Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Von der Leyenová zaplatila historikovi za správu o poľnohospodárstve 149-tisíc eur

V čase protestov poľnohospodárov si predsedníčka Európskej komisie (EK) na pomoc povolala historika, ktorý mal vypracovať správu vedúcu k "pochopeniu očakávaných výziev" pre sektor. Za svoju prácu dostal takmer tisíc eur na deň.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uzavrela zmluvu s odborníkom na stredoveké štúdie Petrom Strohschneiderom v čase, keď poľnohospodári viedli intenzívne protesty proti klimatickým predpisom na celom európskom kontinente.

Hovorca Európskej komisie Balázs Ujvari uviedol, že Strohschneider bol najatý, aby „viedol dialóg, ktorý by prispel k posilneniu pochopenia súčasných a očakávaných výziev pre potravinárstvo a poľnohospodárstvo v EÚ“.

Za túto prácu dostal plat v závratnej výške - takmer tisíc eur na deň - čím prevyšuje maximálnu odporúčanú sadzbu takmer dvojnásobne.

"Denná sadzba Petra Strohschneidera za vypracovanie správy s názvom ,Strategický dialóg o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ´ vo výške 973,79 eura na deň prevyšuje maximálnu sadzbu 594,22 eura, ktorá sa bežne poskytuje osobitným poradcom Európskej komisie", uvádza portál Politico, ktorý o záležitosti informoval na základe prístupu k neverejným dokumentom.

Odborník, ktorý pre Európsky parlament vypracoval správu o osobitných poradcoch, uviedol, že suma 149 963,66 eur vyčlenená na odmenu pre Strohschneidera za rozpočtovaných 154 dní je „mrhaním verejnými prostriedkami“.

„Považujem 150-tisíc eur za jednoducho [nerealisticky] vysoké a pravdepodobne aj nepotrebné,“ povedal pre Politico Christoph Demmke, ktorý je zároveň profesorom na fínskej univerzite Vaasa.

Napriek tomu, že plat bol pre historika vysoko nadhodnotený, ako informuje Politico, vďaka výnimke z platových smerníc Európskej komisie nie je v rozpore s pravidlami vyplácať osobitným poradcom najvyššiu sadzbu platu pre úradníkov EÚ.

Portál pripomína, že Komisia často pracuje aj s neplatenými osobitnými poradcami. Napríklad bývalý taliansky premiér Mario Draghi, ktorého von der Leyenová poverila napísaním správy o konkurencieschopnosti Európy, za svoju správu o nelichotivom stave európskeho hospodárstva nedostal žiadny plat.

(dak)

Minúta  |  

USA, EÚ a arabské krajiny vyzvali na dočasné prímerie v Libanone

Viaceré štáty vyzvali na okamžité 21-dňové prímerie na libanonsko-izraelskej hranici, aby sa vytvoril priestor pre diplomaciu.

"Je načase dosiahnuť diplomatické riešenie, ktoré umožní civilistom na oboch stranách hranice vrátiť sa v bezpečí do svojich domovov," uvádza sa v spoločnom vyhlásení, ktoré vydali USA, Európska únia, Austrália, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a Katar.

Situácia medzi Libanonom a Izraelom je podľa vyhlásenia "neúnosná a predstavuje neprijateľné riziko širšej regionálnej eskalácie".

Izrael uviedol, že víta diplomaciu v Libanone, ale nezaväzuje sa k prímeriu a sľúbil, že bude pokračovať vo svojom cieli pokoriť Hizballáh.

Boje medzi Izraelom a hnutím Hizballáh vyvolali obavy z regionálnej vojny. Násilie eskaluje od minulotýždňového útoku v Libanone, pri ktorom vybuchli komunikačné zariadenia používané členmi Hizballáhu. Tento útok, pri ktorom zomrelo 39 ľudí a asi tritisíc utrpelo zranenia, je pripisovaný Izraelu. Libanonské ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že v počas útokov v stredu zahynulo ďalších 72 ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Biden: Opatrenia na urýchlenie podpory Ukrajine budú oznámené vo štvrtok

Americký prezident Joe Biden uviedol, že vo štvrtok budú oznámené opatrenia USA na urýchlenie podpory Ukrajiny v rámci medzinárodného úsilia pomôcť Kyjevu obnoviť škody spôsobené ruskou inváziou.

Biden sa v stredu spoločne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a ďalšími svetovými lídrami streli na okraj Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, aby vyjadrili svoju jednotu pre Ukrajinu.

"Sme odhodlaní poskytnúť Ukrajine zdroje, ktoré potrebuje na to, aby sa vrátila silnejšia ako predtým... V tomto boji nie ste sami," povedal americký prezident pri predstavovaní spoločného vyhlásenia o podpore obnovy a rekonštrukcie Ukrajiny. Spoločné vyhlásenie podporilo viac ako 30 krajín.

Biden a Zelenskyj by sa podľa plánu mali stretnúť vo štvrtok v Bielom dome.

Ukrajinský prezident vo svojom prejave spomenul Marshallov plán na obnovu Európy po druhej svetovej vojne a povedal, že dnes "kladieme základy podobnej architektúre obnovy".

Rusko je podľa kópie vyhlásenia rozposlanej Bielym domom na základe medzinárodného práva povinné zaplatiť za škody, ktoré spôsobilo na Ukrajine.

"Opätovne potvrdzujeme, že v súlade so všetkými platnými zákonmi a našimi právnymi systémami zostanú ruské zvrchované aktíva v našich jurisdikciách zmrazené dovtedy, kým Rusko neukončí svoju agresiu a nezaplatí za škody, ktoré spôsobilo Ukrajine," uvádza sa podľa agentúry Reuters v správe.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Starmer: Rusko sa správa k svojim občanom ako ku kusom mäsa

Rusko hádže svojich občanov na Ukrajinu ako do mlynčeka na mäso, vyhlásil vo svojom prvom príhovore v Bezpečnostnej rade OSN britský premiér Keir Starmer.

Starmer poukázal na to, že na Ukrajine už zomrelo alebo bolo zranených 600-tisíc ruských vojakov. Zároveň spochybnil to, ako sa môže Rusko vôbec ukázať na pôde OSN.

"Charta OSN, ktorú tu presadzujú, hovorí o ľudskej dôstojnosti, nie o tom, aby ste sa k svojim občanom správali ako ku kusom mäsa na hodenie do mlynčeka," vyhlásil britský premiér.

Zástupca ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij počas Starmerovho príhovoru sedel s hlavou položenou na rukách a pozeral sa dole do svojich papierov.

"Ruská invázia na Ukrajinu je nelegálna. Ohrozuje globálnu bezpečnosť a spôsobuje obrovské ľudské trápenie," uviedol Starmer, pričom poukázal aj na úmrtia civilistov či ľudí, ktorí museli pre tento konflikt opustiť svoje domovy.

Podľa britského premiéra je potrebné vyvodiť zodpovednosť, aby sa ukázalo, že "agresia sa nemôže vyplatiť". "Rusko túto protizákonnú vojnu začalo. Musí ju skončiť a odísť z Ukrajiny," povedal. Zároveň dodal, že územná celistvosť Ukrajiny musí byť základom akéhokoľvek spravodlivého a trvácneho mieru.

Starmer vo svojom príhovore vyzval aj na prímerie v Libanone a v Pásme Gazy, kde Izrael vedie boje proti Iránom podporovaným militantným skupinám. "Bezpečnosť príde prostredníctvom diplomacie, nie eskalácie. Neexistuje tu vojenské riešenie," uviedol Starmer.

(tasr, afp, dpa, reuters)

Minúta  |  

USA poskytnú Ukrajine vojenskú pomoc vo výške 375 miliónov dolárov

Balík USA pre Ukrajinu zahŕňa muníciu pre raketové systémy HIMARS, vozidlá odolné voči výbuchom mín (MRAP) či protitankové strely Javelin.

Spojené štáty poskytnú Ukrajine vojenskú pomoc vo výške 375 miliónov dolárov (336 miliónov eur), oznámil v stredu americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.

"Spojené štáty sú odhodlané brániť Ukrajinu pred brutálnou ruskou agresiou," uviedol Blinken vo vyhlásení a dodal, že Washington túto novú pomoc "poskytne čo najrýchlejšie".

Administratíva prezidenta Joea Bidena poskytla Ukrajine od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 vojenskú a hospodársku pomoc vo výške približne 175 miliárd dolárov (157 miliárd eur), píše AFP.

Súčasťou nového balíka sú tiež "náhradné diely, doplnkové vybavenie, služby, výcvik a doprava".

Nadchádzajúce prezidentské voľby v USA by podľa AFP mohli znamenať zmenu pre kľúčového podporovateľa Ukrajiny. Republikánsky kandidát Donald Trump v pondelok označil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za "najlepšieho obchodníka na svete".

"Zakaždým, keď Zelenskyj príde do USA, odchádza so 100 miliardami dolárov," povedal Trump a vyhlásil, že Spojené štáty uviazli v tejto vojne, pokiaľ nebude prezidentom.

Blinken zopakoval podporu Kyjevu a dodal, že Spojené štáty budú naďalej stáť na strane Ukrajiny.

(tasr, reuters, afp)

Minúta  |  

Francúzsky minister Barrot predstavil návrh na 21-dňové prímerie v Libanone

Plán bude čoskoro zverejnený, oznámil francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot v stredu na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN), kde predstavil spoločný návrh na 21-dňové prímerie v Libanone.

"S našimi americkými partnermi sme v posledných dňoch pracovali na dočasnom prímerí...v trvaní 21 dní, aby bolo možné rokovať," povedal Barrot na mimoriadnom zasadnutí, o ktoré požiadalo Francúzsko. Podľa Barrota je diplomatické riešenie "skutočne možné," píše Reuters.

"Spoliehame sa na to, že obe strany ho bezodkladne prijmú, aby ochránili civilné obyvateľstvo a umožnili začatie diplomatických rokovaní," dodal.

Barrot uviedol, že Francúzsko spolupracovalo so stranami na vymedzení parametrov diplomatického riešenia krízy podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1 701 o zastavení bojov medzi Izraelom a Hizballáhom. "Je to síce náročná cesta, ale je to možná cesta," vyhlásil.

Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval na okamžité zastavenie bojov v Libanone a varoval, že sa "rozpútava peklo".

"Sme vďační všetkým, ktorí sa úprimne snažia pomocou diplomacie zabrániť eskalácii, zabrániť úplnej vojne," povedal izraelský vyslanec pri OSN Danny Danon pred začiatkom mimoriadneho zasadnutia. "Využijeme všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii, v súlade s medzinárodným právom, aby sme dosiahli naše ciele," dodal.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v stredu vyhlásil, že Blízky východ je vystavený "katastrofe v plnom rozsahu". Varoval tiež, že ak Izrael vystupňuje svoju ofenzívu proti Hizballáhu, Teherán podporí Libanon "všetkými možnými prostriedkami".

Nedávne izraelské útoky v Libanone si podľa libanonského ministerstva zdravotníctva vyžiadali už vyše 600 obetí na životoch a ranených.

Medzi Hizballáhom a Izraelom prichádza k takmer každodenným cezhraničným prestrelkám a raketovým útokom od začiatku vojny v Pásme Gazy, ktorý vypukla vlani v októbri medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas. Násilie na izraelsko-libanonských hraniciach však eskaluje od minulotýždňového útoku v Libanone, pri ktorom vybuchli komunikačné zariadenia používané členmi Hizballáhu. Tento útok, pri ktorom zomrelo 39 ľudí a asi tritisíc ich utrpelo zranenia, je pripisovaný Izraelu.

(tasr, afp)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.