Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Práce pri Strečne pre počasie prerušili, cesta je bez obmedzení

O aktuálnej situácii na cestnom úseku pod Strečnom informovala hovorkyňa Slovenskej správy ciest Jana Lukáčová.

Cesta bude obojsmerne prejazdná bez obmedzení od piatku do pondelňajšieho rána.

"V pondelok ráno zhotoviteľ rozhodne o ďalšom postupe prác podľa vývoja poveternostnej situácie. Slovenská správa ciest bude o riadení dopravy informovať," doplnila hovorkyňa.

Na svahu nad cestou medzi Strečnom a Dubnou Skalou robia už niekoľko týždňov sanačné práce. Súvisia s nimi dopravné obmedzenia. Sanácia nestabilného svahu na kilometrovom úseku cesty vedúcej Strečnianskou úžinou bude stáť približne 3,5 milióna eur. Dodávateľ sa zaviazal vykonať dohodnutý rozsah diela do konca novembra.

Dopravné obmedzenia pri Strečne budú v septembri miernejšie

Mohlo by Vás zaujímať Dopravné obmedzenia pri Strečne budú v septembri miernejšie

(tasr)

Minúta  |  

Žilinka ozrejmil ďalšie podrobnosti z vyšetrovania atentátu na Fica

K vyšetrovaniu atentátu na premiéra pristupujú OČTK aktívne a zodpovedne. Konštatuje to generálny prokurátor na sociálnej sieti. Vykonaných bolo 117 výsluchov, spracovaných 18 posudkov či podaných niekoľko žiadostí o právnu pomoc do zahraničia.

"Vyšetrovanie prebieha plynule a OČTK aktívne vykonávajú všetky procesné úkony nevyhnutné k náležitému zisteniu skutkového stavu veci a dosiahnutiu účelu trestného konania," deklaruje Maroš Žilinka.

Počas doterajšieho trestného konania vykonali jeden výsluch zadržaného, dva výsluchy obvineného, dva výsluchy poškodených, 111 výsluchov svedkov a jeden výsluch znalca. Vykonaná bola tiež obhliadka miesta činu, prehliadka iných priestorov a dve domové prehliadky. Rovnako tak 24 zaisťovacích úkonov, zadržanie a otvorenie zásielky, štyri prehliadky tela a 31 úkonov k previerkam podaní od občanov.

Zaevidovaných bolo osem pribratí znalca, 18 znaleckých posudkov a odborných vyjadrení a štyri žiadosti o doplnenie znaleckých posudkov, desať návrhov na príkaz na oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke, šesť žiadostí o urýchlené uchovanie počítačových údajov i päť žiadostí o právnu pomoc do USA, Českej republiky a Švédskeho kráľovstva. Rovnako tak 54 žiadostí o bankové údaje, dve žiadosti o vyčíslenie škody a 33 žiadostí o poskytnutie súčinnosti. Súčasťou sú aj dve žiadosti o ustanovenie obhajcu, jeden návrh na vzatie do väzby, jeden návrh na zmenu dôvodov väzby, dva návrhy na vykonanie domovej prehliadky, dva príkazy na vydanie zásielok a jedno pribratie prekladateľa.

"Súčasťou vyšetrovania je aj komplexná a rozsiahla analýza a vyhodnocovanie zadovážených dôkazov a informácií," doplnil Žilinka.

Premiér Robert Fico v poslednej relácii Sobotné dialógy Rádia Slovensko povedal, že by sa mala objaviť správa o atentáte. „Čakám, že relevantné inštitúcie k tomu musia zaujať postoj. Treba sa pozrieť aj spätne, s kým komunikoval a kto boli ľudia okolo neho," povedal premiér o útočníkovi.

Informácie, ktoré poskytol aktuálne Žilinka, však podľa všetkého nie sú správou, o ktorej sa zmienil minulý týždeň Fico.

Zopakoval, že voči strelcovi nepodnikne žiadne právne kroky, ani nebude od neho vymáhať škodu. Na šíriace sa tvrdenia, či bol atentát skutočný, prípadne či nešlo len o slepé náboje, reagoval, že nikomu nebude ukazovať svoje brucho.

„To sa naozaj stalo. Nebudem nikoho presviedčať, ako som bol zranený a čo so mnou bolo,“ dodal a poukázal na slovenskú pravdu: „Keď vás ľutujú, tak je s vami zle. Ale keď vás ohovárajú a robia vám zle, tak je dobre. Mám teda pocit, že som absolútne v poriadku, čo po zdravotnej stránke tak nie je.“

Atentát na premiéra sa udial 15. mája po výjazdovom rokovaní vlády v Handlovej. Zo streľby na premiéra polícia obvinila 71-ročného Juraja Cintulu z Levíc, ktorého Špecializovaný trestný súd vzal do väzby.

Začiatkom leta generálny prokurátor informoval, že na základe obstaraných dôkazov bude stíhaný skutok ďalej právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin teroristického útoku.

Atentátnikovi tak hrozí trest 20 až 25 rokov väzenia alebo doživotie, pretože spáchal útok na chránenú osobu.

(tasr, su)

Minúta  |  

Belgické letisko Charleroi je už druhý deň paralyzované štrajkom odborárov

Všetky odlety a prílety na letisku ležiacom asi 60 kilometrov od Bruselu boli v piatok zrušené, informovali agentúry Reuters a Belga.

„Na letisku Charleroi bol vyhlásený spoločný štrajk odborov. Všetky lety naplánované na tento piatok sú zrušené,“ uvádza sa vo vyhlásení letiska. Cestujúcim vedenie letiska odporučilo, aby nechodili na letisko, ale kontaktovali svoju leteckú spoločnosť.

Z letiska malo v piatok odletieť najmenej 87 lietadiel, šesť z nich napokon odletí z letiska v Bruseli, vzdialeného približne 70 kilometrov.

Odbory hovoria o pocite nespokojnosti zamestnancov s pracovnými podmienkami. Uvádzajú napríklad veľké pracovné vyťaženie a agresívny štýl riadenia. Ide o problémy, ktoré podľa odborov vedenie letiska nerieši, zatiaľ čo počet cestujúcich na letisku z roka na rok rastie.

„Počet letov je dnes neúmerný počtu zamestnancov. Odbory o tom hovoria už niekoľko mesiacov, ale vedenie na to nereaguje,“ uviedol predstaviteľ odborového zväzu Setca.

Štrajk začal vo štvrtok ráno, pričom vedenie letiska táto akcia zaskočila. Odbory minulý týždeň oznámili, že prípadný štrajk by sa mohol konať až niekedy po 19. septembri. Konzultačné stretnutie medzi vedením letiska a odbormi je naplánované na piatok ráno. Vedenie dúfa, že sa mu podarí dosiahnuť dohodu.

Charleroi sa nachádza približne 60 kilometrov južne od Bruselu, využívajú ho najmä nízkonákladové letecké spoločnosti Ryanair a Wizz Air. V roku 2023 vybavilo približne 9,4 milióna pasažierov.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko túto vojnu začalo, môže ju kedykoľvek ukončiť, vyhlásil britský premiér

Keir Starmer reagoval na skoršie vyjadrenie ruského lídra Vladimira Putina, podľa ktorého by povolenie použitia západných zbraní dlhého dosahu na Rusko zatiahlo NATO do vojny.

„Veľmi výrazným spôsobom by to zmenilo podstatu konfliktu. Znamenalo by to, že krajiny NATO, Spojené štáty a európske krajiny sú vo vojne s Ruskom,“ vyhlásil vo štvrtok Putin v štátnej televízii.

V reakcii na túto hrozbu Starmer novinárom počas cesty do Washingtonu povedal, že Ukrajina „má právo na sebaobranu“. V hlavnom meste USA premiér vo štvrtok rokoval s prezidentom Joeom Bidenom o možnosti povolenia britských rakiet Storm Shadow na ruské územie.

„Rusko začalo tento konflikt. Rusko nezákonne napadlo Ukrajinu. Rusko môže tento konflikt okamžite ukončiť,“ povedal labouristický líder novinárom s tým, že Británia poskytla Kyjevu „výcvik a kapacity [zbrane, pozn. red.]“ na pomoc pri odrazení ruskej invázie.

S Bidenom rokovali čiastočne preto, že „je zrejmé, že musíme viesť ďalšie diskusie o povahe týchto kapacít“, vysvetlil Starmer.

(sab)

Minúta  |  

Orbán: Maďarsko na rozdiel od západných krajín nebude prisťahovaleckou krajinou

Zo západných krajín sa podľa premiéra Viktora Orbána stali prisťahovalecké krajiny, kým Maďari sa postavili za svoje záujmy.

"Maďarsko patrí Maďarom, bodka," povedal Orbán s tým, že namiesto sankcií by EÚ mala Maďarsku radšej platiť za chránenie jej vonkajšej hranice.

Bez ohľadu na kroky Bruselu sa z Maďarska nestane prisťahovalecká krajina, vyhlásil maďarský premiér v piatkovom rozhovore pre rozhlasovú stanicu Kossuth Rádió, píše agentúra MTI.

Orbán poznamenal, že od roku 2015, "vrcholu migračnej krízy, keď sa začala invázia", Maďarsko dôsledne vyzývalo na ochranu vonkajších hraníc Európskej únie. "Namiesto vyplakávania a vyhýbania sa zodpovednosti sa Maďarsko zhlboka nadýchlo", vybudovalo plot a zastavilo migrantov, dodal premiér.

(tasr)

Minúta  |  

JD Vance: Trumpov mierový plán zahŕňa vytvorenie demilitarizovanej zóny

Republikánsky kandidát na viceprezidenta uviedol, že mierová dohoda by vyžadovala, aby členské štáty NATO zabránili vstupu Ukrajiny do Aliancie, píše denník Washington Post.

Senátor za štát Ohio v podcaste Shawn Ryan Show predostrel „dramatickú zmenu“ oproti prístupu administratívy prezidenta Joea Bidena, informuje americký denník. Riešenie rusko-ukrajinskej vojny podľa Vancea spočíva vo vytvorení „demilitarizovanej zóny“ na území, ktoré v súčasnosti okupuje Rusko.

„Myslím si, že to vyzerá tak, že si Trump sadne, povie Rusom, Ukrajincom, Európanom: 'Musíte sa dohodnúť. Ako vyzerá mierové riešenie?' A pravdepodobne to vyzerá tak, že súčasná demarkačná línia medzi Ruskom a Ukrajinou sa stane akousi demilitarizovanou zónou,“ povedal Vance v stredajšej relácii Shawn Ryan Show.

Táto zóna by mala byť „silne opevnená, aby na ňu Rusi opäť nezaútočili“, doplnil s tým, že Ukrajina by si mohla zachovať svoju nezávislosť – výmenou za záruku neutrality. To znamená, že Kyjev by nikdy nevstúpil do NATO ani iných „spojeneckých inštitúcií“, dodal Vance.

Pripomienky republikánskeho kandidáta na viceprezidenta sú jedným z najvýraznejších a najnovších plánov pre ukončenie vojny, ktorý doteraz navrhla pravica, konštatuje Washington Post. Doteraz sa republikáni spoliehali na vyjadrenia Donalda Trumpa, ktorý opakovane hovoril, že vojnu na Ukrajine ukončí „do 24 hodín“.

V poslednej debate s viceprezidentkou Kamalou Harrisovou povedal, že ak novembrové voľby vyhrá, vojnu ukončí „ešte skôr, ako zloží prezidentskú prísahu“. Celú svoju stratégiu však nerozvinul a naznačil, že by to mohlo oslabiť jeho pozíciu pri rozhovoroch.

Vance v rozhovore s Ryanom povedal, že je „klamlivé“ a „nesprávne“ považovať tento konflikt za „veľkú humanitárnu misiu našej doby“. Dodal, že je „rozprávkovým myslením“ považovať vojnu za boj „dobra proti zlu“. Počas rozhovoru tiež povedal, že Rusko „nemalo napadnúť“ Ukrajinu, ale že „Ukrajinci majú aj veľa problémov s korupciou“.

(sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.