Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Bratislavskí policajti boli v pondelok ráno po ôsmej vyslaní preveriť informáciu o náleze nehybného tela v areáli kúpaliska na Zlatých Pieskoch. Išlo o 48-ročného muža.
"Policajti na mieste v súčasnosti vykonávajú potrebné úkony, len čo to situácia umožní, k prípadu poskytneme bližšie informácie," uviedol bratislavský krajský policajný hovorca Michal Szeiff.
(tasr)
Štáty susediace s Ukrajinou vrátane Poľska majú „povinnosť“ zostreliť prilietajúce ruské rakety pred ich vstupom do svojho vzdušného priestoru napriek nesúhlasu NATO, vyhlásil poľský minister zahraničia Radosław Sikorski.
Poľský šéf diplomacie v rozhovore pre britský denník Financial Times (FT) povedal, že Varšava má povinnosť zaistiť bezpečnosť svojich občanov bez ohľadu na obavy, že zásahy nad ukrajinským územím by mohli zapojiť Alianciu do vojny na Ukrajine.
„Členstvo v NATO neprevyšuje zodpovednosť každej krajiny za ochranu vlastného vzdušného priestoru – je to naša vlastná ústavná povinnosť,“ povedal Sikorski.
„Osobne zastávam názor, že keď sú nepriateľské rakety na ceste do nášho vzdušného priestoru, bolo by legitímnou sebaobranou [ich zasiahnuť], pretože keď už raz prekročia náš vzdušný priestor, riziko, že trosky niekoho zrania, je značné.“
FT pripomína, že Varšava a Kyjev začiatkom leta podpísali bilaterálnu bezpečnostnú dohodu, v ktorej sa zaviazali preskúmať „možnosť zachytenia rakiet a bezpilotných lietadiel vystrelených smerom na územie Poľska vo vzdušnom priestore Ukrajiny, a to podľa potrebných postupov dohodnutých medzi zúčastnenými štátmi a organizáciami“.
Odchádzajúci generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg však tento návrh odmietol pre obavy z toho, že sa Aliancia ako celok „stane súčasťou konfliktu“.
Riziko poľských obetí sa zvyšuje, čím bližšie je raketa pri zachytení k svojmu cieľu, preto je výhodnejšie zostreliť ju vo väčšej výške nad Ukrajinou, vysvetlil Sikorski.
Niektorí západní predstavitelia tvrdia, že takáto politika by zmazala červené línie v súvislosti so západnou intervenciou a možno by vyvolala ruskú odvetu. Kyjev tlačí na svojich západných spojencov, aby sa viac zapojili do vojny, a to aj poskytovaním krytia vzdušnej obrany nad západnou Ukrajinou z batérií umiestnených na území NATO.
Aliancia sa však obáva, že by tieto kroky Moskva vyhodnotila ako priame zapojenie sa do vojny.
(sab)
Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini žiakom zaželal veľa úspechov, no upozornil aj na nedostatok pedagógov v školstve či nástrahy, ktoré prinášajú moderné technológie.
"Bolo to pre mňa aj veľmi dojemné, pretože som absolvent tejto školy. Som nesmierne rád, že som dnes mohol otvoriť školský rok práve na škole Slobodného slovenského vysielača akurát v roku, kedy si pripomíname 80. výročie Slovenského národného povstania," uviedol Pellegrini.
Skonštatoval, že si pri návšteve školy, ktorú kedysi navštevoval, uvedomil veľký generačný rozdiel, keď sú súčasní žiaci každodenne obklopení modernými technológiami.
"Zaprial som deťom, aby našli správny balans medzi technológiami a skutočným životom, aby sa nezabúdali hýbať a uprednostňovali vždy živých priateľov pred tými virtuálnymi. Aby sa vyvarovali na sociálnych sieťach rôznym hoaxom a nepravdivým informáciám," povedal prezident, ktorý slovenskému školstvu zaželal úspešný školský rok.
Pripomenul tiež, že v súčasnosti prechádza veľkou transformáciou a ďalšie stovky škôl prechádzajú na nový spôsob výučby. Upozornil aj na nedostatok kvalifikovaných učiteľov.
"Tak ako v zdravotníctve je nedostatok lekárov a zdravotných sestier, Slovensko čelí už aj nedostatku kvalitných pedagógov," dodal Pellegrini.
ZŠ Slobodného slovenského vysielača vznikla v roku 1958 a nesie názov rozhlasového orgánu, ktorý zabezpečoval vysielanie počas Slovenského národného povstania. Školský rok tu okrem prezidenta otvoril aj primátor Banskej Bystrice Ján Nosko, ktorý ocenil najmä vynikajúce výsledky školy.
"Chcem vám zaželať, aby sa vám tento rok darilo tak, ako v predchádzajúcom období. Aby sa vám podarilo vytvoriť dobrý vzťah a trojuholník medzi žiakom, rodičom a pedagógom," uviedol Nosko.
(tasr)
Sudcovia stredoslovenského volebného obvodu budú voliť nového člena Súdnej rady SR namiesto Jána Gandžalu, ktorému členstvo zaniklo k 1. septembru. Od tohto dátumu má zároveň prerušený výkon funkcie sudcu.
"Sudcov stredoslovenského volebného obvodu teda čaká voľba nového člena súdnej rady, ktorú vyhlási predsedníčka súdnej rady 4. septembra 2024," uvádza súdna rada.
Súdna rada SR má 18 členov, ale v súčasnosti zasadá v neúplnom zložení. Doposiaľ v nej chýbajú dvaja členovia volení Národnou radou SR. Gandžala patril medzi členov volených sudcami. Členom súdnej rady bol od 30. novembra 2021.
(tasr)
Krvavý incident sa odohral uplynulý týždeň v pondelok v nočných hodinách v obci Medzev pri Košiciach. 32-ročná žena mala sekerou opakovane udrieť do hlavy a chbrta o desať rokov mladšieho muža, predchádzala tomu hádka.
Polícia skutok z Medzeva pôvodne stíhala ako zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu. Napokon Medzevčanku obvinili z obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu, za čo jej v prípade preukázania viny hrozí 15 až 20-ročný pobyt za mrežami.
Prokuratúra zároveň podala súdu návrh na ženino vzatie do útekovej a preventívnej väzby. Ako píše Korzár, obvinená má v registri trestov už tri staršie záznamy.
Košický sudca Peter Mén o návrhu na vzatie do väzby rozhodoval takmer dve hodiny, napokon však vyhovel len preventívnej väzbe. Voči jeho rozhodnutiu sa odvolala prokuratúra aj samotná žena. O väzbe preto bude rozhodovať krajský súd.
(max)
V ruskom meste Belgorod ležiacom neďaleko hraníc s Ukrajinou zatvoria na týždeň materské školy a vo viacerých školách zavedú online vyučovanie po pondelkovom ukrajinskom útoku, pri ktorom bola poškodená škôlka. Oznámil to gubernátor Viačeslav Gladkov
„Pre Belgorodskú oblasť to bolo zlé ráno,“ uviedol Gladkov na sociálnej sieti VKontakte v prvý školský deň. „Škôlka v meste Belgorod bola takmer úplne zničená.“
Miestne úrady sa po útoku rozhodli, že v niekoľkých školách v najväčšej mestskej časti zavedú online vyučovanie a škôlky budú týždeň zavreté, citovala Gladkova agentúra Reuters.
Ruská vzdušná obrana zostrelila v noci na pondelok nad Belgorodskou oblasťou jeden ukrajinský dron, uviedlo ruské ministerstvo obrany na sociálnej sieti Telegram.
Reuters upozorňuje, že nedokázal tieto tvrdenia nezávisle overiť. Ukrajinské sily však už dlhšie ostreľujú a podnikajú útoky na Belgorod a jeho priľahlé oblasti. Kyjev tvrdí, že jeho útoky sú zamerané na infraštruktúru, ktorá je dôležitá pre ruské vojnové snahy. Obe strany konfliktu pritom popierajú, že by sa počas vojny zameriavali na civilistov.
Gladkov v nedeľu oznámil, že v dôsledku ukrajinského ostreľovania zomrel jeden človek a vyše desiati utrpeli zranenia.
(tasr)
Telá všetkých, ktorí zahynuli, sa našli a boli odovzdané forenzným expertom.
"O polhodinu vyzdvihne vrtuľník ministerstva pre mimoriadne situácie záchranárov z miesta nehody vrtuľníka Mi-8 leteckej spoločnosti Viťaz-Aero. Pátracia a záchranná operácia sa tak skončila," uviedol minister pre mimoriadne situácie Kamčatského kraja Sergej Lebedev na sociálnej sieti VKontakte.
Zároveň poďakoval záchranárom za ich prácu a vyjadril úprimnú sústrasť pozostalým obetí.
Vrtuľník Mi-8, na ktorého palube sa nachádzalo 19 pasažierov a traja členovia posádky, zmizol z radarov v sobotu. O deň neskôr sa jeho trosky našli na úpätí sopky Vačkažec, neďaleko miesta, kde sa stratil z radarov. Na Kamčatke bol vyhlásený na utorok deň smútku za obete nešťastia.
(tasr)
Moskva preto pred nedávnom zakázala vstup do krajiny desiatkam amerických novinárov.
"Západ, ktorý sa považuje za štandard slobody, začal otvorene prenasledovať ruských novinárov, aby sa tak ukryl pred nepohodlnými faktami," povedal Putin v rozhovore pre mongolské noviny Onoodor v predvečer svojej návštevy krajiny.
"Jedinou požiadavkou je dodržiavanie ruských právnych predpisov," uviedol ruský prezident a dodal, že "zahraniční korešpondenti akreditovaní v našej krajine, by to mali chápať".
Moskva v stredu oznámila, že zakázala vstup do krajiny 92 občanom USA vrátane novinárov, právnikov a vedúcich predstaviteľov vojensko-priemyselných firiem, ktoré označila za kľúčové. Urobila tak v reakcii na "rusofóbny" postoj Washingtonu.
(tasr)
Alternatíva pre Nemecko (AfD) zaznamenala celkovo najväčšie politické úspechy, podľa predbežných výsledkov volieb vyhrala v Durínsku a v susednom Sasku má len minimálnu stratu za úradujúcou CDU.
Volebná účasť v Durínsku dosiahla 73,6 percenta voličov, v Sasku 74,4 percenta. Podľa predbežných výsledkov v Durínsku AfD získala 32,8 percenta hlasov, CDU 23,6 percenta, protivojnová ľavicová Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW) 15,8 percent a Ľavica (Die Linke) s 13,1 percent.
To je významný pokles oproti 2019, keď Ľavica vyhrala so ziskom s 31 percent. Sociálni demokrati (SPD) kancelára Scholza získali 6,1 percenta hlasov a ich koaliční partneri na celonemeckej úrovni Zelení (3,2 precenta ) a slobodní demokrati (FDP - 1,1 percenta) sa do parlamentu nedostali.
V Sasku po sčítaní všetkých hlasov získala CDU 31,9 percenta hlasov, AfD 30,6 percenta, BSW 11,8 percenta a SPD 7,3 percenta, Zelení 5,1 percenta a Ľavica (4,5 percenta) bude v krajinskom parlamente len vďaka dvom priamym mandátom.
Nemecký kancelár Olaf Scholz (SPD) výsledky regionálnych volieb označil za "trpký" výsledok pre svoju koalíciu a vyzval ostatné strany v oboch východonemeckých krajinách, aby vytvorili vlády bez "pravicových extrémistov".
"Výsledky pre AfD v Sasku a Durínsku sú znepokojujúce," uviedol Scholz pre agentúru Reuters. "Naša krajina si na to nemôže a nesmie zvykať, AfD poškodzuje Nemecko. Oslabuje ekonomiku, rozdeľuje spoločnosť a ničí povesť našej krajiny," dodal.
Ďalšie veľké politické strany kategoricky vylúčili akúkoľvek spoluprácu s AfD a naďalej ju považujú za „extrémistickú“ a „nebezpečnú pre demokratické tradície Nemecka“.
Nacionalistická a protimigračná AfD však bude mať pravdepodobne dostatok kresiel v oboch spolkových krajinách na zablokovanie rozhodnutí vyžadujúcich si dvojtretinovú väčšinu, ako napríklad menovanie sudcov alebo najvyšších bezpečnostných predstaviteľov.
Nedeľné výsledky by preto mohli prinútiť vládu, aby bola prísnejšia voči prisťahovalectvu a zintenzívnila diskusiu o podpore pre Ukrajinu, čo boli hlavné témy v predvolebnej kampani.
(tasr, ste)
Cieľom štrajku je prinútiť izraelskú vládu k dohode o prímerí v Gaze.
Pondelkový generálny štrajk vstúpil do platnosti po tom, čo odborový zväz Histadrut v nedeľu označil vládu za neschopnú zabezpečiť prepustenie rukojemníkov zadržiavaných v Gaze. Zatiaľ nie je jasné, či bude protest pokračovať aj po pondelku.
Generálny štrajk vyvolala smrť šiestich rukojemníkov, ktorých izraelská armáda našla v nedeľu v tuneli pod Rafahom. Viac sme sa tejto téme venovali v osobitnom článku:
V lokalitách zapojených do štrajku zostanú zatvorené materské školy. Základné a stredné školy budú fungovať do 11:45. Škôlky pre deti do troch rokov, školy špeciálneho vzdelávania a internáty pre ľudí so zdravotným postihnutím budú otvorené.
Autobusové spoločnosti Egged, Dan, Metropolin a mestská doprava v Tel Avive a Haife nepremávajú. Letisko Ben Gurion štrajkuje od 8:00 do 10:00, bez vplyvu na prichádzajúce lety.
Obchody s potravinami sú väčšinou otvorené. Nákupné centrá Azrieli umožňujú každému majiteľovi obchodu urobiť vlastné rozhodnutie. Nemocnice pracujú v obmedzenom režime, ambulancie fungujú len pre prípady vyžadujúce si zdravotnú pohotovosť.
Štrajkujú aj všetky veľké banky. Izraelské podnikateľské fórum, ktoré zastupuje väčšinu zamestnancov súkromného sektora v Izraeli z 200 najväčších spoločností v krajine, ako aj stovky technologických spoločností, výrobcov a advokátskych kancelárií, štrajkuje.
V nedeľu sa v Izraeli uskutočnil najväčší protivládny protest za viac než rok, okolo 300-tisíc demonštrantov prišlo do Tel Avivu a ďalší 200-tisíc protestujúcich do iných miest. Organizátormi týchto akcií sú združenia rodín rukojemníkov, ktorých drží Hamas.
Premiér Benjamin Netanjahu na nedeľňajšom zasadnutí bezpečnostného kabinetu údajne vyhlásil, že vláda by mala do dvoch dní pripraviť odporúčania na ráznu reakciu na vraždu rukojemníkov, inak budú svedkami ďalších vrážd zadržiavaných.
„Musíme jasne povedať, že na to budeme reagovať obrovskou silou,“ povedal premiér ministrom podľa denníka Israel Hayom.
Portál tiež cituje premiéra, ktorý povedal, že dohoda s Hamasom o rukojemníkoch je stále možná, a dodal, že Izrael je ochotný pristúpiť na kompromis v niektorých oblastiach, ale nie v otázke izraelskej kontroly nad filadelfským koridorom - štrnásť kilometrov dlhým pásom územia na hranici medzi Egyptom a Gazou.
Hnutie Hamas v nedeľu večer varovalo, že zvyšných izraelských rukojemníkob, ktorých zadržiava, môže stihnúť rovnaký osud ako pilota Rona Arada, ktorý zmizol pred 36 rokmi.
"(Izraelský premiér Benjamin) Netanjahu akoby chcel desiatky nových Ronov Aradov," vyhlásil Hamas.
Izraelský pilot Ron Arad bol v roku 1986 zajatý, keď sa jeho lietadlo počas bojovej operácie zrútilo neďaleko libanonského mesta Sidon. Izrael okamžite začal rokovania o jeho prepustení, tie však v roku 1988 zlyhali a bol vyhlásený za nezvestného. Miesto jeho pobytu zostáva dodnes neznáme.
Šiesti izraelskí rukojemníci "mali byť prepustení počas prvej fázy výmeny za (palestínskych) väzňov," uviedol Hamas. "(Izraelský premiér) si však namiesto prepustenia izraelských zajatcov vybral ovládnutie Filadelfského koridoru," dodalo hnutie.
Hamas totiž tvrdí, že šiesti rukojemníci zahynuli počas izraelského ostreľovania. Izraelské ministerstvo zdravotníctva kontruje, že podľa pitvy ich zastrelili z bezprostrednej blízkosti dva až tri dni pred jej vykonaním, teda 29. alebo 30. augusta.
Spojené štáty medzitým spolupracujú s Egyptom a Katarom na príprave konečnej dohody o prímerí a prepustení rukojemníkov medzi Izraelom a skupinou Hamas, uvádza Washington Post s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa administratívy prezidenta Joea Bidena.
Dohoda, na ktorej sa pracovalo ešte pred nálezom tiel šiestich rukojemníkov, predstavuje ponuku „ber alebo nechaj tak“. Ak ju niektorá zo strán odmietne, môže to znamenať koniec amerického sprostredkovateľského úsilia. "Nemôžete o tom ďalej rokovať. Tento proces sa musí v určitom bode ukončiť," uvádza sa v správe.
Úradník hovorí, že USA súhlasia so zisteniami Izraela, že rukojemníkov popravil Hamas krátko pred objavením tiel. Tvrdia, že to „spochybňuje“ serióznosť militantnej skupiny pri rokovaniach.
„Americkí predstavitelia budú mať v nasledujúcich 48 hodinách horúcu linku, aby zistili, či sa ešte dá dosiahnuť dohoda,“ cituje Washington Post druhého nemenovaného vysokého amerického predstaviteľa.
(let, est)
Na následky dažďa zomrela aj jedna osoba.
Obeťou je 63-ročná žena, ktorá podľahla zraneniam po páde stromu na chatu na hranici štátov Viktória a Nový Južný Wales, vyhlásila záchranná služba štátu Viktória.
"Pre rodinu obete je to smutná a tragická zhoda okolností. Myslím na ňu a tiež na záchranárov, ktorí boli k tejto nehode privolaní," vyhlásila premiérka štátu Viktória Jacinta Allanová. Dodala, že tiesňová linka počas noci prijala približne 2800 hovorov, väčšinou sa týkali spadnutých stromov a poškodených budov.
Najmenej 121-tisíc obyvateľov zostáva naďalej bez elektrického prúdu, uvádza Allanová. Jeho dodávku sa počas dňa podarilo obnoviť pre približne 60-tisíc obyvateľov.
(tasr)
Podľa dostupných informácií utrpelo pri ruskom útoku na Sumy zranenia 13 osôb, vrátane dvoch detí.
Mestská rada v Sumy uviedla, že podľa predbežných informácií nedošlo k stratám na životoch. Štyroch zranených previezli do nemocnice. Poškodených bolo na budovách až 400 okien.
Podľa šéfa vojenskej správy mesta Sumy Oleksija Drozdenka poskytujú všetkým dotknutým raketového útoku potrebnú pomoc.
Medzi zranenými sú aj chlapec vo veku sedem rokov a 13-ročné dievča.
Наслідки російської ракетної атаки по Сумах у неділю ввечері. Відео: Суспільне Суми pic.twitter.com/LJ9gSGlaA0
— Українська правда ✌️ (@ukrpravda_news) September 1, 2024
Prvýkrát aj vyše 62-tisíc prváčikov základných škôl.
V tomto školskom roku prechádza od septembra na nový školský vzdelávací program ďalších 400 základných škôl. Učebné osnovy sa tam prispôsobia moderným potrebám. Vzdelávací systém musí podľa rezortu začať pripravovať žiakov na budúcnosť iným spôsobom.
"Potrebujeme ich. Potrebujeme školy, ktoré deti vybavia praktickými zručnosťami a kritickým myslením. Potrebujeme mladú úspešnú generáciu, ktorá vie riešiť problémy a prispôsobovať sa novým výzvam," podotkol minister školstva Tomáš Drucker (Hlas).
(tasr)
Na celom území Ukrajiny bola vyhlásená výstraha pred vzdušným útokom.
Primátor Kyjeva Vitalij Kličko prostredníctvom služby Telegram uviedol, že útok čiastočne zničil kotolňu vodárne v štvrti Holosiivskij na juhozápade kyjeva. V štvrti zasahujú záchranári.
V štvrti Ševčenkivskij, ktorá je sídlom niekoľkých univerzít, vypukol požiar. Zdravotníci tu ošetrovali najmenej jednu zranenú osobu.
Záchranári zasahovali aj v štvrtiach Svjatošinskij a Solomjanskij, dodal Kličko. V štvrti Solomjanskij sa nachádza veľká vlaková stanica a hlavné kyjevské letisko, nachádza sa na západnom okraji mesta.
Svedkovia pre agentúru Reuters uviedli, že v Kyjeve sa ozvalo niekoľko hlasných výbuchov pripomínajúcich prácu protivzdušnej obrany.
Ruský raketový útok na Kyjev bol v pondelok skoro ráno dôvodom aktivácie stíhačiek poľského letectva a spojeneckých vzdušných síl, uviedlo vo vyhlásení Operačné centrum poľských ozbrojených síl.
"Na juhovýchode krajiny môže byť zvýšená hladina hluku z dôvodu operovania poľských a spojeneckých lietadiel v našom vzdušnom priestore," uviedlo centrum prostredníctvom sociálnej platformy X. Poľsko na juhovýchode svojho územia zdieľa s Ukrajinou štátnu hranicu.
1 gnd
Republikáni naopak kritizujú prezidenta a viceprezidentku za nedostatočnú podporu Izraela.
"Okamžite musí byť uzavreté prímerie, ktoré umožní prepustenie všetkých zvyšných rukojemníkov, prúdenie humanitárnej pomoci do Pásma Gazy a realizáciu prchavej a zanedbávanej vízie dlhodobého mieru a stability," vyhlásil demokratický senátor Dick Durbin.
Republikáni v nedeľu nežiadali vyšší dôraz na rokovania o prímerí, niektorí však Bidenovu a Harrisovej administratívu obvinili z nedostatočnej podpory Izraela. Republikánsky senátor Tom Cotton tvrdí, že žiadosti o prímerie neustále posmeľujú a podnecujú Hamas.
Biely dom v noci na nedeľu vydal vyhlásenie, v ktorom viceprezidentka Harrisová nežiadala prímerie, ale ostro odsúdila Hamas za smrť rukojemníkov.
"Hamas je zlou teroristickou organizáciou. Tieto vraždy spôsobili, že Hamas má na rukách ďalšiu americkú krv. Ostro odsudzujem pokračujúcu brutalitu zo strany Hamasu a rovnako ju musí odsúdiť aj celý svet," vyhlásila Harrisová.
(tasr)
Drogy objavené pri tajnom letisku boli pripravené na vývoz do Európy, uviedol zástupca colného úradu.
Približne 4,4 tony kokaínu bolo objavených v podzemných úkrytoch na západe krajiny neďaleko hranice s Venezuelou, uvádza James Singh, šéf protidrogovej jednotky guyanského colného úradu.
Pašeráci podľa Singha vykopali do zeme jamy, kam kokaín ukryli. Potom jamy zakryli doskami. Zatiaľ v súvislosti s prípadom nebol nikto zatknutý.
(tasr)
Obvinený svojej partnerke odopieral prístup k vode a hygienickým produktom.
Prípad je v štádiu vyšetrovania. Bola nariadená prehliadka domu, očakáva sa vydanie zatykača. Ak bude mužovi dokázaná vina, hrozí mu až 25 rokov za mrežami.
Na týranie upozornila nemocnica, uviedla pre Polsat News prokuratúra v meste Głogów. Žene v nemocnici ošetrovali vykĺbené rameno, rozsah jej starších zranení však lekárov šokoval.
Žena okrem toho v nemocnica v minulosti porodila dieťa, ktoré dala na adopciu, dodáva Polsat News.
"Nemohla som lekárom povedať pravdu, bála som sa. Vyhrážal sa mi, že ak sa budem sťažovať, bude to ešte horšie," uviedla 30-ročná žena pre internetový portál MyGłogów.pl.
Podľa miestnych médií sa s mužom zoznámila v roku 2019 na internete.
(tasr)
Tých vraj môže stihnúť rovnaký osud ako pilota Rona Arada, ktorý zmizol pred 36 rokmi.
"(Izraelský premiér Benjamin) Netanjahu akoby chcel desiatky nových Ronov Aradov," vyhlásil Hamas.
Izraelský pilot Ron Arad bol v roku 1986 zajatý, keď sa jeho lietadlo počas bojovej operácie zrútilo neďaleko libanonského mesta Sidon. Izrael okamžite začal rokovania o jeho prepustení, tie však v roku 1988 zlyhali a bol vyhlásený za nezvestného. Miesto jeho pobytu zostáva dodnes neznáme.
Šiesti izraelskí rukojemníci "mali byť prepustení počas prvej fázy výmeny za (palestínskych) väzňov," uviedol Hamas. "(Izraelský premiér) si však namiesto prepustenia izraelských zajatcov vybral ovládnutie Filadelfského koridoru," dodalo hnutie.
(tasr)
Viac ako 300-tisíc ľudí sa v nedeľu večer zúčastnilo v Tel Avive na demonštrácii, ktorej účastníci vyzývali izraelskú vládu na dosiahnutie dohody o prímerí s hnutím Hamas a prepustení izraelských rukojemníkov.
Na protest vyzvala organizácia Fórum rodín rukojemníkov a nezvestných osôb, informovala televízia Sky News.
Organizácia na sieti X uviedla, že občania Izraela „požadujú návrat svojich bratov a sestier“ z pásma Gazy, a zdieľala zábery zachytávajúce davy demonštrantov, ako aj ľudí zapaľujúcich vatry a odpaľujúcich farebné svetlice.
Tisíce demonštrantov zablokovali v Tel Avive jednu z hlavných mestských komunikácií – Diaľnicu 20, známejšiu pod názvom Ajalonská diaľnica, odkiaľ sa ich príslušníci bezpečnostných zložiek snažili vytlačiť.
Demonštrácia sa začala niekoľko hodín po tom, ako sa začali pohreby niektorých zo šiestich izraelských rukojemníkov, ktorých telá izraelskí vojaci našli v sobotu v tuneli vykopanom Hamasom pod mestom Rafah ležiacom na juhu Pásma Gazy. Militanti ich podľa izraelskej armády zabili krátko predtým, ako ich vojaci objavili.
(tasr)
Veľryba bieluha si vyslúžila prezývku Hvaldimir, ktorá vznikla spojením slov hval (v nórčine znamenajúcom veľryba) a krstného mena Vladimir, odkazujúceho na ruského prezidenta Vladimira Putina. Prvýkrát sa v Nórsku zjavila v roku 2019.
Uhynutú veľrybu objavili v sobotu pri juhozápadnom pobreží Nórska neďaleko mesta Stavanger.
"Hvaldiho (skratka prezývky veľryby) som našiel uhynutého, keď som ho včera hľadal, ako som to robil zvyčajne. Len niečo vyše 24 hodín predtým, ako sme ho našli už len nehybne sa vznášať, sme pritom mali potvrdené, že žije," povedal agentúre AFP Sebastian Strand, zakladateľ nórskej mimovládnej organizácie Marine Mind.
Dodal, že príčina úhynu nateraz nie je známa, pričom pri prvotnej obhliadke telesných pozostatkov bieluhy sa nenašli nijaké stopy po viditeľných zraneniach. Uhynutú veľrybu vytiahli z vody pomocou žeriavu a previezli do vychladených priestorov v neďalekom prístave, kde ju experti podrobia pitve a zistia presnú príčinu.
Veľrybu bieluhu prvýkrát spozorovali na severnom pobreží Nórska v roku 2019. Mala na sebe zvláštny tesný postroj, ktorý sa zdal byť prispôsobený pre kameru alebo zbraň, čo vyvolalo u nórskych odborníkov domnienku, že zviera prešlo v susednom Rusku špeciálnym výcvikom.
Vo vnútri postroja, ktorý z veľryby sňali, sa navyše našiel nápis "Zariadenie Petrohradu". Veľryba bola aj zjavne zvyknutá na prítomnosť ľudí, čo len posilnilo špekulácie, že bola vycvičená pre špionáž, a zrejme ušla z výbehu. Moskva sa však k týmto dohadom nikdy oficiálne nevyjadrila.
Hvaldimir sa podľa expertov dožil len 14 až 15 rokov, takže bol relatívne mladou bieluhou. Tieto veľryby sa totiž bežne dožívajú 40 až 60 rokov. V priebehu rokov Hvaldimira viackrát spozorovali pri nórskom a dokonca aj švédskom pobreží.
(tasr)
Príbuzní obetí, pozostalí a miestni predstavitelia vrátane severoosetského lídra Sergeja Meňajla pokľakli v nedeľu pri kríži umiestnenom v telocvični, ktorá vyhorela počas rukojemníckej drámy v roku 2004 a teraz slúži ako pamätník.
Bývalí žiaci, ktorí masaker v roku 2004 prežili, prešli po školskom dvore držiac portréty obetí a biele ruže. Oblečené mali tričká s kresbou anjela, ktorú vytvorilo jedno zo zabitých dievčat.
Ruský prezident Vladimir Putin navštívil miesto útoku v Beslane už 20. augusta. Dovtedy tak urobil len v roku 2008, keď bol predsedom vlády. Okrem iného načrtol paralely medzi útokom v Beslane a vpádom ukrajinských síl do Kurskej oblasti, ktorý sa začal 6. augusta.
"Tak ako sme vtedy bojovali proti teroristom, dnes musíme bojovať proti tým, ktorí páchajú zločiny v Kurskej oblasti. Ale tak, ako sme dosiahli naše ciele v boji s terorizmom, dosiahneme tieto ciele aj v boji s neonacistami," povedal Putin na stretnutí s troma ženami z organizácie Beslanské matky.
Tie sa sťažovali, že vyšetrovanie presného priebehu udalostí nebolo nikdy ukončené. Na rozdiel od Putinových vyjadrení o Ukrajine túto časť rozhovoru ruská televízia neodvysielala.
Európsky súd pre ľudské práva v roku 2017 konštatoval, že ruské orgány pri riešení rukojemníckej drámy v Beslane "vážne zlyhali" a vyzval Moskvu, aby prijala opatrenia na zistenie pravdy.
Právnička ruskej ľudskoprávnej organizácie Memorial Tatiana Černikovová v nedeľu napísala, že "20 rokov po teroristickom útoku a sedem rokov po rozsudku ESĽP úrady stále neuskutočnili nové vyšetrovanie napriek zákonnej povinnosti tak urobiť".
Komando čečenských povstalcov vtrhlo v roku 2004 do školy v Beslane v prvý deň nového školského roka. V jej priestoroch sa nachádzalo okolo 1 200 žiakov a ich rodičov. Väčšinu rukojemníkov nahnali maskovaní ozbrojenci do telocvične, ktorú zamínovali. So zámerom zastrašiť ostatných rukojemníkov niektorých hneď na začiatku zastrelili.
Niektorým ľuďom sa podarilo uniknúť a zalarmovať miestnu políciu. Rukojemnícka dráma sa skončila 3. septembra popoludní niekoľkohodinovou prestrelkou s ruskými bezpečnostnými silami, špeciálnymi jednotkami a výbuchmi náloží, ktoré v objekte rozmiestnili teroristi. Pri incidente a na jeho následky zahynulo 334 osôb, z toho 186 detí.
(tasr)
Exmoderátor televízie Markíza Michal Kovačič ohlásil vznik portálu s názvom 360°. Tvrdí, že projekt vzniká preto, aby kritická, slobodná a vyvážená novinárčina mala stále miesto v slovenskej spoločnosti aj napriek snahám politikov obmedzovať ju.
"Zo slovenských televízií sa začali vytrácať nielen moderátori politických debát, ale najmä kritické reportáže a investigatíva," píše sa v úvode stránky Donio, na ktorej je vyhlásená zbierka pre nový portál Michala Kovačiča.
Redakcia prinesie "každý deň kvalitnú kritickú žurnalistiku, nové zistenia a odhalenia, kontext zložitých káuz, rozhovory a reportáže".
Projekt má za cieľ prinášať informácie naprieč celým politickým spektrom a z úplne každého uhla. "V polarizovanej spoločnosti nechceme potvrdzovať názory len jednej bubline. Tak ako v našej doterajšej práci budeme prinášať kritickú žurnalistiku z celého politického aj spoločenského spektra. Preto sa náš projekt volá 360°," píše sa na portáli.
Aj preto argumentujú potrebu finančnej zbierky. Práve vďaka nej má byť "kľúčový obsah dostupný pre všetkých".
Ak sa im podarí vyzbierať 50-tisíc eur, médium chcú spustiť 17. novembra - od webu po prvú kameru. Prinášať budú videá, nie články. "Bude tam trebárs hodinová debata, možno nejaký duel, širšia debata, trojminútová reportáž z parlamentu. Pôjdeme sa tých, ktorí nebudú chcieť prísť, pýtať na tlačovky, aby odpovedali na otázky. Budeme robiť investigatívu, už sa dohadujem s mimovládkami, lebo sa toho veľa odkryje, ale bežní ľudia sa o tom nedozvedia, lebo to nikto neodprezentuje v zrozumiteľnej forme. A o to nám ide," ozrejmil Kovačič v diskusii Denníka N.
Pri sume 100-tisíc avizujú rozhovory a debaty nielen s politikmi, ale aj odborníkmi pravidelne, niekoľkokrát do týždňa.
Kovačič predpokladá, že na prvý rok fungovania bude 360° potrebovať pol milióna eur. Chce ich vyzbierať len od ľudí cez crowdfunding. Investorov zatiaľ neoslovoval, spolieha sa na to, že solventnejší podnikatelia prispejú na projekt sami od seba. "Keby išiel prispieť niekto s pochybnou povesťou, odmietneme to," prezradil moderátor.
Z peňazí rovnako budú platiť aj "kvalitný tím skúsených ľudí". Nový projekt bude mať osemčlennú redakciu, zatiaľ sú však okrem Kovačiča známe len dve mená.
Tým prvým je bývalá redaktorka Reportérov RTVS Barbora Šišoláková. Tá tento týždeň na svojom profile na sociálnej sieti uviedla, že terajšiu STVR opúšťa. Ako dôvod označila "spochybňovanie jej práce a neprimerané zásahy do jej reportáží zo strany vedenia".
Druhým menom je exredaktor Markízy Adel Ghannam, ktorý svoj odchod z televízie oznámil v piatok večer na sociálnej sieti. Redaktori sú podľa neho pri „útokoch politickej moci stále osamotení“. Už vtedy avizoval, že z médií neodchádza.
Zvyšní piati členovia 360° budú zabezpečovať technickú prevádzku projektu - napríklad strih či kameru.
V sobotu Kovačičovi uplynula výpovedná doba, v Markíze končí po 16 rokoch. Televízia pred letom predčasne ukončila vysielanie politickej diskusie Na telo po tom, čo Michal Kovačič predniesol príhovor týkajúci sa údajnej cenzúry v médiu i aktuálnej politickej situácie. Do relácie v tom čase odmietali chodiť viacerí koaliční politici.
(est, max)
Minister školstva Tomáš Drucker očakáva školský rok 2024/2025 plný noviniek a príležitostí. Verí, že zmeny, ktoré zaviedli a zavedú, prinesú pozitívnu energiu.
"Tento školský rok bude v znamení 'nežnej revolúcie vo vzdelávaní'. Prečo 'Nežná revolúcia'? Pretože praktické zmeny, ktoré prinášame, sú o posilňovaní toho, čo funguje, a nie o ničení toho, čo bolo predtým. Chceme rozvíjať vzdelávací systém, aby lepšie slúžil deťom, žiakom, študentom a učiteľom," povedal Drucker, ktorý neopomenul ani mnoho dobrých vecí, ktoré už fungujú.
"V tomto školskom roku prechádza na nový školský vzdelávací program ďalších 400 základných škôl. Potrebujeme ich. Potrebujeme školy, ktoré deti vybavia praktickými zručnosťami a kritickým myslením. Potrebujeme mladú úspešnú generáciu, ktorá vie riešiť problémy a prispôsobovať sa novým výzvam," dodal minister školstva.
Uviedol, že prijali opatrenia na podporu učiteliek a učiteľov, ako sú napríklad kompenzačné príspevky a nové úväzky pedagogických asistentov.
"Naďalej však platí, že v rezorte, akým je vzdelávanie, sa jednoducho musí riešiť všetko. Od materských škôl až po celoživotné vzdelávanie, od obsahu učiva až po reguláciu mobilov na základných školách. Verím, že to spoločne zvládneme. K úspechu vedie práve cesta postupných - nežných - zmien, na ktorú sme sa vydali," uzavrel s poďakovaním pedagógom za úsilie a poprial všetkým úspešný školský rok.
(tasr)
Pozemná vojna na Ukrajine je teraz dynamickejšia a ťažšie predvídateľná než kedykoľvek za posledných osemnásť mesiacov. Blížiaca sa zima núti obe strany vybojovať si "výhodu" pre budúci rok, keďže sneh a blato spomalia vojenský pohyb.
Keď ukrajinská armáda pred necelým mesiacom vpadla do Kurskej oblasti v Rusku, Rusko sa chopilo príležitosti a zameralo sa na ukrajinský Pokrovsk a Časiv Jar.
Kyjev je však opatrný a neprezradil počet nasadených jednotiek.
Ako píše pre portál The Times britský vojenský expert Michael Clarke, Ukrajina chce "nechať Kremeľ hádať". Uskutočnila už niekoľko rýchlych manévrov na hraniciach oblasti, ktorú Rusi kontrolujú. To naznačuje, že v nej má omnoho viac vojakov, než pripúšťa. Podľa Clarka niet pochýb o tom, že tam vyslali značnú časť toho najlepšieho, čo majú.
Niektoré zložky ich 80., 82. a 95. leteckej útočnej brigády pracujú v okupovanej oblasti spolu s časťou troch, prípadne štyroch skúsených mechanizovaných brigád a množstvom delostrelectva a podporných síl.
Na celom severnom fronte Ukrajinci nabádajú Rusov, aby oň riadne bojovali a priviedli do oblasti hlavné jednotky – a teda ich stiahli z bojov o kontrolu nad Pokrovskom a Časiv Jarom. Ale Rusi namiesto toho vysielajú sily odkiaľkoľvek.
"Do oblasti sa presunuli príslušníci aj zo slabo pripravených záloh, od svojich nespoľahlivých Čečencov, z Kaliningradu na pobreží Baltského mora, zo svojej námornej pechoty na Kryme, zo zastavenej ofenzívy vo Vovčansku a teraz sa z Burkiny Faso sťahuje dokonca aj 'medvedia brigáda' ruských žoldnierov, aby sa zapojila do bitky pri Kursku," píše britský vojenský expert.
Podľa odborníka je len otázkou času, ako účinná sa ukáže táto pomalá ruská reakcia, keď sa ukrajinské jednotky v oblasti zakopú a zostanú na nejaký čas. "Napriek tomu musí byť Kyjev sklamaný, že ruský prezident Putin je zrejme pripravený žiť s touto nehoráznou inváziou na ruské územie tak dlho," dodáva Clarke.
Ďalej vojenský expert konštatuje, že Putinova línia je evidentne taká, že keďže Kremeľ si teraz nárokuje päť ukrajinských oblastí: Luhanskú, Doneckú, Záporožskú, Chersonskú (od septembra 2022) a Krymskú (od roku 2014) - ktorá je súčasťou ruského územia, a vo všetkých sa do istej miery bojuje, Kursk je len ďalší z prípadov, keď je nutné získať späť územie.
Rozhodnutie Rusov stiahnuť z Donbasu časť svojej 11. výsadkovej brigády, 30. motostreleckej brigády a časť 2. tankovej armády, aby bojovali v Kursku, nie je evidentne rozhodujúcim presunom síl. Zdá sa, že ruských veliteľov vpád Ukrajiny do Kurska posmelil vydať sa obkľúčiť Pokrovsk.
"Ruská taktika v Pokrovsku spočíva v používaní pechoty, ktorá postupuje v malých oddieloch po ôsmich až desiatich mužoch, ktorí sa presúvajú do každého zákutia na prístupoch k mestu. Už niekoľko týždňov to robia vo dne v noci," pripomína Michael Clarke.
Bude musieť napokon Kyjev akceptovať stratu Pokrovska a Časiv Jaru? "V takom prípade by sa prezident Volodmyr Zelenskyj a Oleksander Syrskyj - jeho vojenský veliteľ - mohli ocitnúť pod vlastným politickým tlakom," predpokladá britský expert.
Ukrajinským obrancom však chýbajú muži, munícia a spánok. Ustupujú, zatiaľ čo Moskva sa zdá byť pripravená obetovať pre Pokrovsk neobmedzený počet vojakov. Rovnako ako v Mariupole, Severodonecku, Bachmute a Avdijivke sa zdá, že ruské sily majú v úmysle zrovnať mesto so zemou.
Menšou strategickou cenou pre Moskvu v tejto bitke bude aj prevzatie dopravného uzla Pokrovsk a vyvýšeniny Časiv Jar, ktoré budú môcť využiť ako východiskové body pre väčšiu ofenzívu smerom na sever a západ "s cieľom zmocniť sa zvyšku Donbasu a ohroziť Dnepropetrovskú oblasť na jar budúceho roka".
Ani jedna strana tento rok neočakáva rozhodnutie na bojisku. "Obe strany hrajú o ,veľký ťah‘ v pozemnej vojne v roku 2025. A každá pritom dúfa, že tento súboj v pretláčaní rukou zlepší ich šance v ďalších bojoch a zároveň presvedčí ich podporovateľov vo zvyšku sveta, že vojenský úspech je skutočne v ich dosahu. Len jedna zo strán však bude mať pravdu," uzatvára britský vojenský expert Michael Clark.
(max)
Návrh na vzatie do väzby obvineného 30-ročného muža podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Banská Bystrica pre obavu z možného pokračovania v trestnej činnosti.
Okresný súd Banská Bystrica v nedeľu popoludní vyhovel návrhu prokurátorky a muža, ktorý vykradol dom účastníka Slovenského národného povstania Vladimíra Strmeňa, poslal do väzby.
Obvinený L. S. je trestne stíhaný pre prečiny krádeže a porušovania domovej slobody, ku krádeži sa priznal.
(tasr)
Hrôza, akú si 30-ročná žena z Poľska zažila, začala ešte v roku 2019. Stretnutie po pár dňoch písania si na internetovej zoznamke pre ňu skončilo takmer tragicky.
Počas prvého stretnutia s 35-ročným mužom skončila tridsiatnička zamknutá v technickej miestnosti na pozemku rodičov nádejného partnera. Ten ju v kôlni držal celých päť rokov, pričom ju aj znásilňoval a týral.
Počas zajatia mala žena dokonca porodiť dieťa. Potom ju muž údajne odviezol do nemocnice a presvedčil, aby dala dieťa na adopciu. "Nemohla som lekárom povedať pravdu, bála som sa. Vyhrážal sa mi, že ak sa budem sťažovať, bude to ešte horšie," povedala žena novinárom portálu MyGlogow.
Žena kôlňu opustila len párkrát, keď šli do nemocnice s rôznymi poraneniami. Vždy jej pritom na hlavu nasadil kuklu, aby nevedela, kde ju väzní. Všetko vyšlo najavo uplynulý utorok, keď ženu do nemocnice priviezol s vykĺbeným ramenom. Lekárom sa jej návštevy zdali podozrivé a tak im všetko povedala.
Nemocnica upovedomila políciu, ktorá muža zatkla. Hrozí mu päť až dvadsaťpäť rokov za mrežami.
(max)
Alternatíva pre Nemecko (AfD) v Durínsku voľby s prehľadom vyhrala pred konzervatívnou Kresťanskodemokratickou úniou (CDU). V Sasku CDU vedie s tesným náskokom. Prognózy po zatvorení volebných miestností zverejnili verejnoprávne televízie ARD a ZDF.
Podľa prognóz televízií získala AfD v Durínsku 30,5 - 33,5 percenta a po jedenástich rokoch od svojho vzniku po prvý raz vyhrala krajinské voľby. Napriek tomu je nepravdepodobné, že by prevzala výkonnú moc, pretože ostatné strany s ňou vylúčili spoluprácu.
Druhá CDU získala 24,5 percenta hlasov. Na treťom mieste skončila so ziskom 14,5 – 16 percent ľavicová Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá vznikla len 8. Januára 2024.
Do parlamentu v Erfurte sa dostali ešte strany Ľavica a Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) so ziskom 11,5 - 12,5, resp. 6,5 percenta. Zelení a liberálna FDP neprekročili potrebnú päťpercentnú hranicu, píše agentúra DPA.
V krajinských voľbách v Sasku prebieha súboj o najsilnejšiu stranu medzi CDU a AfD, pričom konzervatívci majú podľa prognóz mierny náskok. Na treťom mieste skončila BSW nasledovaná SPD. Zelení nemajú mandáty v parlamente v Drážďanoch isté, no FDP a Ľavica s istotou skončia pred jeho bránami.
Doteraz vládnuca CDU s premiérom Michaelom Kretschmerom na základe prognóz získala v Sasku 31,5 - 32 percent hlasov, AfD 30 - 31,5 percenta, BSW 11,5 - 12 percent, SPD 7,5 - 8,5 percenta a Zelení oscilujú okolo hraničnej hodnoty päť percent.
Voľby v oboch spolkových krajinách sa konali iba týždeň po útoku v Solingene, pri ktorom prišli o život traja ľudia. Predpokladaným útočníkom bol žiadateľ o azyl zo Sýrie, čo v Nemecku opäť rozdúchlo debatu o prisťahovalectve.
AfD v Durínsku i Sasku bola krajinským úradom na ochranu ústavy klasifikovaná ako pravicovo extrémistická a je monitorovaná. Líder durínskej AfD Björn Höcke bol odsúdený za vedomé používanie nacistického sloganu na politických podujatiach.
Predpokladané zisky okolo 30 percent pre AfD pravdepodobne sťažia zostavovanie vlád a strane by mohli poskytnúť možnosť blokovať napríklad menovanie sudcov a zmeny ústavy.
(tasr)
Pri príležitosti Dňa Ústavy SR pri jednom stole diskutovali napríklad Peter Pellegrini, Andrej Danko, Boris Kollár, Pavol Hrušovský, ale aj Béla Bugár, Ivan Gašparovič, či Jozef Migaš.
Témami spoločných rozhovorov boli napríklad aktuálna politika, ale aj pôsobenie Národnej rady SR, či už dnes, alebo v minulosti. Zastupujúci predseda parlamentu Peter Žiga privítal aj potomkov predsedu prvého zákonodarného zboru v histórii Slovenska, Jozefa Miloslava Hurbana.
Prapravnukovi predsedovi Slovenskej národnej rady v revolučnom roku 1848 Vladimírovi Hurbanovi odovzdal pamätnú medailu práve s menom jeho slávneho predka. Stalo sa tak symbolicky za prítomnosti členov Čestnej stráže Ozbrojených síl SR v historických uniformách z polovice 19. storočia.
Žiga následne otvoril v historickej budove parlamentu na Župnom námestí v Bratislave slávnostné stretnutie bývalých poslancov, ktorí pred 32 rokmi prijímali najvyšší zákon Slovenskej republiky. Takmer šesť desiatok poslancov koalície i opozície sa tak znovu stretlo v tej istej rokovacej sále, kde slávnostne schválili Ústavu novodobej Slovenskej republiky.
Nechýbali tam významné osobnosti 90. rokov, ako napríklad exprezident Ivan Gašparovič, viacnásobný expremiér Vladimír Mečiar, bývalý predseda vlády Ján Čarnogurský, expredseda SNR František Mikloško, bývalí poslanci Ján Figeľ a Anton Hrnko či mnohí ďalší.
(tasr)
Požiar nad obcou v okrese Brezno sa rozhorel v piatok popoludní. Zasiahnutá bola oblasť lesa v nedostupnom teréne v oblasti vrchu Orlová. V lokalite počas soboty zasahoval aj vrtuľník ministerstva vnútra a dva vrtuľníky rezortu obrany.
Požiar lesa nad obcou Pohorelá sa hasičom v nedeľu popoludní podarilo po dvoch dňoch uhasiť. Pre prípad potreby na mieste ponechávajú vytvorené dopravné vedenie.
Na mieste požiaru od nedeľného rána zasahovalo vyše 20 profesionálnych hasičov s desiatimi kusmi techniky, 18 členov dobrovoľných hasičských zborov obcí i zamestnanci štátneho podniku Lesy SR.
"Prebiehalo monitorovanie miesta požiaru a dohľadávanie skrytých ohnísk termokamerou a dronom a následne boli miesta zalievané vodou. V tejto činnosti pokračovali do 17.00 h, keď bola nahlásená likvidácia požiaru," priblížila hovorkyňa krajských hasičov v Banskej Bystrici Júlia Zeleňáková.
V lokalite v súčasnosti prebieha už len balenie vecných prostriedkov a odovzdávanie požiariska štátnym lesníkom. Pre prípad potreby hasiči na mieste ponechávajú vytvorené dopravné vedenie.
(tasr)
O nedeľnej rannej tragickej zrážke v meste Azua v Dominikánskej republike informovala agentúra AP.
Nákladné auto zo zatiaľ nezistených príčin narazilo do davu ľudí v miestnom bare. Následkom nárazu zomrelo najmenej 11 ľudí a zranilo sa ďalších 30 osôb.
Väčšinu zranených osôb previezli do nemocnice a o ich stave nie sú bližšie informácie.
(tasr)
Africká krajina momentálne čelí najhoršiemu suchu za posledných sto rokov. Aj preto sa tamojšia vláda uchýlila k radikálnemu riešeniu.
Medzi dovedna 723 kusmi zvierat, ktoré padnú za obeť, sú slony, hrochy, byvoly, antilopy, zebry či pakone. Usmrtia ich v prírodných parkoch a regiónoch, kde ich počet prevyšuje zásoby vody aj kapacitu pastvy.
Cieľom plánu zabiť skoro osemsto zvierat je zmiernenie dosahov sucha v krajine. Už v máji vyhlásili predstavitelia štátu stav núdze. Podľa odhadov sa má akútny nedostatok potravín v nadchádzajúcich mesiacoch týkať až 1,4 milióna ľudí. To predstavuje zhruba polovicu tamojšej populácie, informuje CNN.
Padnúť by malo aj 83 slonov, pričom vláda chce týmto krokom znížiť hrozbu potenciálnych konfliktov medzi hrubosrstými zvieratami a ľuďmi, ktoré by mohli byť v dôsledku sucha častejšie. Najmä slony sa totiž môžu pri hľadaní ťažko dostupnej vody zamerať na ľudí.
Doposiaľ podľa príkazu vlády zabili viac ako 150 kusov zvierat, čo predstavuje cez 57-tisíc kilogramov mäsa. "Sme radi, že môžeme krajine pomôcť v tejto veľmi ťažkej dobe, keď je to nevyhnutné," vyhlásilo ministerstvo životného prostredia.
(max)
Vedúci federácie práce Histadrut Arnon Bar-David považuje dohodu o prepustení rukojemníkov zadržiavaných Hamasom za dôležitejšiu ako čokoľvek iné.
Jednodňovým generálnym štrajkom, ktorý začne v pondelok o šiestej ráno, chce odborový zväz prinútiť vládu Benjamina Netanjahua konať, píše Times of Israel.
Po rozhovore s rôznymi bezpečnostnými predstaviteľmi šéf odboru povedal, že verí, že dohoda uviazla "pre politické úvahy" a tvrdí, že v dôsledku politickej polarizácie "už nie sme jeden ľud. Sme tábor proti táboru a potrebujeme priviesť späť štát Izrael".
Histadrut Arnon Bar-David zároveň vyzval ľudí v Izraeli, aby v nedeľu večer a pondelok ráno vyšli do ulíc zúčastniť sa štrajku. Podporu štrajku už vyslovili aj mestá Tel Aviv, Kfar Saba a Givatayim.
(max)
Trauma, ktorú Izrael od októbrového útoku palestínskych kománd zažíva, sa podceňuje. Aj takéto názory zazneli na diskusii o Blízkom východe, ktorá prebehla počas záverečného dňa medzinárodnej bezpečnostnej konferencie Globsec v Prahe.
Dlhoročný egyptský diplomat a profesor na Americkej univerzite v Káhire Karim Haggag vyzdvihol počas panelovej diskusie vytrvalosť Spojených štátov, Egypta a Kataru, ktorí sa napriek doterajšiemu neúspechu naďalej snažia ako sprostredkovatelia prispieť k dosiahnutiu prímeria v Pásme Gazy.
Vedenie Hamasu aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu sú podľa Haggaga zapojení do veľmi tvrdého vyjednávania, v ktorom si obe strany kladú ťažko prijateľné požiadavky.
Profesor je však presvedčený, že kľúč k zastaveniu bojov má v rukách Biely dom, respektíve administratíva amerického prezidenta Joea Bidena.
Podobne to vidí aj riaditeľ saudskoarabského Centra pre strategické štúdie Mansúr Almarzúki. Americká vláda je však podľa neho momentálne paralyzovaná z dôvodu nadchádzajúcich novembrových prezidentských volieb, preto vyzval na opatrnosť pred akýmikoľvek očakávaniami, napríklad aj v podobe tlaku na Izrael zo strany USA.
Prímerie je potrebné dosiahnuť z humanitárnych dôvodov, dodal s odkazom na Medzinárodný súdny dvor (MSD), ktorý situáciu v Pásme Gazy podľa jeho slov označuje za "možnú genocídu". Vyzval tiež na prepustenie všetkých rukojemníkov "na oboch stranách".
Zakladateľ organizácie Ankara Global Advisory Group Hüseyin Bagci neočakáva, že sa v najbližšej dobe uzavrie v Gaze prímerie. Netanjahu má podľa neho plnú podporu Spojených štátov, preto sa každý štát na Blízkom východe vyhýba prijatiu akýkoľvek vojenských opatrení. Domnieva sa, že krajiny mimo arabského sveta – Irán a Turecko – vyjadrujú v súčasnosti väčšie obavy nad udalosťami v Pásme Gazy než arabské krajiny a z tradične arabsko-izraelského konfliktu sa stal nearabsko-izraelský. Iránci by podľa neho bojovať nikdy nešli, ale do boja vedú ostatných.
Koby Huberman z Izraelskej regionálnej iniciatívy (IRI) vyhlásil, že otázka, či bude prímerie alebo nie, by mala byť adresovaná vedeniu Hamasu a novému vodcovi tohto hnutia Jahjú Sinwárovi. Zároveň spochybnil mieru vplyvu, ktorú má Bidenova administratíva na Izrael.
V tejto súvislosti uviedol, že v rámci americkej Demokratickej strany zaznievajú obavy, ktoré bránia Bielemu domu podniknúť ďalšie kroky. Na Netanjahua by podľa neho mali zatlačiť samotní Izraelčania, a nie Biden.
Ľudia nielen v tomto regióne, ale na celom svete podľa Hubermana stále podceňujú traumu, akú Izrael zažíva od útoku zo 7. októbra 2023. Jedným z dôsledkov tohto útoku je podľa jeho slov strata dôvery Izraela v akékoľvek partnerstvo v Palestínčanmi.
"Potrvá roky, kým sa táto dôvera vybuduje, ak vôbec. Závisí to od regionálnych aktérov, medzinárodného spoločenstva, ale aj od (samotných) Palestínčanov a Izraelčanov," dodal s tým, že riešenie súčasnej situácie nemožno hľadať v dávnej minulosti, no treba v tomto smere prichádzať s novými nápadmi.
(tasr)
Polícia informovala o násilnej trestnej činnosti, ktorá sa odohrala v metropole východu v sobotu popoludní.
Ženu síce štyri výstrely, ktoré na ňu smerovali minuli, avšak úderom železnou tyčou sa nevyhla a so zraneniami skončila v nemocnici.
Polícia zároveň uverejnila fotografiu muža, ktorý sa nachádzal na mieste udalosti a ktorý by ju mohol svojím svedectvom pomôcť objasniť.
"My nevieme, kde sa nachádza, ak to však viete vy, ozvite sa na bezplatné telefónne číslo 158 alebo sa zastavte na ktoromkoľvek útvare Policajného zboru," vyzvala polícia verejnosť. Bližšie podrobnosti o trestnom čine zatiaľ neuviedla.
(tasr)
Zatiaľ čo ukrajinská armáda postupuje v Kurskej oblasti, na východe vlastného štátu stráca dediny. Rusi sa opäť priblížili k Pokrovsku.
Ukrajina v ruskej Kurskej oblasti po necelých štyroch týždňoch obsadila sto dedín a takmer 1 300 štvorcových kilometrov ruského územia. Volodymyr Zelenskyj tento týždeň uviedol, že operácia v Kursku je súčasťou „víťazného plánu“ jeho vlády.
Skutočnosť je však o niečo zložitejšia, píše vojenský bloger Julian Röpcke z nemeckého denníka Bild.
Od začiatku kurskej ofenzívy 6. augusta ruské jednotky výraznejšie postupujú na východoukrajinskom Donbase. Len v Doneckej oblasti dobyli viac ako 230 štvorcových kilometrov.
Zatiaľ čo ukrajinská armáda dokázala ovládnuť len malé ruské mesto Sudža so šesťtisíc obyvateľmi, ruská invázna armáda sa v auguste zmocnila piatich ukrajinských osád: Novohrodivky, Krasnohorivky, Družby, Pivničneho a Niu-Yorku, ktoré kedysi mali spolu viac ako 53-tisíc obyvateľov.
Od štvrtka násilne evakuujú aj strategicky dôležité mesto Pokrovsk so 65-tisíc obyvateľmi. Ruské jednotky sú od neho vzdialené len osem kilometrov. „Ukrajina platí v Donbase vysokú cenu za svoje úspechy pri Kursku,“ hovorí v tejto súvislosti vojenský expert Nico Lange.
Poznamenáva, že Kyjev stiahol svoje najlepšie jednotky na východe vlastnej krajiny, aby ich mohol nasadiť na západe Ruska. „Poddimenzované jednotky v Donbase nedokážu čeliť tamojším Rusom, čo vyvoláva vnútorné diskusie a nepokoje,“ hovorí Lange pre BILD.
(est)
Slnečné počasie v nedeľu dopoludnia vylákalo 30-ročného slovenského cyklistu do hôr, avšak Horskú záchrannú službu (HZS) žiadal o pomoc spod Sliezskeho domu z Velickej doliny.
Cyklista pádom utrpel úraz v oblasti hlavy. "Na miesto vyrazili príslušníci HZS z Oblastného strediska Vysoké Tatry pozemne. Po príchode na miesto bol muž vyšetrený, ošetrený a následne transportovaný ku Domu HZS v Starom Smokovci," uviedli záchranári.
Odtiaľ si ho prevzala do starostlivosti privolaná posádka rýchlej zdravotnej pomoci, s ktorou cyklista odišiel do nemocnice na ďalšie ošetrenie.
(max)
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…