Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump sa počas svojej kampane vráti na miesto júlového atentátu v Pensylvánii

Republikánsky kandidát na prezidenta USA Donald Trump sa chce vrátiť na miesto, kde ho v júli pri neúspešnom atentáte postrelil 20-ročný Thomas Matthew Crooks do pravého ucha.

Trumpov volebný tím v stredu oznámil, že 5. októbra sa bude konať predvolebný míting v rovnakom areáli v meste Butler v štáte Pensylvánia.

Na Trumpa počas predvolebného zhromaždenia v meste Butler 13. júla viackrát vystrelil 20-ročný Thomas Matthew Crooks, ktorý ležal na neďalekej streche. Exprezident utrpel ľahké zranenie, keď mu guľka zasiahla pravé ucho. Jeden účastník podujatia prišiel o život, dvaja ďalší diváci utrpeli ťažké zranenia.

Trump si podľa svojho volebného tímu chce pripomenúť obete a poďakovať sa bezpečnostným a záchranárskym zložkám za ich prácu.

Trump v prezidentských voľbách 5. novembra zvedie súboj s demokratickou kandidátkou Kamalou Harrisovou o návrat do Bieleho domu, z ktorého odišiel v roku 2021.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Horskí záchranári dnes neodporúčajú pohyb v horách, očakávajú silný vietor

Návštevníkov horských oblastí Horská záchranná služba (HZS) upozorňuje, že počas dnešného dopoludnia a krátko aj popoludní sa na horách očakáva silný vietor. Pohyb na horách je v takýchto podmienkach veľmi nebezpečný.

Slovenský hydrometeorologický ústav vydal na dnes od 06:00 do 14:00 výstrahu 2. stupňa.

„Na hrebeňoch Vysokých, Nízkych i Západných Tatier sa ojedinele očakáva výskyt silného vetra, ktorý dosiahne krátkodobo, v nárazoch, rýchlosť 135 až 160 kilometrov za hodinu, a/alebo priemernú rýchlosť 90 až 105 kilometrov za hodinu, čo je silná až mohutná víchrica,“ pripomenuli horskí záchranári.

Predpokladaná rýchlosť vetra je v danej ročnej dobe podľa meteorológov nadpriemerná a predstavuje zvýšené nebezpečenstvo pre ľudské aktivity, najmä pre pešiu turistiku, horolezectvo a podobne.

(sita)

Minúta  |  

Blánar sa v New Yorku opäť stretol s Lavrovom

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár sa v rámci svojho programu na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v americkom meste New York stretol so šéfom diplomacie Ruskej federácie Sergejom Lavrovom.

Stretnutie sa malo podľa vyjadrenia ministerstva konať na žiadosť ruskej strany a Blanár s Lavrovom diskutovali "prioritne o slovenských záujmoch v oblasti energetickej bezpečnosti, ako aj o mierových iniciatívach".

"Namiesto eskalácie je potrebné sa vrátiť k dialógu a diplomatickým riešeniam na základe princípov Charty OSN, ktoré sú jedinou cestou, ako ukončiť násilie a utrpenie civilistov na oboch stranách," uviedol Blanár, ktorý prezradil, že rozhovory sa týkali jadrového paliva, dostupnej ropy a plynu.

"Záujmom SR je, aby boli zachované existujúce koridory pre ich tranzit napriek tomu, že pracujeme na diverzifikácii,“ priblížil šéf slovenskej diplomacie. 

Politici si rukou potriasli aj v marci tohto roka, za čo si Blanár vtedy vyslúžil tvrdú kritiku.

Ešte pred schôdzkou s Lavrovom vystúpil slovenský minister zahraničných vecí v noci na stredu v Bezpečnostnej rade OSN. Jeho vystúpenie umožnilo Slovinsko ako predsednícky štát BR, ktoré vyzvalo susedov Ukrajiny, aby sa vyjadrili k prebiehajúcemu konfliktu.

Blanár zdôraznil, že SR podporuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach. „Hranice musia byť rešpektované a nesmú byť menené silou,“ uviedol. Pripomenul, že SR neuznala jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova a rovnako neuznáva ruskú anexiu Krymu a ďalších štyroch oblastí na východe Ukrajiny.

(dak)

Minúta  |  

Lavrov diskutoval s vatikánskym predstaviteľom o vojne na Ukrajine

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov rokoval s vatikánskym štátnym sekretárom Pietrom Parolinom o humanitárnych otázkach spojených s viac ako dva roky trvajúcou vojnou na Ukrajine, oznámilo ruské ministerstvo v stredu v noci.

"Strany zaznamenali konštruktívny vývoj v rusko-vatikánskom dialógu, pokiaľ ide o vzťahy medzi štátmi a cirkvami a vzájomné akcie v humanitárnej oblasti v kontexte ukrajinskej krízy," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

Rozhovor, ktorý sa uskutočnil na okraj Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, sa podľa vyhlásenia zameral aj na "príčiny geopolitickej krízy, ktorá je priamym následkom dôslednej protiruskej politiky západných krajín".

Parolin v rámci úsilia o návrat ukrajinských detí domov, ktoré podľa Kyjeva deportovalo Rusko, navštívil Kyjev aj Moskvu. Pápež František opakovane vyzval na mier a odsúdil útoky počas konfliktu na Ukrajine. Vzťahy Vatikánu a Ukrajiny boli od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 občas napäté, kvôli viacerým vyhláseniam pápeža, píše Reuters.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Von der Leyenová zaplatila historikovi za správu o poľnohospodárstve 149-tisíc eur

V čase protestov poľnohospodárov si predsedníčka Európskej komisie (EK) na pomoc povolala historika, ktorý mal vypracovať správu vedúcu k "pochopeniu očakávaných výziev" pre sektor. Za svoju prácu dostal takmer tisíc eur na deň.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uzavrela zmluvu s odborníkom na stredoveké štúdie Petrom Strohschneiderom v čase, keď poľnohospodári viedli intenzívne protesty proti klimatickým predpisom na celom európskom kontinente.

Hovorca Európskej komisie Balázs Ujvari uviedol, že Strohschneider bol najatý, aby „viedol dialóg, ktorý by prispel k posilneniu pochopenia súčasných a očakávaných výziev pre potravinárstvo a poľnohospodárstvo v EÚ“.

Za túto prácu dostal plat v závratnej výške - takmer tisíc eur na deň - čím prevyšuje maximálnu odporúčanú sadzbu takmer dvojnásobne.

"Denná sadzba Petra Strohschneidera za vypracovanie správy s názvom ,Strategický dialóg o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ´ vo výške 973,79 eura na deň prevyšuje maximálnu sadzbu 594,22 eura, ktorá sa bežne poskytuje osobitným poradcom Európskej komisie", uvádza portál Politico, ktorý o záležitosti informoval na základe prístupu k neverejným dokumentom.

Odborník, ktorý pre Európsky parlament vypracoval správu o osobitných poradcoch, uviedol, že suma 149 963,66 eur vyčlenená na odmenu pre Strohschneidera za rozpočtovaných 154 dní je „mrhaním verejnými prostriedkami“.

„Považujem 150-tisíc eur za jednoducho [nerealisticky] vysoké a pravdepodobne aj nepotrebné,“ povedal pre Politico Christoph Demmke, ktorý je zároveň profesorom na fínskej univerzite Vaasa.

Napriek tomu, že plat bol pre historika vysoko nadhodnotený, ako informuje Politico, vďaka výnimke z platových smerníc Európskej komisie nie je v rozpore s pravidlami vyplácať osobitným poradcom najvyššiu sadzbu platu pre úradníkov EÚ.

Portál pripomína, že Komisia často pracuje aj s neplatenými osobitnými poradcami. Napríklad bývalý taliansky premiér Mario Draghi, ktorého von der Leyenová poverila napísaním správy o konkurencieschopnosti Európy, za svoju správu o nelichotivom stave európskeho hospodárstva nedostal žiadny plat.

(dak)

Minúta  |  

USA, EÚ a arabské krajiny vyzvali na dočasné prímerie v Libanone

Viaceré štáty vyzvali na okamžité 21-dňové prímerie na libanonsko-izraelskej hranici, aby sa vytvoril priestor pre diplomaciu.

"Je načase dosiahnuť diplomatické riešenie, ktoré umožní civilistom na oboch stranách hranice vrátiť sa v bezpečí do svojich domovov," uvádza sa v spoločnom vyhlásení, ktoré vydali USA, Európska únia, Austrália, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a Katar.

Situácia medzi Libanonom a Izraelom je podľa vyhlásenia "neúnosná a predstavuje neprijateľné riziko širšej regionálnej eskalácie".

Izrael uviedol, že víta diplomaciu v Libanone, ale nezaväzuje sa k prímeriu a sľúbil, že bude pokračovať vo svojom cieli pokoriť Hizballáh.

Boje medzi Izraelom a hnutím Hizballáh vyvolali obavy z regionálnej vojny. Násilie eskaluje od minulotýždňového útoku v Libanone, pri ktorom vybuchli komunikačné zariadenia používané členmi Hizballáhu. Tento útok, pri ktorom zomrelo 39 ľudí a asi tritisíc utrpelo zranenia, je pripisovaný Izraelu. Libanonské ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že v počas útokov v stredu zahynulo ďalších 72 ľudí.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.