Preskočiť na obsah
  |  

Rusko odňalo akreditáciu šiestim britským diplomatom pre podozrenie zo špionáže

Dôvodom vyhostenia bolo podľa ruskej tajnej služby FSB aj „ohrozenie bezpečnosti Ruska“, citovali jej vyhlásenie agentúry Reuters a AFP.

„Ako odvetu za viaceré nepriateľské činy Londýna ruské ministerstvo zahraničných vecí odňalo akreditáciu šiestim zamestnancom politického oddelenia britského veľvyslanectva v Moskve,“ uviedla vo vyhlásení Federálna bezpečnostná služba (FSB), pričom nezverejnila mená týchto diplomatov.

FSB diplomatov obvinila z vykonávania „rozvratnej činnosti a zhromažďovania spravodajských informácií“. Zároveň uviedla, že má dôkazy potvrdzujúce, že britské ministerstvo zahraničných vecí „koordinuje vyhrotenie medzinárodnej politickej a vojenskej situácie“ a snaží sa o strategickú porážku Ruska.

„Zistené skutočnosti tak dávajú dôvod považovať aktivity britských diplomatov vyslaných vedením do Moskvy za ohrozenie bezpečnosti Ruskej federácie,“ dodala FSB.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová uviedla, že ministerstvo súhlasí s „hodnotením činnosti týchto takzvaných britských diplomatov“ zo strany FSB.

„Britské veľvyslanectvo vo veľkej miere nedodržiava limity stanovené Viedenským dohovorom,“ povedala Zacharovová.

Ruská štátna televízia citovala predstaviteľa FSB, ktorý povedal, že diplomati budú z Ruska vyhostení, píše AP.

(tasr)

  |  

Práce pri Strečne pre počasie prerušili, cesta je bez obmedzení

O aktuálnej situácii na cestnom úseku pod Strečnom informovala hovorkyňa Slovenskej správy ciest Jana Lukáčová.

Cesta bude obojsmerne prejazdná bez obmedzení od piatku do pondelňajšieho rána.

"V pondelok ráno zhotoviteľ rozhodne o ďalšom postupe prác podľa vývoja poveternostnej situácie. Slovenská správa ciest bude o riadení dopravy informovať," doplnila hovorkyňa.

Na svahu nad cestou medzi Strečnom a Dubnou Skalou robia už niekoľko týždňov sanačné práce. Súvisia s nimi dopravné obmedzenia. Sanácia nestabilného svahu na kilometrovom úseku cesty vedúcej Strečnianskou úžinou bude stáť približne 3,5 milióna eur. Dodávateľ sa zaviazal vykonať dohodnutý rozsah diela do konca novembra.

(tasr)

  |  

Žilinka ozrejmil ďalšie podrobnosti z vyšetrovania atentátu na Fica

K vyšetrovaniu atentátu na premiéra pristupujú OČTK aktívne a zodpovedne. Konštatuje to generálny prokurátor na sociálnej sieti. Vykonaných bolo 117 výsluchov, spracovaných 18 posudkov či podaných niekoľko žiadostí o právnu pomoc do zahraničia.

"Vyšetrovanie prebieha plynule a OČTK aktívne vykonávajú všetky procesné úkony nevyhnutné k náležitému zisteniu skutkového stavu veci a dosiahnutiu účelu trestného konania," deklaruje Maroš Žilinka.

Počas doterajšieho trestného konania vykonali jeden výsluch zadržaného, dva výsluchy obvineného, dva výsluchy poškodených, 111 výsluchov svedkov a jeden výsluch znalca. Vykonaná bola tiež obhliadka miesta činu, prehliadka iných priestorov a dve domové prehliadky. Rovnako tak 24 zaisťovacích úkonov, zadržanie a otvorenie zásielky, štyri prehliadky tela a 31 úkonov k previerkam podaní od občanov.

Zaevidovaných bolo osem pribratí znalca, 18 znaleckých posudkov a odborných vyjadrení a štyri žiadosti o doplnenie znaleckých posudkov, desať návrhov na príkaz na oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke, šesť žiadostí o urýchlené uchovanie počítačových údajov i päť žiadostí o právnu pomoc do USA, Českej republiky a Švédskeho kráľovstva. Rovnako tak 54 žiadostí o bankové údaje, dve žiadosti o vyčíslenie škody a 33 žiadostí o poskytnutie súčinnosti. Súčasťou sú aj dve žiadosti o ustanovenie obhajcu, jeden návrh na vzatie do väzby, jeden návrh na zmenu dôvodov väzby, dva návrhy na vykonanie domovej prehliadky, dva príkazy na vydanie zásielok a jedno pribratie prekladateľa.

"Súčasťou vyšetrovania je aj komplexná a rozsiahla analýza a vyhodnocovanie zadovážených dôkazov a informácií," doplnil Žilinka.

Premiér Robert Fico v poslednej relácii Sobotné dialógy Rádia Slovensko povedal, že by sa mala objaviť správa o atentáte. „Čakám, že relevantné inštitúcie k tomu musia zaujať postoj. Treba sa pozrieť aj spätne, s kým komunikoval a kto boli ľudia okolo neho," povedal premiér o útočníkovi.

Informácie, ktoré poskytol aktuálne Žilinka, však podľa všetkého nie sú správou, o ktorej sa zmienil minulý týždeň Fico.

Zopakoval, že voči strelcovi nepodnikne žiadne právne kroky, ani nebude od neho vymáhať škodu. Na šíriace sa tvrdenia, či bol atentát skutočný, prípadne či nešlo len o slepé náboje, reagoval, že nikomu nebude ukazovať svoje brucho.

„To sa naozaj stalo. Nebudem nikoho presviedčať, ako som bol zranený a čo so mnou bolo,“ dodal a poukázal na slovenskú pravdu: „Keď vás ľutujú, tak je s vami zle. Ale keď vás ohovárajú a robia vám zle, tak je dobre. Mám teda pocit, že som absolútne v poriadku, čo po zdravotnej stránke tak nie je.“

Atentát na premiéra sa udial 15. mája po výjazdovom rokovaní vlády v Handlovej. Zo streľby na premiéra polícia obvinila 71-ročného Juraja Cintulu z Levíc, ktorého Špecializovaný trestný súd vzal do väzby.

Začiatkom leta generálny prokurátor informoval, že na základe obstaraných dôkazov bude stíhaný skutok ďalej právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin teroristického útoku.

Atentátnikovi tak hrozí trest 20 až 25 rokov väzenia alebo doživotie, pretože spáchal útok na chránenú osobu.

(tasr, su)

  |  

Belgické letisko Charleroi je už druhý deň paralyzované štrajkom odborárov

Všetky odlety a prílety na letisku ležiacom asi 60 kilometrov od Bruselu boli v piatok zrušené, informovali agentúry Reuters a Belga.

„Na letisku Charleroi bol vyhlásený spoločný štrajk odborov. Všetky lety naplánované na tento piatok sú zrušené,“ uvádza sa vo vyhlásení letiska. Cestujúcim vedenie letiska odporučilo, aby nechodili na letisko, ale kontaktovali svoju leteckú spoločnosť.

Z letiska malo v piatok odletieť najmenej 87 lietadiel, šesť z nich napokon odletí z letiska v Bruseli, vzdialeného približne 70 kilometrov.

Odbory hovoria o pocite nespokojnosti zamestnancov s pracovnými podmienkami. Uvádzajú napríklad veľké pracovné vyťaženie a agresívny štýl riadenia. Ide o problémy, ktoré podľa odborov vedenie letiska nerieši, zatiaľ čo počet cestujúcich na letisku z roka na rok rastie.

„Počet letov je dnes neúmerný počtu zamestnancov. Odbory o tom hovoria už niekoľko mesiacov, ale vedenie na to nereaguje,“ uviedol predstaviteľ odborového zväzu Setca.

Štrajk začal vo štvrtok ráno, pričom vedenie letiska táto akcia zaskočila. Odbory minulý týždeň oznámili, že prípadný štrajk by sa mohol konať až niekedy po 19. septembri. Konzultačné stretnutie medzi vedením letiska a odbormi je naplánované na piatok ráno. Vedenie dúfa, že sa mu podarí dosiahnuť dohodu.

Charleroi sa nachádza približne 60 kilometrov južne od Bruselu, využívajú ho najmä nízkonákladové letecké spoločnosti Ryanair a Wizz Air. V roku 2023 vybavilo približne 9,4 milióna pasažierov.

(tasr)

  |  

Rusko túto vojnu začalo, môže ju kedykoľvek ukončiť, vyhlásil britský premiér

Keir Starmer reagoval na skoršie vyjadrenie ruského lídra Vladimira Putina, podľa ktorého by povolenie použitia západných zbraní dlhého dosahu na Rusko zatiahlo NATO do vojny.

„Veľmi výrazným spôsobom by to zmenilo podstatu konfliktu. Znamenalo by to, že krajiny NATO, Spojené štáty a európske krajiny sú vo vojne s Ruskom,“ vyhlásil vo štvrtok Putin v štátnej televízii.

V reakcii na túto hrozbu Starmer novinárom počas cesty do Washingtonu povedal, že Ukrajina „má právo na sebaobranu“. V hlavnom meste USA premiér vo štvrtok rokoval s prezidentom Joeom Bidenom o možnosti povolenia britských rakiet Storm Shadow na ruské územie.

„Rusko začalo tento konflikt. Rusko nezákonne napadlo Ukrajinu. Rusko môže tento konflikt okamžite ukončiť,“ povedal labouristický líder novinárom s tým, že Británia poskytla Kyjevu „výcvik a kapacity [zbrane, pozn. red.]“ na pomoc pri odrazení ruskej invázie.

S Bidenom rokovali čiastočne preto, že „je zrejmé, že musíme viesť ďalšie diskusie o povahe týchto kapacít“, vysvetlil Starmer.

(sab)

  |  

Orbán: Maďarsko na rozdiel od západných krajín nebude prisťahovaleckou krajinou

Zo západných krajín sa podľa premiéra Viktora Orbána stali prisťahovalecké krajiny, kým Maďari sa postavili za svoje záujmy.

"Maďarsko patrí Maďarom, bodka," povedal Orbán s tým, že namiesto sankcií by EÚ mala Maďarsku radšej platiť za chránenie jej vonkajšej hranice.

Bez ohľadu na kroky Bruselu sa z Maďarska nestane prisťahovalecká krajina, vyhlásil maďarský premiér v piatkovom rozhovore pre rozhlasovú stanicu Kossuth Rádió, píše agentúra MTI.

Orbán poznamenal, že od roku 2015, "vrcholu migračnej krízy, keď sa začala invázia", Maďarsko dôsledne vyzývalo na ochranu vonkajších hraníc Európskej únie. "Namiesto vyplakávania a vyhýbania sa zodpovednosti sa Maďarsko zhlboka nadýchlo", vybudovalo plot a zastavilo migrantov, dodal premiér.

(tasr)