Preskočiť na obsah
  |  

Do škôlky v Ostrave prišiel jeden z rodičov s nožom. Učiteľku si vzal za rukojemníčku

V materskej škole v ostravskej mestskej časti Svinov sa v pondelok ráno odohral nečakaný incident medzi učiteľmi a zákonným zástupcom dieťaťa.

Štyridsaťročný muž tam s vreckovým nožom ohrozoval zamestnancov, píšu Novinky. Jednu z učiteliek si dokonca vzal ako rukojemníčku a žiadal privolanie polície.

„Akonáhle muž zistil, že personál školy zavolal na tiesňovú linku, tak z budovy odišiel. K zraneniu osôb nedošlo,“ opísala incident policajná hovorkyňa Eva Michalíková.

Muži zákona ho nakoniec zadržali približne 150 metrov od škôlky. "U zadržaného bola vykonaná dychová skúška na alkohol s negatívnym výsledkom, rovnako tak test na drogy dopadol negatívne," skonštatovala Michalíková. Vreckový nôž, s ktorým ohrozoval učiteľku, mu policajti zabavili.

„V súčasnnosti je podozrivá osoba v režime zadržania a vykonávajú sa s ňou procesné úkony, preto viac informácií nemožno oznámiť. V danej veci kriminalisti zahája úkony trestného konania pre podozrenie zo spáchania trestného činu vydierania,“ zhrnula hovorkyňa.

(est)

  |  

Proiránske milície v Iraku zaútočili na izraelskú vojenskú základňu

Cieľom bola základňa Golani na Izraelom okupovanom Západnom brehu Jordánu, k útoku dronom sa prihlásila koalícia šíitských milícií Islamský odpor v Iraku.

Izraelská armáda podľa ranného vyhlásenia dron zachytila nad južnými Golanskými výšinami – časťou okupovaného sýrskeho územia. Pri zostrelení dronu nikto neutrpel zranenia, citovali vyhlásenie Obranných síl Izraela (IDF) agentúry Reuters a DPA.

K dronovému útoku sa šíitské milície prihlásili aj v nedeľu. Uviedli, že útok cielil na strategické miesta na okupovaných územiach a podnikli ho zo solidarity s Palestínčanmi.

Islamský odpor v Iraku od začiatku vojny v Pásme Gazy podniká pravidelné útoky na vojenské ciele v Izraeli. Tvrdí, že nimi podporuje Palestínčanov, ktorí v Pásme Gazy bojujú proti Izraelu.

(tasr)

  |  

Zelenskyj do svojho „plánu víťazstva“ zahrnul pokračovanie bojov v Kurskej oblasti

Okrem pokračovania cezhraničnej operácie v Rusku obsahuje plán aj získanie „konkrétnych“ západných zbraní, píše britský denník Times.

„Plán víťazstva“ Volodymyra Zelenského má podľa zdrojov denníka obsahovať aj požiadavku bezpečnostných záruk pre Kyjev „podobných paktu o vzájomnej obrane pri vstupe do NATO“, a tiež medzinárodnej finančnej pomoci pre vojnou zničenú ekonomiku.

Pred príchodom do USA, kde Zelenskyj vystúpi na Valnom zhromaždení OSN a stretne sa s americkým náprotivkom Joeom Bidenom, ukrajinský prezident zdôraznil, že jeho plán potrebuje rýchlu podporu Washingtonu a ďalších západných spojencov, aby Ukrajina mohla začať rokovania s Ruskom „z pozície sily“ do konca tohto roka.

„Urobme to všetko dnes, kým sú na oficiálnych miestach všetci predstavitelia, ktorí chcú, aby Ukrajina zvíťazila,“ povedal Zelenskyj. Ako poznamenáva Times, ukrajinský prezident chce „ochrániť americkú podporu pre Ukrajinu pred [prezidentským kandidátom Donaldom] Trumpom“ po jeho návrhu ukončiť vojnu prostredníctvom územných ústupkov Rusku.

Zelenskyj predtým povedal, že „plán víťazstva“ Kyjeva pozostáva z piatich bodov. „Štyri sú to, čo potrebujeme, a jeden je po vojne,“ vysvetlil v rozhovore pre stanicu NBC News. Dodal, že tento plán sa dá realizovať len s pomocou západných spojencov Kyjeva.

Okrem Bidena sa Zelenskyj chystá svoj plán predstaviť aj kandidátom na prezidenta USA – viceprezidentke, demokratke Kamale Harrisovej a republikánovi Donaldovi Trumpovi.

(sab)

  |  

Exkancelár Schröder: Mier na Ukrajine bol na dosah, zmarili ho „mocnejšie kruhy“

Bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder (SPD) na podujatí organizovanom švajčiarskym časopisom „Weltwoche“ uviedol, že ukrajinská strana ho kontaktovala, aby sa zúčastnil na mierových rokovaniach v Istanbule.

Schröder tvrdí, že mier bol v roku 2022 na dosah. Kompromis medzi Ruskom a Ukrajinou spočíval v tom, že východné územia (Donbas) zostanú Ukrajine. Krym by sa stal ruskou enklávou a Ukrajina by sa musela vzdať členstva v NATO.

Vláda Volodymyra Zelenského však nebola schopná slobodne sa rozhodnúť, povedal Schröder bez toho, aby zachádzal do podrobností. „Mocnejšie kruhy“ stojace za Zelenským zablokovali mier, dodal podľa Die Welt. 

Bývalý kancelár stále považuje vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou za nebezpečnú a varoval, že Západ podceňuje možnosť eskalácie. Schröder kritizoval Putinovu inváziu ako „vážnu chybu“.

Nie je proti vojenskej alebo finančnej podpore Ukrajiny na jej sebaobranu, ale EÚ to musí spojiť s požiadavkami, aby ukrajinská vláda predložila seriózne a realistické mierové scenáre. „Aj táto vojna sa bude musieť skončiť rokovaniami. V žiadnom prípade ju nemožno rozhodnúť vojensky. Budú potrebné kompromisy,“ domnieva sa expolitik.

(est)

  |  

Izrael informoval USA o plánovaných útokoch na pozície Hizballáhu

Plány izraelskej armády oznámil minister obrany Joav Galant svojmu americkému rezortnému kolegovi Lloydovi Austinovi s vyhodnotením „situačných hrozieb“ šíitskej milície na juhu Libanonu.

Ministri okrem toho diskutovali aj o širšej regionálnej situácii a hrozbách, ktoré predstavuje Irán a jeho spojenci – takzvaná Os odporu –, citoval vyhlásenie Galantovho rezortu spravodajský portál Times of Israel.

Izraelské letectvo podniklo v pondelok skoro ráno desiatky náletov na južný Libanon. Izraelská armáda pred tým prostredníctvom vyhlásenia svojho hovorcu i SMS správ vyzvala ľudí v oblasti, aby sa okamžite evakuovali z domov a ďalších budov, ktoré Hizballáh využíva ako sklady zbraní.

Nateraz nie je jasné, koľkých ľudí sa táto výzva týka. Komunity na oboch stranách hranice Izraela s Libanonom sú vyľudnené odvtedy, ako tam už skoro rok prebieha takmer každodenné vzájomné ostreľovanie.

Izrael v súvislosti s tým viní Hizballáh, že celé komunity na juhu Libanonu mení na militantné základne so skrytými raketometmi a ďalšou infraštruktúrou.

Izraelská armáda vo svojom vyhlásení neskôr spresnila, že jej letectvo od pondelka rána zaútočilo na viac než 150 cieľov Hizballáhu v Libanone. Do týchto útokov boli nasadené desiatky bojových lietadiel zo všetkých letiek letectva. Útoky sa začali po tom, čo izraelská armáda identifikovala prípravy Hizballáhu na uskutočnenie veľkých raketových útokov na Izrael.

(tasr)

  |  

Rakúski Slobodní vedú v prieskumoch týždeň pred voľbami

Voľby u našich západných susedov sa konajú 29. septembra, očakáva sa v nich tesný súboj slobodných a ľudovcov. Slobodná strana Rakúska (FPÖ) pritom pred Rakúskou ľudovou stranou (ÖVP) súčasného kancelára Karla Nehammera tesne vedie.

Posledný prieskum preferencií, ktorý citovala agentúra AFP, nameral FPÖ podporu 27 percent potenciálnych hlasov, vládnej ÖVP zase 25 percent.

Lídrovi FPÖ Herbertovi Kicklovi (55), ktorý stranu vedie od roku 2021, sa podarilo nadviazať na hnev voličov, obavy z inflácie, vojny na Ukrajine a pandémie ochorenia Covid-19. Z viacerých hospodárskych problémov v Rakúsku pritom obviňuje migráciu.

Zatiaľ čo FPÖ od uplynulých volieb v roku 2019 získala na podpore a prekonala sériu korupčných škandálov, ÖVP, ktorá je súčasťou vlády od roku 1987 a v súčasnosti vládne v koalícii so Zelenými, sa naopak prepadla.

Politický analytik Thomas Hofer pre AFP uviedol, že Kicklovi sa podarilo „zozbierať veľa frustrovaných voličov, ktorí chcú veľkú zmenu v rakúskej politike“, a že FPÖ „odviedla dobrú prácu“ so svojím „antiestablišmentovým postojom“. Hofer však varoval, že prípadné víťazstvo FPÖ by bolo „zemetrasením“.

Napriek predpokladanému volebnému úspechu nie je isté, či sa slobodným podarí po voľbách dohodnúť s ďalšími stranami na vytvorení koalície, pripomína AFP.

Líder ÖVP Nehammer opakovane deklaroval, že do koalície pod vedením „krajnej pravice“ nepôjde. Vládu by preto mohla opäť viesť ÖVP spolu so sociálnymi demokratmi (SPÖ) a liberálnou stranou NEOS.

Hofer pripomína, že po väčšinu času bola predvolebná kampaň nevýrazná. Nehammer však v jej závere pritvrdil najmä v otázke migrácie v snahe konkurovať vedúcej FPÖ. Prezentuje sa taktiež ako krízový manažér, k čomu prispeli aj nedávne povodne, pri ktorých v Rakúsku zomrelo päť ľudí.

V prípade víťazstva ÖVP však nie je vylúčené, že konzervatívci pristúpia ku koalícii s FPÖ. Rovnaká koalícia v Rakúsku vládla medzi rokmi 2017 až 2019 pod vedením Sebastiana Kurza. Vláda sa však po roku a pol rozpadla po kauze Ibiza.

Na zázname zo skrytej kamery zhotovenom na španielskom ostrove vtedajší líder FPÖ Heinz-Christian Strache ponúkal verejné zákazky výmenou za pomoc pri volebnej kampani. Po zverejnení nahrávky sa konali predčasné voľby, v ktorých ľudovci nahradili slobodných na čele pravej strany politického spektra.

(tasr, sab)