Preskočiť na obsah
  |  

Bývalých dôstojníkov ŠtB odsúdili za rozloženie kapely Pražský výběr

Václav Sklenář dostal dva roky podmienečného odňatia slobody, Jiří Karásek 2,5 roka, a to za zneužitie právomoci úradnej osoby. Obvodný súd Praha I im tiež udelil peňažnú pokutu 18-tisíc a 15-tisíc českých korún (asi 720 a 600 eur).

Išlo o potvrdenie dohody o vine a treste, ktorú obaja uzavreli so štátnou zástupkyňou, informovala televízia ČT24 s tým, že tresty sú na dolnej hranici trestnej sadzby. Súd podľa nej prihliadol k tomu, že sa obaja priznali a tiež, že sú už v dôchodkovom veku.

Pre členov kapely ide podľa ich vyjadrení o politické zadosťučinenie, i keď výška trestu podľa nich nezodpovedá tomu, akým následkom museli pre činnosť dôstojníkov čeliť. Práve na popud dvoch odsúdených bola celej kapele odobraná umelecká kvalifikácia, v dôsledku čoho nemohli hrať na koncertoch či vystupovať v televíznych alebo rozhlasových programoch.

Jazzrockovú, neskôr rockovú formáciu Pražský výběr založil v roku 1975 Michael Kocáb. Po jednom z koncertov v Hradci Králové v januári 1983 skupine zakázali činnosť. Dôvodom bolo, že na ňom údajne predávala neoficiálne plagáty, čím sa „nezákonne finančne obohacovala“, alebo to, že namiesto troch koncertov odohrala štyri, čo nebolo v zmluve. Na pódiu sa skupina opäť objavila až v roku 1987.

(tasr)

  |  

Eurokomisia na pôde WTO napadla antisubvenčné konanie Číny proti dovozu mliečnych výrobkov

„Čínske vyšetrovanie týkajúce sa mlieka a mliečnych výrobkov z EÚ je založené na pochybných obvineniach a nedostatočných dôkazoch, preto ho budeme naďalej rázne napádať na všetkých dostupných miestach,“ vyhlásil eurokomisár Valdis Dombrovskis.

Výkonný podpredseda Európskej komisie pre obchod tiež potvrdil, že EÚ robí všetko pre to, aby ochránila výrobcov mlieka v Únii pred zneužívaním nástrojov na ochranu obchodu. „Zároveň vyzývame Čínu, aby ho (vyšetrovanie) okamžite ukončila,“ uviedol Dombrovskis.

Eurokomisia v tlačovej správe pripomenula, že je to prvýkrát, čo sa EÚ rozhodla napadnúť vyšetrovanie v štádiu jeho začatia.

Opatrenie EÚ bolo podnietené tým, že Čína v krátkom čase iniciovala opatrenia na ochranu obchodu na základe „pochybných obvinení a nedostatočných dôkazov“.

Komisia zdôraznila, že plní svoj záväzok brániť záujmy mliekarenského priemyslu EÚ a spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ proti nezákonným právnym konaniam.

Zo stanoviska EK vyplýva, že exekutíva EÚ od začiatku pozorne sledovala prešetrovania čínskej strany v plnej spolupráci s vyvážajúcimi výrobcami z krajín EÚ a orgánmi členských štátov.

„Európska komisia je odhodlaná plne využiť všetky dostupné právne prostriedky na obranu priemyslu EÚ pred zneužívaním nástrojov na ochranu obchodu,“ uvádza sa v tlačovej správe eurokomisie.

Konzultácie, o ktoré v pondelok EÚ požiadala, predstavujú prvý krok v konaní o urovnaní sporov na pôde Svetovej obchodnej orgnizácie (WTO). Ak nepovedú k uspokojivému riešeniu, EÚ by mohla požiadať, aby WTO zriadila porotu, ktorá by rozhodla o tomto vyšetrovaní.

Komisia spresnila, že Čína začala svoje vyšetrovanie v oblasti dovozu mlieka a mliečnych výrobkov 21. augusta 2024. Cieľom vyšetrovania je tekuté mlieko a smotana s obsahom tuku vyšším ako 10 percent a rôzne druhy syrov z EÚ.

Vyšetrovanie sa zameriava na dotácie v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, ako aj na niektoré národné a regionálne programy. Komisia je presvedčená, že tieto systémy subvencií sú plne v súlade s medzinárodnými pravidlami a nespôsobujú ujmu čínskemu mliekarenskému priemyslu.

(tasr)

  |  

Do škôlky v Ostrave prišiel jeden z rodičov s nožom. Učiteľku si vzal za rukojemníčku

V materskej škole v ostravskej mestskej časti Svinov sa v pondelok ráno odohral nečakaný incident medzi učiteľmi a zákonným zástupcom dieťaťa.

Štyridsaťročný muž tam s vreckovým nožom ohrozoval zamestnancov, píšu Novinky. Jednu z učiteliek si dokonca vzal ako rukojemníčku a žiadal privolanie polície.

„Akonáhle muž zistil, že personál školy zavolal na tiesňovú linku, tak z budovy odišiel. K zraneniu osôb nedošlo,“ opísala incident policajná hovorkyňa Eva Michalíková.

Muži zákona ho nakoniec zadržali približne 150 metrov od škôlky. "U zadržaného bola vykonaná dychová skúška na alkohol s negatívnym výsledkom, rovnako tak test na drogy dopadol negatívne," skonštatovala Michalíková. Vreckový nôž, s ktorým ohrozoval učiteľku, mu policajti zabavili.

„V súčasnnosti je podozrivá osoba v režime zadržania a vykonávajú sa s ňou procesné úkony, preto viac informácií nemožno oznámiť. V danej veci kriminalisti zahája úkony trestného konania pre podozrenie zo spáchania trestného činu vydierania,“ zhrnula hovorkyňa.

(est)

  |  

Proiránske milície v Iraku zaútočili na izraelskú vojenskú základňu

Cieľom bola základňa Golani na Izraelom okupovanom Západnom brehu Jordánu, k útoku dronom sa prihlásila koalícia šíitských milícií Islamský odpor v Iraku.

Izraelská armáda podľa ranného vyhlásenia dron zachytila nad južnými Golanskými výšinami – časťou okupovaného sýrskeho územia. Pri zostrelení dronu nikto neutrpel zranenia, citovali vyhlásenie Obranných síl Izraela (IDF) agentúry Reuters a DPA.

K dronovému útoku sa šíitské milície prihlásili aj v nedeľu. Uviedli, že útok cielil na strategické miesta na okupovaných územiach a podnikli ho zo solidarity s Palestínčanmi.

Islamský odpor v Iraku od začiatku vojny v Pásme Gazy podniká pravidelné útoky na vojenské ciele v Izraeli. Tvrdí, že nimi podporuje Palestínčanov, ktorí v Pásme Gazy bojujú proti Izraelu.

(tasr)

  |  

Zelenskyj do svojho „plánu víťazstva“ zahrnul pokračovanie bojov v Kurskej oblasti

Okrem pokračovania cezhraničnej operácie v Rusku obsahuje plán aj získanie „konkrétnych“ západných zbraní, píše britský denník Times.

„Plán víťazstva“ Volodymyra Zelenského má podľa zdrojov denníka obsahovať aj požiadavku bezpečnostných záruk pre Kyjev „podobných paktu o vzájomnej obrane pri vstupe do NATO“, a tiež medzinárodnej finančnej pomoci pre vojnou zničenú ekonomiku.

Pred príchodom do USA, kde Zelenskyj vystúpi na Valnom zhromaždení OSN a stretne sa s americkým náprotivkom Joeom Bidenom, ukrajinský prezident zdôraznil, že jeho plán potrebuje rýchlu podporu Washingtonu a ďalších západných spojencov, aby Ukrajina mohla začať rokovania s Ruskom „z pozície sily“ do konca tohto roka.

„Urobme to všetko dnes, kým sú na oficiálnych miestach všetci predstavitelia, ktorí chcú, aby Ukrajina zvíťazila,“ povedal Zelenskyj. Ako poznamenáva Times, ukrajinský prezident chce „ochrániť americkú podporu pre Ukrajinu pred [prezidentským kandidátom Donaldom] Trumpom“ po jeho návrhu ukončiť vojnu prostredníctvom územných ústupkov Rusku.

Zelenskyj predtým povedal, že „plán víťazstva“ Kyjeva pozostáva z piatich bodov. „Štyri sú to, čo potrebujeme, a jeden je po vojne,“ vysvetlil v rozhovore pre stanicu NBC News. Dodal, že tento plán sa dá realizovať len s pomocou západných spojencov Kyjeva.

Okrem Bidena sa Zelenskyj chystá svoj plán predstaviť aj kandidátom na prezidenta USA – viceprezidentke, demokratke Kamale Harrisovej a republikánovi Donaldovi Trumpovi.

(sab)

  |  

Exkancelár Schröder: Mier na Ukrajine bol na dosah, zmarili ho „mocnejšie kruhy“

Bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder (SPD) na podujatí organizovanom švajčiarskym časopisom „Weltwoche“ uviedol, že ukrajinská strana ho kontaktovala, aby sa zúčastnil na mierových rokovaniach v Istanbule.

Schröder tvrdí, že mier bol v roku 2022 na dosah. Kompromis medzi Ruskom a Ukrajinou spočíval v tom, že východné územia (Donbas) zostanú Ukrajine. Krym by sa stal ruskou enklávou a Ukrajina by sa musela vzdať členstva v NATO.

Vláda Volodymyra Zelenského však nebola schopná slobodne sa rozhodnúť, povedal Schröder bez toho, aby zachádzal do podrobností. „Mocnejšie kruhy“ stojace za Zelenským zablokovali mier, dodal podľa Die Welt. 

Bývalý kancelár stále považuje vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou za nebezpečnú a varoval, že Západ podceňuje možnosť eskalácie. Schröder kritizoval Putinovu inváziu ako „vážnu chybu“.

Nie je proti vojenskej alebo finančnej podpore Ukrajiny na jej sebaobranu, ale EÚ to musí spojiť s požiadavkami, aby ukrajinská vláda predložila seriózne a realistické mierové scenáre. „Aj táto vojna sa bude musieť skončiť rokovaniami. V žiadnom prípade ju nemožno rozhodnúť vojensky. Budú potrebné kompromisy,“ domnieva sa expolitik.

(est)