Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Horskí záchranári dnes neodporúčajú pohyb v horách, očakávajú silný vietor

Návštevníkov horských oblastí Horská záchranná služba (HZS) upozorňuje, že počas dnešného dopoludnia a krátko aj popoludní sa na horách očakáva silný vietor. Pohyb na horách je v takýchto podmienkach veľmi nebezpečný.

Slovenský hydrometeorologický ústav vydal na dnes od 06:00 do 14:00 výstrahu 2. stupňa.

„Na hrebeňoch Vysokých, Nízkych i Západných Tatier sa ojedinele očakáva výskyt silného vetra, ktorý dosiahne krátkodobo, v nárazoch, rýchlosť 135 až 160 kilometrov za hodinu, a/alebo priemernú rýchlosť 90 až 105 kilometrov za hodinu, čo je silná až mohutná víchrica,“ pripomenuli horskí záchranári.

Predpokladaná rýchlosť vetra je v danej ročnej dobe podľa meteorológov nadpriemerná a predstavuje zvýšené nebezpečenstvo pre ľudské aktivity, najmä pre pešiu turistiku, horolezectvo a podobne.

(sita)

Minúta  |  

Blánar sa v New Yorku opäť stretol s Lavrovom

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár sa v rámci svojho programu na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v americkom meste New York stretol so šéfom diplomacie Ruskej federácie Sergejom Lavrovom.

Stretnutie sa malo podľa vyjadrenia ministerstva konať na žiadosť ruskej strany a Blanár s Lavrovom diskutovali "prioritne o slovenských záujmoch v oblasti energetickej bezpečnosti, ako aj o mierových iniciatívach".

"Namiesto eskalácie je potrebné sa vrátiť k dialógu a diplomatickým riešeniam na základe princípov Charty OSN, ktoré sú jedinou cestou, ako ukončiť násilie a utrpenie civilistov na oboch stranách," uviedol Blanár, ktorý prezradil, že rozhovory sa týkali jadrového paliva, dostupnej ropy a plynu.

"Záujmom SR je, aby boli zachované existujúce koridory pre ich tranzit napriek tomu, že pracujeme na diverzifikácii,“ priblížil šéf slovenskej diplomacie. 

Politici si rukou potriasli aj v marci tohto roka, za čo si Blanár vtedy vyslúžil tvrdú kritiku.

Ešte pred schôdzkou s Lavrovom vystúpil slovenský minister zahraničných vecí v noci na stredu v Bezpečnostnej rade OSN. Jeho vystúpenie umožnilo Slovinsko ako predsednícky štát BR, ktoré vyzvalo susedov Ukrajiny, aby sa vyjadrili k prebiehajúcemu konfliktu.

Blanár zdôraznil, že SR podporuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach. „Hranice musia byť rešpektované a nesmú byť menené silou,“ uviedol. Pripomenul, že SR neuznala jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova a rovnako neuznáva ruskú anexiu Krymu a ďalších štyroch oblastí na východe Ukrajiny.

(dak)

Minúta  |  

Lavrov diskutoval s vatikánskym predstaviteľom o vojne na Ukrajine

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov rokoval s vatikánskym štátnym sekretárom Pietrom Parolinom o humanitárnych otázkach spojených s viac ako dva roky trvajúcou vojnou na Ukrajine, oznámilo ruské ministerstvo v stredu v noci.

"Strany zaznamenali konštruktívny vývoj v rusko-vatikánskom dialógu, pokiaľ ide o vzťahy medzi štátmi a cirkvami a vzájomné akcie v humanitárnej oblasti v kontexte ukrajinskej krízy," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

Rozhovor, ktorý sa uskutočnil na okraj Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, sa podľa vyhlásenia zameral aj na "príčiny geopolitickej krízy, ktorá je priamym následkom dôslednej protiruskej politiky západných krajín".

Parolin v rámci úsilia o návrat ukrajinských detí domov, ktoré podľa Kyjeva deportovalo Rusko, navštívil Kyjev aj Moskvu. Pápež František opakovane vyzval na mier a odsúdil útoky počas konfliktu na Ukrajine. Vzťahy Vatikánu a Ukrajiny boli od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 občas napäté, kvôli viacerým vyhláseniam pápeža, píše Reuters.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Von der Leyenová zaplatila historikovi za správu o poľnohospodárstve 149-tisíc eur

V čase protestov poľnohospodárov si predsedníčka Európskej komisie (EK) na pomoc povolala historika, ktorý mal vypracovať správu vedúcu k "pochopeniu očakávaných výziev" pre sektor. Za svoju prácu dostal takmer tisíc eur na deň.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uzavrela zmluvu s odborníkom na stredoveké štúdie Petrom Strohschneiderom v čase, keď poľnohospodári viedli intenzívne protesty proti klimatickým predpisom na celom európskom kontinente.

Hovorca Európskej komisie Balázs Ujvari uviedol, že Strohschneider bol najatý, aby „viedol dialóg, ktorý by prispel k posilneniu pochopenia súčasných a očakávaných výziev pre potravinárstvo a poľnohospodárstvo v EÚ“.

Za túto prácu dostal plat v závratnej výške - takmer tisíc eur na deň - čím prevyšuje maximálnu odporúčanú sadzbu takmer dvojnásobne.

"Denná sadzba Petra Strohschneidera za vypracovanie správy s názvom ,Strategický dialóg o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ´ vo výške 973,79 eura na deň prevyšuje maximálnu sadzbu 594,22 eura, ktorá sa bežne poskytuje osobitným poradcom Európskej komisie", uvádza portál Politico, ktorý o záležitosti informoval na základe prístupu k neverejným dokumentom.

Odborník, ktorý pre Európsky parlament vypracoval správu o osobitných poradcoch, uviedol, že suma 149 963,66 eur vyčlenená na odmenu pre Strohschneidera za rozpočtovaných 154 dní je „mrhaním verejnými prostriedkami“.

„Považujem 150-tisíc eur za jednoducho [nerealisticky] vysoké a pravdepodobne aj nepotrebné,“ povedal pre Politico Christoph Demmke, ktorý je zároveň profesorom na fínskej univerzite Vaasa.

Napriek tomu, že plat bol pre historika vysoko nadhodnotený, ako informuje Politico, vďaka výnimke z platových smerníc Európskej komisie nie je v rozpore s pravidlami vyplácať osobitným poradcom najvyššiu sadzbu platu pre úradníkov EÚ.

Portál pripomína, že Komisia často pracuje aj s neplatenými osobitnými poradcami. Napríklad bývalý taliansky premiér Mario Draghi, ktorého von der Leyenová poverila napísaním správy o konkurencieschopnosti Európy, za svoju správu o nelichotivom stave európskeho hospodárstva nedostal žiadny plat.

(dak)

Minúta  |  

USA, EÚ a arabské krajiny vyzvali na dočasné prímerie v Libanone

Viaceré štáty vyzvali na okamžité 21-dňové prímerie na libanonsko-izraelskej hranici, aby sa vytvoril priestor pre diplomaciu.

"Je načase dosiahnuť diplomatické riešenie, ktoré umožní civilistom na oboch stranách hranice vrátiť sa v bezpečí do svojich domovov," uvádza sa v spoločnom vyhlásení, ktoré vydali USA, Európska únia, Austrália, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a Katar.

Situácia medzi Libanonom a Izraelom je podľa vyhlásenia "neúnosná a predstavuje neprijateľné riziko širšej regionálnej eskalácie".

Izrael uviedol, že víta diplomaciu v Libanone, ale nezaväzuje sa k prímeriu a sľúbil, že bude pokračovať vo svojom cieli pokoriť Hizballáh.

Boje medzi Izraelom a hnutím Hizballáh vyvolali obavy z regionálnej vojny. Násilie eskaluje od minulotýždňového útoku v Libanone, pri ktorom vybuchli komunikačné zariadenia používané členmi Hizballáhu. Tento útok, pri ktorom zomrelo 39 ľudí a asi tritisíc utrpelo zranenia, je pripisovaný Izraelu. Libanonské ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že v počas útokov v stredu zahynulo ďalších 72 ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Biden: Opatrenia na urýchlenie podpory Ukrajine budú oznámené vo štvrtok

Americký prezident Joe Biden uviedol, že vo štvrtok budú oznámené opatrenia USA na urýchlenie podpory Ukrajiny v rámci medzinárodného úsilia pomôcť Kyjevu obnoviť škody spôsobené ruskou inváziou.

Biden sa v stredu spoločne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a ďalšími svetovými lídrami streli na okraj Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, aby vyjadrili svoju jednotu pre Ukrajinu.

"Sme odhodlaní poskytnúť Ukrajine zdroje, ktoré potrebuje na to, aby sa vrátila silnejšia ako predtým... V tomto boji nie ste sami," povedal americký prezident pri predstavovaní spoločného vyhlásenia o podpore obnovy a rekonštrukcie Ukrajiny. Spoločné vyhlásenie podporilo viac ako 30 krajín.

Biden a Zelenskyj by sa podľa plánu mali stretnúť vo štvrtok v Bielom dome.

Ukrajinský prezident vo svojom prejave spomenul Marshallov plán na obnovu Európy po druhej svetovej vojne a povedal, že dnes "kladieme základy podobnej architektúre obnovy".

Rusko je podľa kópie vyhlásenia rozposlanej Bielym domom na základe medzinárodného práva povinné zaplatiť za škody, ktoré spôsobilo na Ukrajine.

"Opätovne potvrdzujeme, že v súlade so všetkými platnými zákonmi a našimi právnymi systémami zostanú ruské zvrchované aktíva v našich jurisdikciách zmrazené dovtedy, kým Rusko neukončí svoju agresiu a nezaplatí za škody, ktoré spôsobilo Ukrajine," uvádza sa podľa agentúry Reuters v správe.

(tasr, reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.