13. septembra 2024 | 10:59

Minúta | 13. septembra 2024 | 10:59

Primátor Levoče zvolal krízový štáb, dôvodom je intenzívny dážď

V okrese Levoča sa podľa SHMÚ ojedinele očakáva výskyt dažďa s úhrnom zrážok 70 až 120 milimetrov, čo predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské aktivity.

Okrem iného už v Levoči pristúpili k regulácii tamojšej vodnej nádrže. Radnica uvádza, že predpokladaná intenzita a množstvo zrážok sú v tejto ročnej dobe a oblasti bežné, no môžu spôsobiť škody menšieho rozsahu.

Z tohto dôvodu je na územie okresu Levoča od piatka dňa až do pondelka vydaná výstraha prvého stupňa.

"V tejto súvislosti zvolal primátor krízový štáb, na ktorom sa okrem vedenia mesta zúčastnili aj vedúci krízového riadenia, Technické služby mesta Levoča, vedenie Sociálneho podniku, mestskej polície a Lesov mesta Levoča. Cieľom stretnutia bolo zosumarizovať postupy a zabezpečiť nevyhnutné materiálne a technické prostriedky potrebné na zvládnutie rôznych situácií," uviedla samospráva.

Sociálny podnik má v prípade potreby pripravené vrecia s pieskom a vozidlá. Mestské lesy už vykonali obhliadku rizikových lokalít a pripravili stroje a vozidlá, ktoré by mohli byť taktiež potrebné.

"Technické služby zároveň zregulovali stav vodného stĺpca na vodnej nádrži v Levoči, aby dokázala absorbovať výdatné zrážky bez zvýšenia prietoku Levočského potoka," dodáva mesto s tým, že počas nasledujúcich dní budú pracovníci v pohotovosti, rovnako tiež príslušníci mestskej polície.

V súvislosti so zmenou počasia tiež radnica rozhodla, že sobotňajší rómsky festival Romane Mirikle sa presúva zo severného parku do tamojšieho kina.

(tasr)

13. septembra 2024 | 10:23

Minúta | 13. septembra 2024 | 10:23

Žilinka ozrejmil ďalšie podrobnosti z vyšetrovania atentátu na Fica

K vyšetrovaniu atentátu na premiéra pristupujú OČTK aktívne a zodpovedne. Konštatuje to generálny prokurátor na sociálnej sieti. Vykonaných bolo 117 výsluchov, spracovaných 18 posudkov či podaných niekoľko žiadostí o právnu pomoc do zahraničia.

"Vyšetrovanie prebieha plynule a OČTK aktívne vykonávajú všetky procesné úkony nevyhnutné k náležitému zisteniu skutkového stavu veci a dosiahnutiu účelu trestného konania," deklaruje Maroš Žilinka.

Počas doterajšieho trestného konania vykonali jeden výsluch zadržaného, dva výsluchy obvineného, dva výsluchy poškodených, 111 výsluchov svedkov a jeden výsluch znalca. Vykonaná bola tiež obhliadka miesta činu, prehliadka iných priestorov a dve domové prehliadky. Rovnako tak 24 zaisťovacích úkonov, zadržanie a otvorenie zásielky, štyri prehliadky tela a 31 úkonov k previerkam podaní od občanov.

Zaevidovaných bolo osem pribratí znalca, 18 znaleckých posudkov a odborných vyjadrení a štyri žiadosti o doplnenie znaleckých posudkov, desať návrhov na príkaz na oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke, šesť žiadostí o urýchlené uchovanie počítačových údajov i päť žiadostí o právnu pomoc do USA, Českej republiky a Švédskeho kráľovstva. Rovnako tak 54 žiadostí o bankové údaje, dve žiadosti o vyčíslenie škody a 33 žiadostí o poskytnutie súčinnosti. Súčasťou sú aj dve žiadosti o ustanovenie obhajcu, jeden návrh na vzatie do väzby, jeden návrh na zmenu dôvodov väzby, dva návrhy na vykonanie domovej prehliadky, dva príkazy na vydanie zásielok a jedno pribratie prekladateľa.

"Súčasťou vyšetrovania je aj komplexná a rozsiahla analýza a vyhodnocovanie zadovážených dôkazov a informácií," doplnil Žilinka.

Premiér Robert Fico v poslednej relácii Sobotné dialógy Rádia Slovensko povedal, že by sa mala objaviť správa o atentáte. „Čakám, že relevantné inštitúcie k tomu musia zaujať postoj. Treba sa pozrieť aj spätne, s kým komunikoval a kto boli ľudia okolo neho," povedal premiér o útočníkovi.

Informácie, ktoré poskytol aktuálne Žilinka, však podľa všetkého nie sú správou, o ktorej sa zmienil minulý týždeň Fico.

Zopakoval, že voči strelcovi nepodnikne žiadne právne kroky, ani nebude od neho vymáhať škodu. Na šíriace sa tvrdenia, či bol atentát skutočný, prípadne či nešlo len o slepé náboje, reagoval, že nikomu nebude ukazovať svoje brucho.

„To sa naozaj stalo. Nebudem nikoho presviedčať, ako som bol zranený a čo so mnou bolo,“ dodal a poukázal na slovenskú pravdu: „Keď vás ľutujú, tak je s vami zle. Ale keď vás ohovárajú a robia vám zle, tak je dobre. Mám teda pocit, že som absolútne v poriadku, čo po zdravotnej stránke tak nie je.“

Atentát na premiéra sa udial 15. mája po výjazdovom rokovaní vlády v Handlovej. Zo streľby na premiéra polícia obvinila 71-ročného Juraja Cintulu z Levíc, ktorého Špecializovaný trestný súd vzal do väzby.

Začiatkom leta generálny prokurátor informoval, že na základe obstaraných dôkazov bude stíhaný skutok ďalej právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin teroristického útoku.

Atentátnikovi tak hrozí trest 20 až 25 rokov väzenia alebo doživotie, pretože spáchal útok na chránenú osobu.

(tasr, su)

13. septembra 2024 | 10:22

Minúta | 13. septembra 2024 | 10:22

Belgické letisko Charleroi je už druhý deň paralyzované štrajkom odborárov

Všetky odlety a prílety na letisku ležiacom asi 60 kilometrov od Bruselu boli v piatok zrušené, informovali agentúry Reuters a Belga.

„Na letisku Charleroi bol vyhlásený spoločný štrajk odborov. Všetky lety naplánované na tento piatok sú zrušené,“ uvádza sa vo vyhlásení letiska. Cestujúcim vedenie letiska odporučilo, aby nechodili na letisko, ale kontaktovali svoju leteckú spoločnosť.

Z letiska malo v piatok odletieť najmenej 87 lietadiel, šesť z nich napokon odletí z letiska v Bruseli, vzdialeného približne 70 kilometrov.

Odbory hovoria o pocite nespokojnosti zamestnancov s pracovnými podmienkami. Uvádzajú napríklad veľké pracovné vyťaženie a agresívny štýl riadenia. Ide o problémy, ktoré podľa odborov vedenie letiska nerieši, zatiaľ čo počet cestujúcich na letisku z roka na rok rastie.

„Počet letov je dnes neúmerný počtu zamestnancov. Odbory o tom hovoria už niekoľko mesiacov, ale vedenie na to nereaguje,“ uviedol predstaviteľ odborového zväzu Setca.

Štrajk začal vo štvrtok ráno, pričom vedenie letiska táto akcia zaskočila. Odbory minulý týždeň oznámili, že prípadný štrajk by sa mohol konať až niekedy po 19. septembri. Konzultačné stretnutie medzi vedením letiska a odbormi je naplánované na piatok ráno. Vedenie dúfa, že sa mu podarí dosiahnuť dohodu.

Charleroi sa nachádza približne 60 kilometrov južne od Bruselu, využívajú ho najmä nízkonákladové letecké spoločnosti Ryanair a Wizz Air. V roku 2023 vybavilo približne 9,4 milióna pasažierov.

(tasr)

13. septembra 2024 | 10:07

Minúta | 13. septembra 2024 | 10:07

JD Vance: Trumpov mierový plán zahŕňa vytvorenie demilitarizovanej zóny

Republikánsky kandidát na viceprezidenta uviedol, že mierová dohoda by vyžadovala, aby členské štáty NATO zabránili vstupu Ukrajiny do Aliancie, píše denník Washington Post.

Senátor za štát Ohio v podcaste Shawn Ryan Show predostrel „dramatickú zmenu“ oproti prístupu administratívy prezidenta Joea Bidena, informuje americký denník. Riešenie rusko-ukrajinskej vojny podľa Vancea spočíva vo vytvorení „demilitarizovanej zóny“ na území, ktoré v súčasnosti okupuje Rusko.

„Myslím si, že to vyzerá tak, že si Trump sadne, povie Rusom, Ukrajincom, Európanom: 'Musíte sa dohodnúť. Ako vyzerá mierové riešenie?' A pravdepodobne to vyzerá tak, že súčasná demarkačná línia medzi Ruskom a Ukrajinou sa stane akousi demilitarizovanou zónou,“ povedal Vance v stredajšej relácii Shawn Ryan Show.

Táto zóna by mala byť „silne opevnená, aby na ňu Rusi opäť nezaútočili“, doplnil s tým, že Ukrajina by si mohla zachovať svoju nezávislosť – výmenou za záruku neutrality. To znamená, že Kyjev by nikdy nevstúpil do NATO ani iných „spojeneckých inštitúcií“, dodal Vance.

Pripomienky republikánskeho kandidáta na viceprezidenta sú jedným z najvýraznejších a najnovších plánov pre ukončenie vojny, ktorý doteraz navrhla pravica, konštatuje Washington Post. Doteraz sa republikáni spoliehali na vyjadrenia Donalda Trumpa, ktorý opakovane hovoril, že vojnu na Ukrajine ukončí „do 24 hodín“.

V poslednej debate s viceprezidentkou Kamalou Harrisovou povedal, že ak novembrové voľby vyhrá, vojnu ukončí „ešte skôr, ako zloží prezidentskú prísahu“. Celú svoju stratégiu však nerozvinul a naznačil, že by to mohlo oslabiť jeho pozíciu pri rozhovoroch.

Vance v rozhovore s Ryanom povedal, že je „klamlivé“ a „nesprávne“ považovať tento konflikt za „veľkú humanitárnu misiu našej doby“. Dodal, že je „rozprávkovým myslením“ považovať vojnu za boj „dobra proti zlu“. Počas rozhovoru tiež povedal, že Rusko „nemalo napadnúť“ Ukrajinu, ale že „Ukrajinci majú aj veľa problémov s korupciou“.

(sab)

13. septembra 2024 | 10:00

Minúta | 13. septembra 2024 | 10:00

Taraba: Zámer výstavby šurianskej baterkárne bude riadne posúdený v procese EIA

Predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Branislav Becík tvrdí, že v prípade baterkárne žiadajú vykonať proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), avšak ich žiadosť bola odignorovaná.

Envirorezort nie je vo fáze posudzovania tohto projektu. "Doposiaľ investor nič na ministerstvo nepredložil a preto sa odborne nemáme k čomu vyjadriť. Ak akákoľvek žiadosť príde na ministerstvo, budem prvý, kto s ňou oboznámi ľudí a jasne sa k nej vyjadríme," deklaroval minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS).

Minister podľa vlastných slov nedopustí, aby projekt svojimi parametrami predstavoval ohrozenie pre život ľudí. "Preto bude posudzovanie otvorené verejnosti, bude zákonné a v súlade s prísnymi zákonmi a aj smernicami Európskej únie," doplnil.

Ak je Becík proti baterkárni, Taraba mu odporúča kontaktovať ministerku hospodárstva Denisu Sakovú (Hlas), ktorá investíciu na Slovensko priniesla a má o nej najviac informácií.

V Šuranoch v okrese Nové Zámky má vzniknúť továreň na batérie do elektromobilov s kapacitou výroby 20 gigawatthodín batérií ročne s možným rozšírením kapacity produkcie až na dvojnásobok. S plným spustením výroby sa ráta v roku 2026, zamestnať má 1 500 pracovníkov.

Mohlo by Vás zaujímať Potrebuje Slovensko investorov z Číny? Saková a Lexmann sa sporia o baterkárni v Šuranoch

(tasr)

13. septembra 2024 | 9:46

Minúta | 13. septembra 2024 | 9:46

Štátny sudca Severnej Dakoty vo štvrtok zrušil sprísnené obmedzenia potratov

Sudca sa vyjadril, že ústava štátu vytvára právo na potrat skôr, ako je nenarodené dieťa životaschopné mimo maternice, za čo sa zvyčajne pokladá 22. alebo 23. týždeň tehotenstva.

Vyše dvadsaťstranové nariadenie sudcu Brucea Romanicka, podľa ktorého sú potraty legálne až do bodu životaschopnosti plodu, má nadobudnúť účinnosť o 14 dní.

Rozhodnutie zrušilo zákon, ktorý guvernér Severnej Dakoty Doug Burgum podpísal v apríli 2023. Ten povoľoval interrupciu len v určitých prípadoch, ako napríklad tehotenstvo spôsobené znásilnením alebo incestom, počas prvých šiestich týždňov tehotenstva a v prípadoch vážneho ohrozenia zdravia matky.

Romanick rozhodol, že obmedzenia štátu týkajúce sa interrupcií sú protiústavné, pretože „tehotné ženy v Severnej Dakote majú základné právo rozhodnúť sa pre interrupciu pred dosiahnutím životaschopnosti“ podľa ústavy štátu, ktorá chráni „život, slobodu, bezpečnosť a šťastie“ jednotlivcov „vrátane žien“.

Organizácia North Dakota Right to Life vo svojom štvrtkovom vyhlásení uviedla, že je „hlboko sklamaná“ z rozsudku a tvrdí, že sudca použil „zlú metodológiu“ a postupoval proti „štandardnému právnemu procesu“.

„Toto rozhodnutie bolo vydané v reakcii na žiadosť štátu o zamietnutie žaloby, ale namiesto toho, aby sudca prípad zamietol alebo určil termín súdneho pojednávania, jednostranne vydal rozhodnutie, ktoré ruší kritickú ochranu nenarodených,“ uvádza sa vo vyhlásení.

(mja)

13. septembra 2024 | 9:02

Minúta | 13. septembra 2024 | 9:02

Inflácia na Slovensku v auguste vzrástla

Štatistický úrad SR spresnil, že oproti júlových 2,6 percenta sa v auguste zvýšila inflácia na 2,8 percenta. Priblížila sa tak k najvyšším hodnotám tohto roka.

Medziročne boli vyššie ceny vo všetkých 12 odboroch, a to v rozsahu od 0,5 percenta v odbore dopravy do 10 percent v prípade odboru vzdelávanie. Medzimesačne, oproti júlu, sa spotrebiteľské ceny tovarov a služieb zvýšili o 0,2 percenta.

Najvýznamnejší vplyv na rast inflácie mali vyššie ceny v odbore potraviny s nealko nápojmi o 3,2 percenta. Spomedzi potravín malo medziročne vyššie ceny osem z deviatich skupín tovarov. Nárast cien pritom najviac ovplyvnili najmä drahšie oleje a tuky (o 14 percent) a tiež vyššie ceny chleba a obilnín (o viac ako 5 percent) či cukru a cukroviniek (o takmer 7 percent).

Ďalšie významné potravinové položky - mäso, ako aj mlieko, syry a vajcia sa medziročne zvýšili o menej ako 2 percentá. Lacnejšie ako vlani sa v auguste predávalo len ovocie.

V odbore bývanie s energiami, ktorý je najvýznamnejšou zložkou vo výdavkoch domácností, pretrváva medziročne len minimálne zvýšenie cien, aktuálne to v auguste bolo 0,6 percenta. V rámci jednotlivých zložiek tohto odboru bol rast cien vodného a stočného či tepelnej energie kompenzovaný mierne tlmiacim účinkom zlacňovania imputovaného nájomného a pevných palív.

Významný vplyv na infláciu mal naďalej aj rast cien v odbore doprava, aktuálne najmä pre prudší rast cien dopravných služieb o takmer 17 percent. Nedokázali ho kompenzovať ani medziročne výrazne lacnejšie pohonné látky o viac ako 8 percent.

Ceny sa v porovnaní s júlom sa zvýšili v šiestich z 12 odborov, a to v rozsahu od 0,3 percenta v odbore alkoholických nápojov a tabaku až do 1,3 percenta v prípade cien v odbore dopravy. Najväčší vplyv na medzimesačný rast priemerných cien mali najmä ceny potravín a nealkoholických nápojov.

Oproti júlu zdraželi o 0,6 percenta, čo bolo výrazne viac ako priemerný medzimesačný rast cien potravín od začiatku roka.

Nárast cien sa dotkol siedmich z deviatich sledovaných potravinových položiek, predovšetkým však ovocia, ďalej mlieka, syrov a vajec, ale tiež olejov a tukov, či cukru a cukrovinky. Lacnejší však bol chlieb a obilniny, ako aj zelenina.

V medzimesačnom porovnaní priemerný rast cien významnejšie ovplyvnili aj zvyšujúce sa ceny v odbore doprava. Oproti júlu vzrástli v priemere o 1,3 percenta, a to aj napriek výraznejšiemu zlacneniu pohonných látok. K celkovo vyššiemu tempu zdražovania v tomto odbore prispeli predovšetkým dopravné služby, ktoré v porovnaní s júlom narástli o 13 percenta.

V súhrnne za osem mesiacov roka 2024 sa spotrebiteľské ceny na Slovensku medziročne zvýšili o 2,7 percenta.

(tasr)

13. septembra 2024 | 8:37

Minúta | 13. septembra 2024 | 8:37

Na území Slovenska treba počítať s dažďom, západ potrápi aj silný vietor

Pripomína to Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), ktorý vydal výstrahy prvého až tretieho stupňa na množstvo zrážok. V platnosti zostávajú aj hydrologické výstrahy prvého až tretieho stupňa.

Výstrahy tretieho stupňa pred dažďom platia pre okresy Malacky, Senica, Skalica a Myjava. Počas intenzívneho dažďa tam môže spadnúť okolo 200 milimetrov (mm) zrážok.

Výstrahy druhého stupňa platia pre okresy Bratislava, Pezinok, Senec, Trnava, Hlohovec, Piešťany, Topoľčany, Trenčín, Púchov, Považská Bystrica, Nové Mesto nad Váhom, Ilava, Bánovce nad Bebravou, Žilina, Čadca, Kysucké Nové Mesto a Bytča. Meteorológovia tam miestami očakávajú úhrn zrážok 120 až 180 mm.

Výstrahy prvého stupňa platia pre celý Banskobystrický kraj, väčšinu Nitrianskeho a Žilinského kraja, niektoré okresy Trnavského, Trenčianskeho, Prešovského a Košického kraja. Úhrn zrážok tam môže byť 70 až 120 mm.

So silnejším vetrom treba počítať v celom Bratislavskom a Trnavskom kraji a niektorých okresoch Nitrianskeho a Trenčianskeho kraja. Podľa meteorológov môže vietor dosiahnuť priemernú rýchlosť 45 kilometrov za hodinu (km/h), v nárazoch 65 až 85 km/h.

Vydané sú naďalej hydrologické výstrahy. Výstrahy tretieho stupňa platia pre okresy Skalica, Senica, Myjava a Malacky. Výstrahy druhého stupňa platia pre okresy Bratislava, Trnava, Pezinok, Hlohovec, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín, Ilava, Púchov, Považská Bystrica, Bytča, Žilina - sever, Žilina - Rajčanka, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Zlaté Moravce, Topoľčany, Partizánske, Bánovce nad Bebravou a Prievidza. Výstrahy prvého stupňa platia pre okresy Senec, Dunajská Streda, Komárno, Nové Zámky, Galanta, Šaľa, Martin, Turčianske Teplice, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín, Nové Zámky - sever, Nitra, Levice - západ, Žarnovica, Banská Štiavnica, Žiar nad Hronom, Zvolen, Detva, Banská Bystrica Brezno, Veľký Krtíš, Krupina, Lučenec, Poltár, Levice - východ, Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava.

(tasr)

13. septembra 2024 | 5:43

Minúta | 13. septembra 2024 | 5:43

Trumpovi zrušili dve obvinenia v súvislosti so zásahom do volieb v Georgii

Sudca Scott McAfee zistil, že štátni prokurátori nemali právomoc vzniesť tieto obvinenia, ktoré sa týkali údajného podania falošných dokumentov na federálnom súde.

McAfee však povolil, aby sa v prípade pokračovalo a proti republikánskemu prezidentskému kandidátovi Donaldovi Trumpovi tak zostáva vznesených osem obvinení. Trump a 14 spoluobvinení odmietajú body obžaloby súvisiace s údajnými snahami zvrátiť Trumpovu tesnú porážku vo voľbách v Georgii v roku 2020, kde zvíťazil Joe Biden.

Proces je od júna pozastavený. Dôvodom je preskúmanie žiadosti obhajoby o vylúčenie okresnej prokurátorky z Fultonu Fani Willisovej. Právni zástupcovia Trumpa argumentujú tým, že jej milostný vzťah s bývalým špeciálnym prokurátorom Nathanom Wadeom vytvára konflikt záujmov.

Pojednávanie na odvolacom súde ohľadom Willisovej je naplánované na december, čo znamená, že prípad nebude pokračovať pred voľbami 5. novembra, kedy sa Trump stretne s nominantkou demokratov na post prezidenta USA Kamalou Harrisovej.

Toto rozhodnutie znamená, že päť z pôvodných 13 bodov obžaloby proti Trumpovi, ktoré boli vznesené minulý rok, bolo zamietnutých. McAfee v marci zrušil šesť bodov obžaloby, z toho tri proti Trumpovi.

Obžaloba v tomto prípade detailne opisuje desiatky krokov Trumpa alebo jeho spolupracovníkov, ktorými sa snažili zvrátiť jeho porážku. Napríklad vydierali volebnú pracovníčku vyhrážkami, že bude falošne obvinená z podvodu, alebo sa pokúšali presvedčiť zákonodarcov Georgie, aby nebrali ohľad na vôľu voličov a vymenovali nový zbor voliteľov naklonený Trumpovi.

(tasr)

12. septembra 2024 | 21:00

Minúta | 12. septembra 2024 | 21:00

Izraelský premiér tvrdí, že je potrebné zatlačiť na Hamas, aby prijal novú dohodu o prímerí

Benjamin Netanjahu to uviedol vo štvrtok v reakcii na vyhlásenie hnutia Hamas, že je ochotné prijať prímerie len bez nových podmienok.

"Hamas sa snaží zakryť fakt, že je stále proti dohode o prepustení rukojemníkov a blokuje ju," uviedol Netanjahu vo vyhlásení.

Izrael podľa Netanjahua prijal najnovší návrh dohody, zatiaľ čo Hamas ho "odmietol a dokonca chladnokrvne zabil" šesť izraelských rukojemníkov. "Svet musí požadovať, aby Hamas okamžite prepustil našich rukojemníkov," uviedol premiér.

Tím vyjednávačov Hamasu sa v stredu stretol s katarskými a egyptskými sprostredkovateľmi v Dauhe a zopakoval, že je pripravený implementovať okamžité prímerie s Izraelom v Pásme Gazy na základe predchádzajúceho návrhu Spojených štátov bez nových podmienok od akejkoľvek strany. Uviedol to Hamas vo vyhlásení.

Izraelu a Hamasu sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť dohodu o ukončení 11 mesiacov trvajúcej vojny v Pásme Gazy. Obe strany sa navzájom obviňujú z predkladania nových požiadaviek, ktoré dohodu blokujú. Problematické záležitosti zahŕňajú kontrolu nad takzvanom Filadelfským koridorom, úzkym pásom územia medzi Egyptom a Gazou, ako aj prepustenie niektorých palestínskych väzňov.

Pôvodný návrh dohody, ktorý predložil v máji americký prezident Joe Biden, zahŕňal trojfázové prímerie vrátane prepustenia izraelských a zahraničných rukojemníkov.

(tasr)

12. septembra 2024 | 20:26

Minúta | 12. septembra 2024 | 20:26

Musí sa dodržiavať rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu, vyhlásil Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo štvrtok stretol s hlavným prokurátorom Medzinárodného trestného súdu (ICC) Karimom Khanom. Rokovali o tom, ako vymôcť medzinárodné zatykače ICC na ruských predstaviteľov pre vojnové zločiny na Ukrajine.

"Je nevyhnutné dodržiavať Rímsky štatút a zabezpečiť, aby sa rozhodnutia súdov o zatykačoch na ruských vojnových zločincov neignorovali," uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti X.

ICC vydal v marci 2023 zatykač na Vladimira Putina a ruskú ombudsmanku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú. Podľa ICC existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že obaja sú zodpovední za nezákonné deportácie obyvateľstva vrátane detí z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska, čo sa považuje za vojnový zločin.

Putin začiatkom septembra navštívil Mongolsko, ktoré uznáva jurisdikciu ICC. Za normálnych okolností by malo preto Putina zatknúť a vydať. To sa však nestalo. Išlo o prvú návštevu ruského lídra v krajine, ktorá je zmluvnou stranou ICC.

V tejto súvislosti preto Ukrajina vo štvrtok Mongolsku adresovala demarš. V diplomatickej praxi ide o vyjadrenie nesúhlasného postoja voči postupu vlády, ktorej je adresovaný.

Kyjev v ňom mongolským diplomatom vyjadril "hlboké znepokojenie" nad rozhodnutím nezatknúť ruského prezidenta. Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny tiež uviedlo, že tento krok bude mať dopad na bilaterálne vzťahy medzi oboma krajinami.

(tasr)

12. septembra 2024 | 20:02

Minúta | 12. septembra 2024 | 20:02

Stoltenberg by sa mohol stať predsedom Mníchovskej bezpečnostnej konferencie

Súčasný generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg skončí na poste 1. októbra. Šíria sa správy o jeho možnej novej pozícii.

Prvé správy na túto tému sa objavili v týždenníku Politico a v nemeckej mediálnej spoločnosti Redaktionsnetzwerk Deutschland (RND) a zatiaľ neexistuje žiadne oficiálne potvrdenie týchto správ. Hovorca Mníchovskej bezpečnostnej konferencie DPA odkázal, že personálne otázky v zásade nekomentuje.

K tejto možnosti sa nevyjadrila ani Severoatlantická aliancia, na čele ktorej stojí Stoltenberg od roku 2014. Viackrát predlžovaný mandát mu vyprší 1. októbra, keď ho vo funkcii nahradí bývalý holandský premiér Mark Rutte.

Podľa DPA sa očakáva, že Stoltenberg, bývalý dvojnásobný nórsky premiér a dlhoročný šéf Aliancie, prevezme úlohu predsedu Mníchovskej bezpečnostnej konferencie (MSC) po jej zasadnutí vo februári 2025. Ak sa jeho nominácia potvrdí, bude prvým predsedom najväčšej svetovej konferencii o zahraničnej a bezpečnostnej politike, ktorý nepochádza z Nemecka.
MSC bola založená v roku 1963. Odvtedy sa každý február v metropole Bavorska stretávajú vysokopostavení politickí predstavitelia a analytici, aby diskutovali o otázkach medzinárodnej bezpečnosti.

Súčasným prezidentom MSC je bývalý nemecký veľvyslanec pri OSN (v rokoch 2017 až 2021) Christoph Heusgen, ktorý bol tiež zahraničnopolitickým poradcom kancelárky Angely Merkelovej. Vedenie MSC prevzal od Wolfganga Ischingera v roku 2022. Ischinger je predsedom nadačnej rady MSC, ktorú založil v roku 2011. Stoltenberga označil za "najlepšiu voľbu“ na tento post, citoval jeho slová Redaktionsnetzwerk Deutschland.

(tasr)

12. septembra 2024 | 19:58

Minúta | 12. septembra 2024 | 19:58

Putin nepriamo povedal, že NATO je posledný krok od vojny s Ruskom

Ak Západ povolí Ukrajine používať zbrane s dlhým dosahom pri útokoch na územie Ruska, bude to znamenať, že Severoatlantická aliancia (NATO) je vo vojne s Ruskom. Vyhlásil to vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin.

"Veľmi výrazným spôsobom by to zmenilo podstatu konfliktu. Znamenalo by to, že krajiny NATO, Spojené štáty a európske krajiny sú vo vojne s Ruskom," vyhlásil Putin.

"Ak sa toto stane, tak vzhľadom na zmenu podstaty konfliktu prijmeme náležité rozhodnutia založené na hrozbách, s ktorými budeme konfrontovaní," dodal šéf Kremľa.

Putin sa takto vyjadril v čase, keď americkí a britskí predstavitelia rokujú o uvoľnení obmedzení na používanie západných zbraní s dlhým dosahom.

Ukrajina v uplynulých mesiacoch na svojich partnerov nalieha, aby jej umožnili používať zbrane, ktoré jej dodávajú, pri útokoch na ciele ležiace hlboko vo vnútrozemí Ruska.

Západné krajiny však podľa ruského prezidenta v súčasnosti nerozhodujú o tom, či toto povolenie Kyjevu udelia, ale o tom, či sa krajiny NATO priamo zapoja do tohto vojenského konfliktu alebo nie.

Mohlo by Vás zaujímať Kyjev sníva o veľkej vojne Ruska s NATO. PR kampaň po ukrajinsky

(tasr)

12. septembra 2024 | 19:53

Minúta | 12. septembra 2024 | 19:53

Nie 2800 eur, ale 94. Prezidentský palác reagoval na kritiku Matoviča na sociálnej sieti

Príspevok sa týkal údajne drahého štvrtkového obedu koaličný lídrov v sídle hlavy štátu. Prezidentský palác na to zareagoval zverejnením účtu z reštaurácie.

Igor Matovič počas dnešného dňa uverejnil na sociálnej sieti Facebook príspevok o drahom obede koaličných lídrov. "Vedenie slovenského organizovaného zločinu si v tejto chvíli organizuje 6-chodový luxusný obed priamo v prezidentskom paláci. Odhadovaná cena obedu pre štyroch zločincov cca 2 800 EUR," uviedol Matovič.

Prezidentský palác zareagoval zverejnením účtu z obedu, na ktorom je vidieť suma 94 eur a napísal na Facebooku: "Niekedy sa klamári usvedčujú naozaj ťažko. Niekedy však veľmi ľahko. Toto je účet z dnešného obeda s lídrami koaličných strán, platil ho prezident Slovenskej republiky z vlastných prostriedkov."

Matovič pravosť pokladničného dokladu spochybnil a nazval ho "fiktívnym bločkom z nejakej kamarátovej reštaurácie".

(mep)

12. septembra 2024 | 19:29

Minúta | 12. septembra 2024 | 19:29

Minulé vlády nekonali v procese zatvárania skládok, potvrdil to Súdny dvor EÚ

V reakcii na rozsudok to uviedol minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS). Ozrejmil však, že rozsudok neukladá Slovensku žiadne finančné sankcie.

Envirorezort zároveň pracuje na legislatívnych zmenách a opatreniach, aby si Slovensko v čo najkratšej dobe splnilo svoje povinnosti.

Rozsudok Súdneho dvora EÚ, ktorý sa týka sporu medzi Európskou komisiou a SR, hovorí, že Slovensko nemalo v roku 2019 zrekultivovaných a zatvorených 21 skládok odpadov. Tie nespĺňajú požiadavky smernice EÚ o skládkach odpadov. "Chcem ubezpečiť, že s Európskou komisiou intenzívne rokujeme a informujeme ju na pravidelnej báze. K štvrtku nám zostalo nevyriešených už len niekoľko skládok, ktoré si vyžadujú špecifické riešenie," vysvetlil Taraba.

Konštatuje, že Slovensko nemá z dôvodu nekompetentnosti predošlých vlád vybudovanú základnú infraštruktúru v odpadovom hospodárstve. "Ministerstvo pod mojím vedením rieši komplexne environmentálnu infraštruktúru pre odpad, ktorý sa už nedá recyklovať a musí sa skládkovať, vrátane toho toxického," povedal minister. Poukázal pritom na urýchlenú výstavbu moderných spaľovní na zneškodňovanie odpadu. "Rozsudok Súdneho dvora len poukazuje, aká situácia nastane, ak nebudeme mať dodatočné zariadenia a budeme musieť zatvoriť všetky skládky," dodal Taraba.

V roku 2023 Komisia iniciovala právne konanie voči Slovensku a požiadala Súdny dvor EÚ, aby zistil, či Slovensko neporušilo záväzky voči EÚ. Slovensko na súde zdokladovalo, že niektoré skládky boli definitívne odstavené v období od augusta 2022 do júla 2023.

Súd vo štvrtok skonštatoval, že Slovensko sa nemôže spoliehať na konanie prevádzkovateľov skládok odpadu pri snahe dodržiavať povinnosti a lehoty, ktoré krajine vyplývajú z práva EÚ.

(tasr)