Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izraelská armáda objavila v Pásme Gazy pozostatky niekoľkých ľudí, pracuje na identifikácii

Izraelská armáda počas bojov v Pásme Gazy našla niekoľko tiel. Tie vyzdvihne a začne s procesom identifikácie, ktorý potrvá niekoľko hodín.

Štáb amerického prezidenta Joea Bidena je v kontakte s Izraelčanmi a potvrdil nález tiel v Gaze. Ich počet však bezprostredne nie je známy, uviedla v sobotu agentúra Reuters.

Biden počas rozhovoru s novinármi v meste Rehoboth Beach (štát Delaware) uviedol, že pri dohode o prímerí v Pásme Gazy je „stále optimistický“. „Myslím si, že dohoda je na dosah,“ povedal prezident s tým, že „je načase, aby sa táto vojna skončila“.

V sobotu sa tiež izraelskí vojaci dostali do potýčok s palestínskymi bojovníkmi na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Izrael na mieste pokračoval vo vojenskej operácii v meste Džanín. Stovky izraelských vojakov už od stredy vykonávajú razie v rámci jednej z najväčších akcií v Predjordánsku za uplynulé mesiace.

(tasr)

Minúta  |  

Ruské jednotky údajne zostrelili ukrajinský dron smerujúci na Moskvu

Ukrajina v noci na nedeľu zaútočila bezpilotnými lietadlami na Moskvu a niekoľko ďalších ruských oblastí, oznámili predstavitelia Ruska.

Dron letiaci smerom na Moskvu bol zničený, uviedol na platforme Telegram primátor Moskvy Sergej Sobjanin. Podľa predbežných informácií nedošlo počas útokov k žiadnym zraneniam či škodám.

Najmenej 12 ďalších dronov vypustených z Ukrajiny zničilo Rusko aj nad pohraničnou Brianskou oblasťou na juhozápade krajiny, dva tiež zasiahlo nad Kurskou oblasťou, ozrejmili gubernátori oboch oblastí.

Agentúra Reuters však zdôrazňuje, že tieto správy nemohla nezávisle overiť. Ruskí predstavitelia iba zriedkavo zverejňujú úplný rozsah škôd, ktoré spôsobia letecké útoky Kyjeva, najmä pokiaľ ide o zásahy vojenskej či dopravnej infraštruktúry krajiny.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

UNICEF vypísal núdzové výberové konanie na dodávky vakcín proti opičím kiahňam

Detský fond OSN (UNICEF) v spolupráci s ďalšími organizáciami vyhlásil núdzové výberové konanie na zabezpečenie vakcín proti opičím kiahňam pre krajiny zasiahnuté krízou.

Spoločné vyhlásenie okrem UNICEF podporili aj Svetová aliancia pre očkovacie látky a očkovanie (Gavi), Africké centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (Africa CDC) a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

V závislosti od výrobnej kapacity výrobcov je do roku 2025 možné uzavrieť dohody až na 12 miliónov dávok. UNICEF preto uzavrie v rámci tendra predbežné zmluvy o dodávkach s výrobcami vakcín, uvádza sa vo vyhlásení.

Umožní to nákup a odoslanie vakcín bez meškania, akonáhle dôjde k potvrdeniu financovania, dopytu či splneniu regulačných požiadaviek. Spolupráca UNICEF s ďalšími organizáciami by zároveň uľahčila dodávky vakcín z už existujúcich zásob.

WHO podľa vyhlásenia posudzuje informácie od výrobcov. Očakáva, že do polovice septembra ukončí skúmanie, aby rozhodla o ich zaradení na zoznam pre núdzové využitie.

Začiatkom augusta WHO vyhlásila stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu v súvislosti so šírením ochorenia opičích kiahní v afrických štátoch.

Tento rok bolo v Kongu doposiaľ nahlásených vyše 18-risíc prípadov podozrenia na opičie kiahne a 629 úmrtí. V Burundi zatiaľ úrady potvrdili najmenej 150 prípadov, uviedol generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus.

Okrem Konžskej demokratickej republiky a susedných krajín potvrdilo prípady vírusu kmeňa clade 1b spôsobujúceho opičie kiahne už aj Švédsko a Thajsko.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Azerbajdžan a Arménsko sú blízko k podpísaniu mierovej dohody

Obe krajiny potvrdili, že dlho očakávaná dohoda, ktorá by po desaťročiach konfliktu mohla priniesť mier, je blízko.

Premiér Arménska Nikol Pašinjan na sobotňajšej tlačovej konferencii oznámil, že jeho vláda predložila Azerbajdžanu formálnu ponuku na podpísanie mierovej zmluvy. Stalo sa tak po tom, čo sa v kľúčových otázkach v bilaterálnych rozhovoroch, ktoré sa udiali v posledných mesiacoch, dosiahol dostatočný pokrok.

„V najnovšom návrhu mierovej zmluvy máme 17 článkov. Na 13 z nich, vrátane preambuly, sa v plnej miere dohodneme,“ povedal Pašinjan.

Vyhlásenie prichádza len deň po tom, ako obe strany oznámili, že bola podpísaná dohoda o vzniku spoločnej hraničnej komisii, ktorá vytýči a vymedzení spoločnú hranicu. Tieto dve susedné krajiny viedli v posledných rokoch sériu konfliktov, predovšetkým o oblasť Náhorného Karabachu.

(mep)

Minúta  |  

Pokiaľ sa chce Európska únia rozšíriť, musí prejsť reformami

Rozšírenie Európskej únie (EÚ) je nevyhnutné, ale predtým sa musí zreformovať. Vojna na Ukrajine uvažovanie o rozšírení zintenzívnila. Zhodli sa na tom diplomati diskutujúci v sobotu na medzinárodnej konferencii Globsec v Prahe.

"Videli sme, že rozširovanie EÚ akosi podlieha metóde stále užšej Únie, každý sa chce pripojiť a každý deň chodí spať pýtajúc sa, čo môžem urobiť, aby som splnil podmienky potrebné na členstvo. Toto ale nie je úplne prípad západného Balkánu," vyhlásil vysoký predstaviteľ OSN pre Bosnu a Hercegovinu Christian Schmidt. EÚ podľa neho musí začať premýšľať nad spôsobom, ako tieto štáty dotlačiť k plneniu podmienok.

Osobitný predstaviteľ EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou Miroslav Lajčák v nadväznosti povedal, že krajiny západného Balkánu boli zo strany Únie dlhodobo zanedbávané, preto sa na istý čas vytratil aj ich záväzok vykonávať potrebné reformy.

Srbský prezident Aleksandar Vučič predtým na Globsecu vyjadril pochybnosť, či sa jeho krajine podarí vstúpiť do EÚ do roku 2028, hoci prístupové rokovania začala už pred približne desiatimi rokmi. Ak to však podľa Lajčáka ašpirantský štát myslí vážne a plní podmienky, nie je to nemožné.

Slovenský diplomat tiež vyhlásil, že rozšírenie Únie o ďalšie krajiny je z geopolitického hľadiska nevyhnutné, čo ukázala aj invázia ruských síl na Ukrajinu. To však podľa neho neznamená, že samotná Únia alebo kandidátske štáty sú v súčasnosti na rozšírenie pripravené. Toto tvrdenie podporil aj nemecký diplomat a štátny tajomník spolkového ministerstva zahraničných vecí Thomas Bagger. Na to, aby bolo skutočne možné do EÚ prijať nové štáty, musia podľa Baggera prebehnúť dva paralelné procesy, reforma EÚ zvnútra a jej rozširovanie zvonku.

"(Ruský prezident Vladimir) Putin istým spôsobom pre nás definoval hranice Európy," povedal Begger. Ukrajina aj Moldavsko podľa neho patria na európsku stranu tohto rozdelenia. EÚ s obomi krajinami tento rok oficiálne otvorila rokovania o členstve.

(tasr)

Minúta  |  

Zomreli dvaja ľudia, ktorých pobodali na londýnskom afrokaribskom karnevale

Dvaja ľudia, na ktorých na prelome týždňov zaútočili nožom počas pouličného karnevalu v londýnskej štvrti Notting Hill, zomreli na následky svojich zranení. V sobotu to oznámila polícia.

Prvou obeťou je 32-ročná Cher Maximenová, ktorá bola na karnevale so svojou trojročnou dcérou, ďalšími príbuznými a priateľmi a zomrela v sobotu ráno. Bodli ju v nedeľu (25. 8.) do slabín, keď sa snažila zabrániť bitke. V súvislosti s týmto incidentom vzali do väzby 20-ročného podozrivého muža.

Zraneniam už v piatok podľahol 41-ročný šéfkuchár Mussie Imnetu žijúci v Dubaji, ktorého našli v pondelok neskoro večer (26. 8.) v bezvedomí so zranením hlavy pred reštauráciou v západnom Londýne, kde sa občerstvovali návštevníci karnevalu.

Imnetu sa narodil vo Švédsku a v Británii bol služobne. Polícia nepredpokladá, že sa na karnevale zúčastnil. V tomto prípade bol z úmyselného vážneho ublíženia na zdraví obvinený 31-ročný muž.

Polícia už predtým uviedla, že počas tohtoročného karnevalu bolo pobodaných osem ľudí a stovky osôb zadržala pre výtržnosti.

Karneval v Notting Hill sa koná v Londýne koncom augusta od roku 1966 ako oslava kultúry a tradícií afro-karibských komunít. Za dva dni ho navštívia tisíce ľudí.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.