Preskočiť na obsah
  |  

Opozičné strany PS, SaS a KDH sa nezúčastnia na tajnom hlasovaní o odvolaní Michala Šimečku

Na tlačovej besede to uviedli opoziční predsedovia týchto strán.

Na hlasovaní o odvolaní podpredsedu parlamentu sa nezúčastní ani klub Slovensko, Za ľudí, Kresťanská únia. V rozprave pred plénom to oznámil poslanec Igor Matovič.

Znamená to, že o osude Šimečku budú rozhodovať len vládne poslanecké kluby Smer, Hlas a SNS.

(est)

  |  

SPD v Bundestagu vyzýva na cielenejšiu podporu elektrických vozidiel

Dôvodom sú podľa vládnych sociálnych demokratov všeobecné problémy v automobilovom priemysle, informovala agentúra DPA.

Je potrebné napríklad preskúmať, do akej miery možno cielene podporovať malé a stredné elektrické autá európskych výrobcov podľa francúzskeho vzoru, uviedol vo štvrtok Detlef Müller, podpredseda frakcie SPD v nemeckom parlamente.

Francúzsko tento rok spustilo štátny financovaný lízingový program pre menšie elektromobily so splátkami od 100 eur mesačne. Ponuka je určená ľuďom s nízkymi príjmami, ktorí sú z pracovných dôvodov odkázaní na automobil a bývajú aspoň 15 kilometrov od svojho pracoviska.

V prípade o niečo väčších vozidiel sa môže mesačná lízingová splátka vyšplhať až na 150 eur.

V roku 2024 bolo uzavretých 50-tisíc lízingových zmlúv tohto druhu. Žiadosti na tento rok už nie je možné podávať. S obnovením ponuky zvýhodneného lízingu sa počíta v budúcom roku. Podmienkou je, aby kúpna cena vozidla bola nižšia ako 47-tisíc eur a hmotnosť pod 2,4 tony.

Müller pripomenul aj súčasnú krízu v skupine Volkswagen. „Výrobcovia automobilov musia urobiť všetko pre to, aby boli konkurencieschopní. Nesmie sa to však diať na úkor našich podnikov a našich zamestnancov,“ povedal.

Vláda sociálnodemokratického kancelára Olafa Scholza pripravuje súbor opatrení, ktoré podporia automobilový priemysel v tomto úsilí, napríklad lepšími možnosťami odpisovania a silnejšími daňovými stimulmi pre nákup elektrických áut na firemné účely, dodal Müller.

Dopyt po elektromobiloch v Nemecku sa prepadol po zrušení štátnych nákupných stimulov v decembri minulého roka.

(tasr)

  |  

Opitý Čech v Poľsku polial benzínom dvoch policajtov a zapálil ich

Incident sa stal v meste Ratibor (poľ. Racibórz) na čerpacej stanici Orlen. Dvaja policajti chceli zadržať 29-ročného občana ČR, ktorý sa vyhrážal podpálením objektu. Ten ich polial benzínom a zapálil, jeden preto skončil v nemocnici s popáleninami.

Dôvodom zásahu polície bol podľa poľského portálu Nowiny.pl konflikt medzi Čechom a dvoma ďalšími ľuďmi.

„Na miesto bola vyslaná hliadka z policajnej stanice v dedine Krzyżanowice. Muž pri zásahu polial policajtov benzínom z výdajného stojanu a následne ich zapálil,“ uviedol policajný hovorca Łukasz Gardas pre portál Radio 90.

Chvíľu po útoku útočníka zadržali. „Páchateľom je 29-ročný český občan,“ doplnil Gardas. Policajti skončili v nemocnici, jeden s popáleninami na krku, druhý so závratmi v dôsledku vdýchnutých splodín z horiacich pohonných hmôt.

Čech pri zásahu neutrpel žiadne zranenia a skončil v cele predbežného zadržania (CPZ). Na mieste tiež zasahovalo väčšie množstvo hasičov pre obavy z rozšírenia požiaru. To sa však nepotvrdilo, a hasiči následne pomáhali s ošetrením policajtov.

(sab)

  |  

V Brandenbursku zakázali činnosť islamského centra al-Salam

Združenie je spájané s islamistickou organizáciou Moslimské bratstvo a militantným hnutím Hamas, je tiež podozrivé zo šírenia antisemitizmu.

Ako vo štvrtok uviedla agentúra DPA, toto opatrenie prišlo v kontexte zintenzívnenia boja proti radikálnemu islamu v Nemecku a bolo zverejnené desať dní pred krajinskými voľbami v Brandenbursku, ktoré zápasí s problémami spojenými s migráciou a náboženským extrémizmom.

V prieskumoch verejnej mienky v tejto spolkovej krajine vedie národno-konzervatívna Alternatíva pre Nemecko (AfD).

O zákaze Centra al-Salam vo Fürstenwalde‎ (IZF) informoval brandenburský minister vnútra Michael Stübgen (CDU). Dodal, že polícia prehľadáva priestory IZF vo Fürstenwalde, vzdialenom asi 80 kilometrov juhovýchodne od Berlína, ako aj viaceré byty a domy na rôznych miestach Brandenburska a v Berlíne.

Centrum IZF, založené v roku 2018, prevádzkuje mešitu a ponúka širokú škálu aktivít pre moslimov v regióne. V júli 2023 bolo IZF Úradom na ochranu ústavy spolkovej krajiny Brandenbursko klasifikované ako extrémistické združenie s odôvodnením, že propaguje antisemitské myšlienky a popiera právo Izraela na existenciu.

V posledných mesiacoch však oživeniu radikálneho islamizmu čelí celé Nemecko. Koncom augusta vyvolal u verejnosti šok útok nožom v Solingene, ku ktorému sa prihlásila skupina Islamský štát, a ktorý sa odohral týždeň pred regionálnymi voľbami v dvoch spolkových krajinách na postkomunistickom východe Nemecka.

Zásah proti IZF avizoval minister Stübgen už pred niekoľkými mesiacmi. Uviedol, že indoktrinácia mladých ľudí extrémistickými ideológiami a organizovaným spôsobom predstavuje veľké riziko. Dodal, že „"žeravé uhlíky islamistickej kultúry“ hodné „doby kamennej“ musia byť „uhasené hneď v zárodku“.

DPA doplnila, že islamistické hnutie Moslimské bratstvo, ktoré bolo založené v roku 1928 v Egypte, je v krajine svojho vzniku zakázané. Palestínska radikálna organizácia Hamas, ktorá vlani v októbri svojím vpádom na juh Izraela rozpútala súčasnú vojnu v Pásme Gazy, vzišla v roku 1987 počas prvého palestínskeho povstania – intifády – z palestínskej vetvy Moslimského bratstva.

(tasr)

  |  

Matovič: Keď si Šimečku upiekli, nech si ho aj zjedia

Vo svojom vystúpení v pléne parlamentu poslanec Igor Matovič uviedol, že poslanecký klub Slovensko, Za ľudí, KÚ sa nezúčastní na hlasovaní k odvolávaniu Michala Šimečku (PS) z postu podpredsedu parlamentu.

Odvolanie Šimečku je podľa neho stratégia premiéra Roberta Fica (Smer), ako vyhrať ďalšie voľby. Hnutie sa podľa neho nikdy nespolčí a nebude kolaborovať s mafiou.

„Fico veľmi dobre vie, že v budúcich voľbách vyhrá vtedy, keď bude strašiť Progresívnym Slovenskom a ideológiou, ktorú zastáva," skonštatoval opozičný poslanec.

„Progresívci" sú podľa Matoviča mimoriadne úspešní v čerpaní dotácií. Vníma, že všetko, čo Smer o dotáciách pre Šimečkovu rodinu vraví, nie je lož.

(tasr)

  |  

Prokurátor podal odvolanie v neprospech exprokurátora Dušana Kováčika

Prokurátor Generálnej prokuratúry SR Bohdan Čeľovský odvolanie zdôvodní až po doručení písomného rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu.

ŠTS v Banskej Bystrici začiatkom septembra uznal Kováčika za vinného v jeho druhej korupčnej kauze, ale trest mu neuložil.

Rozsudok v druhej korupčnej kauze Dušana K. padol na ŠTS v Banskej Bystrici 3. septembra. Bývalý špeciálny prokurátor mal podľa obžaloby v roku 2016 v špeciálne upravenej knihe prijať 50-tisíc eur za to, že bude blokovať stíhanie v dvoch trestných veciach. Samosudca ŠTS ho uznal za vinného, od uloženia súhrnného trestu však upustil. Ako konštatoval, doterajší právoplatný trest, osem rokov väzenia a peňažný trest vo výške 100-tisíc eur, je podľa neho dostatočný.

Prokurátor Kováčikovi navrhoval súhrnný trest odňatia slobody na desať rokov, peňažný trest 120-tisíc eur a jeden rok navyše, ak by ho obžalovaný nezaplatil.

Bývalý špeciálny prokurátor bol v máji 2022 právoplatne odsúdený v inej korupčnej kauze. Prípad sa týkal prijatia úplatku a vyzradenia informácií zo spisov. Vo veci podal minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) dovolanie na Najvyšší súd SR. Minister zároveň rozhodol o prerušení výkonu trestu odňatia slobody Dušana Kováčika až do rozhodnutia súdu o dovolaní.

(tasr)