Preskočiť na obsah
  |  

Skupina MOL, kam patrí aj Slovnaft, uzavrela s Azerbajdžanom dohodu o plyne

Dohoda sa týka rozvoja ložísk zemného plynu na uhľovodíkovom poli Azeri - Chirag - Deepwater Gunashli (ACG).

Skupina tiež podpísala memorandum o porozumení so Štátnou ropnou spoločnosťou Azerbajdžanskej republiky (SOCAR) s cieľom posúdiť ďalšie potenciálne možnosti spolupráce v oblasti prieskumu uhľovodíkov v Azerbajdžane, informovali v pondelok jej predstavila.

MOL má v súčasnosti pozíciu tretieho najväčšieho akcionára na poli ACG a touto dohodou rozširuje svoju pôsobnosť a rozvoj ložísk zemného plynu.

"Nové podnikateľské dohody menia a dopĺňajú súčasnú dohodu o zdieľaní ťažby na uhľovodíkovom poli ACG a umožňujú zmluvným stranám pokračovať v prieskume, posudzovaní, rozvoji a ťažbe z ložísk zemného plynu na poli ACG. Predpokladá sa, že samostatné ložiská zemného plynu na poli ACG sú významné, s takmer 112 miliardami kubických metrov zemného plynu," priblížila skupina.

Na plošine West Chirag sa už mali začať práce na ťažobnom vrte, pričom prvé kubické metre plynu očakáva skupina v budúcom roku. Dáta z tohto vrtu by mali slúžiť aj na zhodnotenie ložiska pre ďalší plánovaný rozvoj.

Generálny riaditeľ Skupiny MOL Zsolt Hernádi a generálny riaditeľ spoločnosti SOCAR Rovshan Najaf zároveň podpísali v Baku memorandum o porozumení s cieľom zhodnotiť potenciálne možnosti prieskumu uhľovodíkov v regióne Shamakhi - Gobustan. V rámci memoranda o porozumení mala skupina potvrdiť zámer prispieť svojimi skúsenosťami, technickými a podnikateľskými znalosťami, ako aj finančnými zdrojmi k ďalšiemu rozvoju ťažby uhľovodíkov v Azerbajdžane.

"Je to tiež významný deň pre hospodársku spoluprácu medzi Azerbajdžanom a Maďarskom. Vďaka vynikajúcim vzťahom na úrovni vlád oboch krajín prehlbujeme našu podnikateľskú spoluprácu. ACG je naším korunovačným klenotom, keďže je najväčším medzinárodným prispievateľom k našej produkcii uhľovodíkov. Účasť Skupiny MOL na tomto projekte je vlajkovou loďou hospodárskeho prepojenia oboch krajín. ACG zároveň zohráva kľúčovú úlohu aj v bezpečnosti dodávok energií pre strednú Európu," uzavrel Hernádi.

(tasr)

  |  

Rusko tvrdí, že počas ofenzívy v Kursku zahynulo 31 ľudí

Ďalších 256 utrpelo zranenia od 5. septembra pri ukrajinskej ofenzíve v ruskej Kurskej oblasti, oznámilo ruské ministerstvo zahraničných vecí.

Ukrajinská armáda podnikla prekvapivý prienik do pohraničnej Kurskej oblasti na území Ruska 6. augusta, pričom ide o najväčší zahraničný útok na Rusko od čias druhej svetovej vojny.

Rusko tvrdí, že z najnebezpečnejších častí Kurskej oblasti odišlo 131-tisíc ľudí.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok uviedol, že vďaka operácii v Kurskej oblasti sa podarilo dosiahnuť prerozdelenie takmer 40-tisíc ruských vojakov a uvoľnila sa časť ruského tlaku v Donbase. Ruský prezident Vladimir Putin naopak tvrdí, že jeho sily postupujú na Donbase rýchlejšie než kedykoľvek predtým.

Ukrajina uvádza, že v Kurskej oblasti obsadila desiatky obcí a miest vrátane pohraničného mesta Sudža. Rusko až viac ako mesiac po začiatku ukrajinskej ofenzívy oznámilo, že podniklo protiofenzívu s cieľom vytlačenia ukrajinských jednotiek z Kurskej oblasti. Moskva zároveň tvrdí, že opätovne ovládla niektoré jej časti.

(tasr)

  |  

Bývalý moderátor Kovačič bude žalovať Markízu

Novinár Michal Kovačič, ktorý v súčasnosti pracuje na novom mediálnom projekte 360°, bude riešiť spor s niekdajším zamestnávateľom súdnou cestou. Výpoveď od TV Markíza totiž považuje za neplatnú.

„Úprimne povedané, mne sa do toho veľmi nechcelo. Ale na druhej strane, práve kolegovia z odborov, s ktorými sme sa o tom bavili, povedali, že bez ohľadu na to, že to nie je žiadny sen s niekým sa doťahovať roky na súde, sme sa zhodli a dohodli, že je to potrebné. Odbory vyslovene vyhlásili, že výpoveď bola protiprávna a treba to urobiť. S kolegami som sa zhodol a súhlasil som s tým, že žalobu treba podať,“ uviedol novinár v relácii Rozhovory so Šimonom.

Televízia dala moderátorovi výpoveď 28. júna. Novinárska tvár relácie Na telo už vtedy tvrdila, že bez súhlasu odborov, ktorých bola súčasťou, ide o porušenie zákona.

„Spravodajské odbory TV Markíza vítajú rozhodnutie, dnes už nášho bývalého kolegu a predsedu Michala Kovačiča, podať žalobu voči Televízii Markíza o určenie neplatnosti skončenia jeho pracovného pomeru," reagovali pre Aktuality odbory.

„Člena odborového orgánu nie je možné prepustiť bez súhlasu odborovej organizácie, my sme náš nesúhlas navyše podložili rozsiahlou argumentáciou. Sme pripravení Michalovi poskytnúť plnú súčinnosť pri dokazovaní," dodali.

Generálny riaditeľ televízie Peter Gažík pre Postoj uviedol, že v Markíze nepočítajú s tým, že by sa Kovačič vrátil na obrazovky, lebo "hrubo porušil pracovnú disciplínu". Narážal tým na situáciu, keď na konci jeden časti relácie Kovačič hovoril o údajnej orbanizácii slovenských médií a o tom, že redaktori Markízy nečelia iba tlakom od politikov, ale aj od vedenia televízie.

(est)

  |  

Szalay vyzval SNS, aby sa pridala k opozícii pri odvolávaní ministerky Zuzany Dolinkovej

Poslanec Tomáš Szalay (SaS) reagoval na predsedu SNS Andreja Danka, ktorý v nedeľnej diskusnej relácii opätovne skritizoval Dolinkovú.

Na odvolanie ministerky je podľa Szalaya minimálne päť dôvodov. Spomenul chaos v trenčianskej nemocnici, stav Všeobecnej zdravotnej poisťovne, zlyhávanie v pláne obnovy, zlú dostupnosť ambulantného sektora a nedostatok výziev.

"Z rezortu zdravotníctva pôjde na konsolidáciu verejných financií 260 miliónov eur. Zhodou okolností je to rovnaká suma, ako stojí ročne prevádzka ministerstva športu," skonštatoval poslanec. Zároveň kritizuje Dolinkovú, že sa pri návrhu konsolidácie nepostavila za svoj rezort. "Mala bojovať, brániť sa a hrýzť ako levica," podotkol Szalay. Ministerka podľa neho nemá dôveru pracovníkov v rezorte zdravotníctva.

Konsolidácia by podľa Szalaya nemala byť na úkor zdravotníctva. Objem peňazí by mal zostať taký, ako ho SaS pred dvoma rokmi navrhla. "Nemyslím si, že by mal štát určovať, koľko peňazí má ktorý zamestnanec v rezorte dostať," povedal.

V nedeľu Danko opätovne skritizoval ministerku Dolinkovú. "Jednoducho tu máme nekoncepčnú prácu a treba povedať, že tá najväčšia jama, kde miznú peniaze, je zdravotníctvo," poznamenal. Podľa vlastných slov však SNS za návrh na jej odvolanie nezahlasuje. Danko tvrdí, že politický tlak na odchod Dolinkovej je, a očakáva, ako to líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok vyrieši.

(tasr)

  |  

Bývalých dôstojníkov ŠtB odsúdili za rozloženie kapely Pražský výběr

Václav Sklenář dostal dva roky podmienečného odňatia slobody, Jiří Karásek 2,5 roka, a to za zneužitie právomoci úradnej osoby. Obvodný súd Praha I im tiež udelil peňažnú pokutu 18-tisíc a 15-tisíc českých korún (asi 720 a 600 eur).

Išlo o potvrdenie dohody o vine a treste, ktorú obaja uzavreli so štátnou zástupkyňou, informovala televízia ČT24 s tým, že tresty sú na dolnej hranici trestnej sadzby. Súd podľa nej prihliadol k tomu, že sa obaja priznali a tiež, že sú už v dôchodkovom veku.

Pre členov kapely ide podľa ich vyjadrení o politické zadosťučinenie, i keď výška trestu podľa nich nezodpovedá tomu, akým následkom museli pre činnosť dôstojníkov čeliť. Práve na popud dvoch odsúdených bola celej kapele odobraná umelecká kvalifikácia, v dôsledku čoho nemohli hrať na koncertoch či vystupovať v televíznych alebo rozhlasových programoch.

Jazzrockovú, neskôr rockovú formáciu Pražský výběr založil v roku 1975 Michael Kocáb. Po jednom z koncertov v Hradci Králové v januári 1983 skupine zakázali činnosť. Dôvodom bolo, že na ňom údajne predávala neoficiálne plagáty, čím sa „nezákonne finančne obohacovala“, alebo to, že namiesto troch koncertov odohrala štyri, čo nebolo v zmluve. Na pódiu sa skupina opäť objavila až v roku 1987.

(tasr)

  |  

Eurokomisia na pôde WTO napadla antisubvenčné konanie Číny proti dovozu mliečnych výrobkov

„Čínske vyšetrovanie týkajúce sa mlieka a mliečnych výrobkov z EÚ je založené na pochybných obvineniach a nedostatočných dôkazoch, preto ho budeme naďalej rázne napádať na všetkých dostupných miestach,“ vyhlásil eurokomisár Valdis Dombrovskis.

Výkonný podpredseda Európskej komisie pre obchod tiež potvrdil, že EÚ robí všetko pre to, aby ochránila výrobcov mlieka v Únii pred zneužívaním nástrojov na ochranu obchodu. „Zároveň vyzývame Čínu, aby ho (vyšetrovanie) okamžite ukončila,“ uviedol Dombrovskis.

Eurokomisia v tlačovej správe pripomenula, že je to prvýkrát, čo sa EÚ rozhodla napadnúť vyšetrovanie v štádiu jeho začatia.

Opatrenie EÚ bolo podnietené tým, že Čína v krátkom čase iniciovala opatrenia na ochranu obchodu na základe „pochybných obvinení a nedostatočných dôkazov“.

Komisia zdôraznila, že plní svoj záväzok brániť záujmy mliekarenského priemyslu EÚ a spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ proti nezákonným právnym konaniam.

Zo stanoviska EK vyplýva, že exekutíva EÚ od začiatku pozorne sledovala prešetrovania čínskej strany v plnej spolupráci s vyvážajúcimi výrobcami z krajín EÚ a orgánmi členských štátov.

„Európska komisia je odhodlaná plne využiť všetky dostupné právne prostriedky na obranu priemyslu EÚ pred zneužívaním nástrojov na ochranu obchodu,“ uvádza sa v tlačovej správe eurokomisie.

Konzultácie, o ktoré v pondelok EÚ požiadala, predstavujú prvý krok v konaní o urovnaní sporov na pôde Svetovej obchodnej orgnizácie (WTO). Ak nepovedú k uspokojivému riešeniu, EÚ by mohla požiadať, aby WTO zriadila porotu, ktorá by rozhodla o tomto vyšetrovaní.

Komisia spresnila, že Čína začala svoje vyšetrovanie v oblasti dovozu mlieka a mliečnych výrobkov 21. augusta 2024. Cieľom vyšetrovania je tekuté mlieko a smotana s obsahom tuku vyšším ako 10 percent a rôzne druhy syrov z EÚ.

Vyšetrovanie sa zameriava na dotácie v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, ako aj na niektoré národné a regionálne programy. Komisia je presvedčená, že tieto systémy subvencií sú plne v súlade s medzinárodnými pravidlami a nespôsobujú ujmu čínskemu mliekarenskému priemyslu.

(tasr)