V spoločnom vyhlásení vydanom po stretnutí na okraji Valného zhromaždenia OSN v New Yorku ministri uviedli, že zastavenie „nebezpečnej eskalácie v regióne... sa začína zastavením izraelskej agresie v Pásme Gazy“.

K eskalácii napätia medzi Izraelom a šíitským militantným hnutím Hizballáh sa v uplynulých dňoch vyjadril aj najvyšší šíitský duchovný v Iraku, ajatolláh Alí Sistání. AFP konštatuje, že jeho vplyv presahuje hranice jeho krajiny, a jeho vyjadrenie je výnimočné, lebo dianie v zahraničí komentuje len veľmi zriedka.

Sistání v pondelok vyzval vynaložiť všetko možné úsilie na ukončenie izraelskej „barbarskej agresie a na ochranu libanonského ľudu“.

Najnovší vývoj komentoval aj iránsky prezident Masúd Pezeškiján, keď v utorok v rozhovore pre americkú stanicu CNN vyhlásil, že Hizballáh „nemôže proti Izraelu stáť sám“.

Mohlo by Vás zaujímať Hizballáh nemôže čeliť Izraelu sám, vyhlásil iránsky prezident

Napätá situácia na spoločnej hranici Libanonu a Izraela sa začala stupňovať od 8. októbra 2023, deň po vpáde palestínskych teroristických kománd na juh Izraela.

Jednotky pod vedením Hizballáhu odvtedy takmer každý deň útočili na izraelské komunity a vojenské stanovištia pozdĺž hranice. Hizballáh tvrdí, že to robí na podporu Palestínčanov v Pásme Gazy. Izrael na túto paľbu reagoval útokmi na objekty Hizballáhu na libanonskej strane hranice.

Ostreľovanie cez takzvanú modrú líniu pri hranici medzi Libanonom a Izraelom si vyžiadalo stovky mŕtvych a zranených, väčšinu z nich na libanonskej strane.

Obe strany v poslednom čase svoje útoky zintenzívnili, a to aj napriek varovaniam medzinárodného spoločenstva, ktoré má obavy z rozšírenia konfliktu na celý región.

(tasr)