzultácií s Ukrajinou ohľadom sankcií na ruského producenta ropy Lukoil. EK uviedla, že naliehavé konzultácie nie sú opodstatnené.

Európska komisia (EK) odmietla žiadosť Maďarska a Slovenska, aby sprostredkovala konzultácie s Ukrajinou v súvislosti so sankciami, ktoré Kyjev uvalil na ruského producenta ropy Lukoil.

"Útvary Komisie predbežne dospeli k záveru, že naliehavé konzultácie sa nezdajú byť opodstatnené," uviedol v piatok hovorca. Maďarská štátna ropná spoločnosť MOL vo štvrtok (22. 8.) oznámila, že bude s najväčšou pravdepodobnosťou schopná podpísať potrebné dohody, aby zabezpečila, že tranzit ropy cez Ukrajinu do Maďarska nebude blokovaný.

"Technicky to bude znamenať, že aj keď bude preprava nákladnejšia a MOL bude musieť znášať riziká na rusko-ukrajinskej hranici, existuje právne riešenie, ktoré zaručuje budúci tranzit," povedal šéf kancelárie maďarského predsedu vlády Gergely Gulyás. Nadviazal tak na vyhlásenie ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa zo stredy (21. 8.), že rokovania Maďarska zamerané na zabezpečenie dlhodobých dodávok ropy "sa blížia k záverečnej fáze".

Maďarsko a Slovensko hľadajú alternatívne riešenia po tom, ako Kyjev uvalil sankcie na spoločnosť Lukoil a v podstate zakázal prepravu jej ropy cez svoje potrubia. Ropovod Družba, ktorý spája Rusko s východnou Európou, zostal funkčný i počas viac ako dvoch rokov vojny medzi Ruskom a Ukrajinou.

(tasr)

  |  

Výbuch v garáži v Trnave mal zraniť viacero osôb

Zdravotnícki záchranári zasahujú v Trnave, kde v priestoroch jednej z garáží došlo k výbuchu. Explózia mala zraniť viacero osôb.

"Prvé informácie hovoria o štyroch zranených. Z toho dvaja mali utrpieť ťažké zranenia," spresnila hovorkyňa Operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby Petra Klimešová.. Na mieste podľa jej slov zasahujú dva záchranárske vrtuľníky a tri pozemné ambulancie rýchlej zdravotnej pomoci.

(tasr)