Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Turecko a Rusko obnovili spoločné hliadky na severovýchode Sýrie

Tureckí a ruskí vojaci obnovili vo štvrtok spoločné hliadky v severovýchodnej Sýrii v zóne operácie Prameň mieru, ktoré boli vlani z bezpečnostných dôvodov pozastavené. Na prvej hliadke sa zúčastnilo 24 vojakov so štyrmi obrnenými vozidlami.

Turecký rezort nekonkretizoval dôvody, pre ktoré boli spoločné hliadky v októbri minulého roka pozastavené. Spresnil, že od novembra 2019 do 5. októbra 2023 bolo v oblasti vykonaných celkovo 344 spoločných hliadok.

V októbri 2019 Turecko a jeho spojenci v Sýrii začali vojenské operácie na severovýchode Sýrie nazvané operácia Prameň mieru. Ich cieľom je vytlačiť odtiaľ Sýrske demokratické sily (SDF) vedené Kurdmi a vytvoriť 30 kilometrov široké pásmo bez kurdských milícií, ktoré bude slúžiť ako "bezpečnostná zóna" pre sýrskych utečencov žijúcich v Turecku.

Podľa tureckého ministerstva obrany budú spoločné hliadky v blízkej budúcnosti pokračovať s cieľom zabezpečiť stabilitu na severovýchode Sýrie, zaistiť bezpečnosť tureckých hraníc a demonštrovať spoluprácu Turecka a Ruska v boji proti terorizmu.

(tasr)

Minúta  |  

Gruzínska vládnuca strana v prípade úspechu vo voľbách zakáže opozičné strany

Gruzínska vládnuca strana prisľúbila, že v prípade víťazstva v budúcich parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnia koncom tohto roka, postaví mimo zákon prakticky všetkých svojich politických oponentov.

Po nedávnom konflikte medzi Tbilisi a Bruselom ohľadom ľudských práv a zásadách právneho štátu by tento zákaz pravdepodobne úplne pokazil už aj tak zmrazenú snahu Gruzínska vstúpiť do EÚ.

Gruzínsky premiér Irakli Kobachidze povedal, že vláda sa bude snažiť zakázať viac ako pol tucta strán. Stalo sa tak niekoľko dní po tom, čo súčasná vládna strana Gruzínsky sen pohrozila rozpustením najväčšieho opozičného zoskupenia v parlamente, Spojeného národného hnutia (UNM), ktoré založil bývalý gruzínsky prezident Michail Saakašvili.

Kobachidze na námietky, že krajina by mohla upadnúť do diktatúry uviedol, že:​ "​Ukrajina a Moldavsko zakázali politické strany bez toho, aby spálili mosty so Západom. To isté sa stane v prípade Gruzínska."

(mep)

Minúta  |  

Nezávislý kandidát na prezidenta Kennedy podporil Trumpa

Nezávislý kandidát na funkciu amerického prezidenta Robert F. Kennedy junior v piatok oznámil, že pozastavuje svoju volebnú kampaň a v desiatich nerozhodnutých štátoch sa jeho meno na hlasovacích lístkoch neobjaví. V týchto štátoch vyjadril podporu republikánovi Donaldovi Trumpovi. V štátoch, ktoré sa považujú za jasne demokratické alebo republikánske, jeho meno na hlasovacích lístkoch ostane.

"Vzhľadom na systematickú cenzúru už neverím, že mám reálnu šancu na volebné víťazstvo " vyhlásil Kennedy na piatkovej tlačovej konferencii v štáte Arizona. S odvolaním sa na prieskumy verejnej mienky vysvetlil, že jeho zotrvanie na volebných lístkoch v nerozhodnutých štátoch "by pravdepodobne prinieslo volebné víťazstvo demokratom".

Kennedy bol donedávna demokratom, ale podľa prieskumov s ním viac sympatizujú voliči republikána Trumpa než demokratickej kandidátky Kamaly Harrisovej. Už niekoľko dní sa špekulovalo, Kennedy svoju kandidatúru tento týždeň stiahne a podporí exprezidenta Trumpa proti viceprezidentke Harrisovej.

V piatok Kennedy vyhlásil, že vo voľbách má jeho podporu Trump. Zdôvodnil to okrem iného svojimi obavami o osud slobody prejavu v Spojených štátoch. Trump si ho vraj získal aj prísľubmi o rýchlom ukončení vojny na Ukrajine. O týchto záležitostiach vraj niekoľko týždňov spolu diskutovali. Podľa svojich slov sa predtým snažil nadviazať podobný dialóg aj s Harrisovou, avšak neúspešne.

Britská stanica BBC pripomenula, že Kennedy mal spočiatku v prieskumoch dvojciferné čísla. Avšak po vyčerpaní financií na kampaň a tiež strate záujmu médií jeho preferencie výrazne poklesli.

Kennedyho volebný tím krátko pred vystúpením v Arizone požiadal súd v štáte Pensylvánia, aby ho vyškrtol z tamojšej kandidátky. V súdnom podaní zároveň vyjadril podporu Trumpovi. Hovorkyňa volebného tímu krátko pred Kennedyho vystúpením vyhlásila, že v podaní je chyba a dodatočne ho upravia.

Robert Kennedy junior, ktorý je synovcom zavraždeného prezidenta Johna F. Kennedyho, bol do vlaňajška členom Demokratickej strany a sprvu sa chcel uchádzať o stranícku nomináciu do prezidentských volieb. Napokon však vlani na jeseň oznámil, že bude kandidovať ako nezávislý.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzski konzervatívci po stretnutí s Macronom vylúčili účasť v novej koalícii

Francúzski konzervatívci v piatok vylúčili účasť vo vládnej koalícii po nedávnych voľbách. Urobili tak po rokovaniach s prezidentom Emmanuelom Macronom zameraných na vyriešenie politickej budúcnosti krajiny.

"Nebudeme súčasťou žiadnej vládnej koalície," povedal Laurent Wauquiez, líder parlamentnej skupiny Republikánska pravica. Wauquiez vyhlásil, že zoskupenie, ktoré tvoria prevažne pravicoví republikáni, chce pôsobiť v opozícii a neverí v koalície, ktorú tvoria strany s protichodnými názormi.

Pravica sa podľa neho postaví proti každej vláde, v ktorej bude radikálne ľavicové hnutie Nepoddajné Francúzsko (LFI) Jeana-Luca Mélenchona. To je súčasťou aliancie Nový ľudový front (NFP). NFP dúfa, že po predčasných parlamentných voľbách vytvorí novú vládu. Wauquiez však avizoval, že jeho zoskupenie v parlamente vládu NFP nepodporí, píše DPA.

Macron nechal po voľbách dočasne v úrade dovtedajšieho premiéra Gabriela Attala s tým, že novú vládu vymenuje až po olympijských hrách v Paríži. Rokovania o zostavení vlády sa však ešte neskončili a majú pokračovať v pondelok.

Kandidátkou ľavice na post premiérky je Lucie Castetsová. Prezident však jej kandidatúru zatiaľ ignoruje, hoci NFP vo voľbách skončila prvá. Ľavicu vyzval, aby si najprv pre svoju vládu v parlamente zabezpečila väčšinu. Vodca komunistov Fabien Roussel v piatok vyhlásil, že ak prezident Castetsovú nevymenuje, ľavica by mohla s rokovaniami skončiť.

(tasr)

Minúta  |  

USA uvalili sankcie na 400 firiem a jednotlivcov z Ruska, Číny a ďalších krajín

Spojené štáty americké uvalili nové sankcie na viac ako 400 právnických a fyzických osôb z Ruska, Číny a ďalších krajín za ich účasť na vojne na Ukrajine. V piatok to oznámili ministerstvá zahraničných vecí, financií a obchodu.

Rezort diplomacie spresnil, že sankcie sa týkajú desiatok čínskych spoločností, ktoré do Ruska dodávajú obrábacie stroje a mikroelektroniku. Ministerstvo financií USA vo svojom tlačovom vyhlásení uviedlo, že zaviedlo sankcie voči firmám z nadnárodných konglomerátov, ktoré do Ruska dodávajú muníciu a iné výrobky vojenského charakteru, pomáhajú ruským oligarchom obchádzať sankcie a tiež perú špinavé peniaze z predaja zlata spoločnosti, ktorá už podlieha sankciám.

"Rusko premenilo svoju ekonomiku na nástroj v službách kremeľského vojensko-priemyselného komplexu. Firmy, finančné inštitúcie a úrady na celom svete by sa mali vyhýbať podpore dodávateľských reťazcov ruského vojensko-priemyselného komplexu," konštatoval námestník ministra financií USA Wally Adeyemo.

USA tiež zaradili 123 subjektov, vrátane 63 firiem z Ruska a 42 z Číny, na takzvaný Entity List, špeciálny licenčný zoznam vedený Úradom pre priemysel a bezpečnosť, ktorý patrí pod ministerstvo obchodu. Americké firmy, ktoré chcú obchodovať so spoločnosťami na tomto zozname, musia požiadať o licenciu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v reakcii na sieti X uviedol, že nové sankcie ešte viac oslabia schopnosť Ruska "viesť agresívnu vojnu proti Ukrajine". "Tlak na agresora treba udržiavať a neustále zvyšovať, pokiaľ bude Rusko pokračovať vo svojej agresii," dodal Zelenskyj.

(tasr)

Minúta  |  

Päť agentov Tajnej služby v USA po atentáte na Trumpa postavili mimo služby

Najmenej päť členov Tajnej služby Spojených štátov postavili dočasne mimo služby takmer šesť týždňov po atentáte na republikánskeho prezidentského kandidáta Donalda Trumpa, uviedla v piatok stanica Fox News.

Útok na bývalého prezidenta USA sa odohral v júli počas predvolebného zhromaždenia v štáte Pensylvánia. Na Trumpa vystrelil poloautomatickou puškou 20-ročný T. H. Crooks, pričom exprezidentovi zasiahol hornú časť pravého ucha, jedného účastníka podujatia zabil a ďalších dvoch ľudí zranil. Útočníka následne zastrelili agenti Tajnej služby.

Medzi tými, ktorí boli postavení mimo služby, je aj špeciálny agent zodpovedný za pobočku v Pittsburghu, ktorá na podujatí koordinovala bezpečnostné opatrenia s miestnymi zložkami, informuje NBC News. Necelé dva týždne po incidente odstúpila zo svojho postu riaditeľka Tajnej služby USA Kimberly Cheatleová, ktorá vypovedala aj pred členmi Kongresu. Viacerí poslanci vyzvali Tajnú službu, aby po atentáte urobila personálne zmeny a prepustila zodpovedných zamestnancov.

Po atentáte médiá informovali o tom, že americké úrady získali v období pred incidentom informácie o plánovanom atentáte na exprezidenta zo strany Iránu. Tajné služby na tieto hrozby reagovali zvýšením bezpečnostných opatrení okolo Trumpa. Televízia Fox News v piatok uviedla, že Tajná služba interne komunikovala o hrozbe pred zhromaždením v Pensylvánii. Vyšetrovatelia sa teraz pravdepodobne snažia zistiť, prečo sa podujatie uskutočnilo aj napriek možnej hrozbe.

Predseda dozorného výboru Snemovne reprezentantov amerického Kongresu James Comer privítal správu o prijatí opatrení voči niektorým členom Tajnej služby. "Prvým krokom je vyvodenie zodpovednosti voči nedbalým zamestnancom. Teším sa na závery vyšetrovania pracovnej skupiny. Musíme zabezpečiť, aby Tajná služba opäť nezlyhala," povedal Comer. Dodal, že služba sa musí zodpovedať za toto svoje "historické zlyhanie".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.