Preskočiť na obsah
  |  

Ministerstvo investícií použilo na propagáciu Slovenska zábery z Ruska, tvrdí Veronika Remišová

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) priznalo, že dodávateľská agentúra v jednom zo štyroch spotov použila záber z fotobanky, ktorý mohol vzniknúť mimo Slovenska, spot preto z kampane stiahli.

„Richard Raši podpísal zmluvu na gigantickú marketingovú kampaň za štyri milióny eur, kde nezmyselnými sloganmi propaguje Slovensko a eurofondy. No zrejme u Rašiho viac myslia na kšefty, ako na profesionálnu prácu. Na propagáciu rozvoja slovenských regiónov si Richard Raši vybral zábery z Ruska, čo je mimoriadny trapas. Pre ministra Rašiho je to obrovská hanba aj pred partnermi z Európskej únie, keď za európske peniaze prezentujeme zábery z Ruska," uviedla Remišová.

K záberom sa už vyjadrilo aj ministerstvo investícií. „O každej dobrej kampani sa hovorí a ani táto nie je výnimkou. V jednom zo štyroch spotov dodávateľská agentúra použila záber z fotobanky, ktorý mohol vzniknúť mimo Slovenska, čím porušila zadanie. Preto sme tento spot z kampane stiahli a agentúra ho musí prepracovať. Zároveň ďakujeme bývalému zamestnancovi, že nás na záber nepochádzajúci zo Slovenska upozornil," vyjadril sa odbor komunikácie MIRRI.

Remišová tiež kritizovala, že zo sumy 2,7 milióna eur určenej na televíznu kampaň Slovensko je skvelé miesto pre život išlo 2,6 milióna eur súkromným televíziám a "len 128-tisíc eur štátnej televízii, ktorú musia platiť občania zo svojich daní".

(tasr)

  |  

Pri útoku na školu na severe Pásma Gazy zomrelo 15 ľudí

O útoku Obranných síl Izraela (IDF) v meste Džabalíja informovali palestínske úrady, Tel Aviv tvrdí, že útok cielil na veliteľské centrum militantného hnutia Hamas, píše agentúra AFP.

Škola bola miestom, kam pred vojnou utieklo množstvo Palestínčanov. Pri útoku údajne utrpeli zranenia desiatky ľudí, niektorí z nich vážne. Agentúra AFP nemohla bezprostredne overiť, čo bolo terčom útoku, a izraelská armáda vo vyhlásení neposkytla informácie o obetiach.

Ide o posledný zo série izraelských útokov na školské budovy, v ktorých sa ukrývajú vysídlení ľudia v Pásme Gazy. Útok na školu al-Džawní v utečeneckom tábore Nusajrát z 11. septembra vyvolal medzinárodné pobúrenie po tom, čo sa objavili informácie, že medzi obeťami je aj šesť zamestnancov Agentúry OSN pre palestínskych utečencov (UNRWA).

Izraelská armáda viní Hamas z toho, že využíva ako úkryty budovy škôl, kde hľadajú útočisko tisíce Palestínčanov. Hnutie to popiera.

Vojna v Pásme Gazy podľa agentúry Reuters neutícha ani v čase, keď sa stupňuje boj Izraela proti proiránskemu šíitskému hnutiu Hizballáh v Libanone. Palestínske zdravotnícke úrady oznámili, že v noci na štvrtok zahynulo po útokoch v tejto palestínskej enkláve najmenej 31 ľudí.

(tasr)

  |  

MIRRI presunie do regiónov 94 miliónov eur

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR poskytne peniaze tento rok vďaka dvom novým výzvam, o ktorých informoval vo štvrtok šéf rezortu Richard Raši (Hlas-SD).

Ďalej uviedol, že v nasledujúcom roku by mohli objem finančných prostriedkov v rámci oboch výziev doplniť o ďalších celkovo 16 miliónov eur.

„Prvá je výzva na investície do regionálnej a miestnej infraštruktúry pre pohybové aktivity a cykloturistiku. Od dnes je možné reagovať na výzvu v objeme 60 miliónov eur, ktorá bude navýšená v roku 2025 o ďalších 10 miliónov eur. Ide o peniaze, ktoré sú určené na aktivity týkajúce sa rekonštrukcie či výstavby ihrísk, viacúčelových športových areálov, športových a telovýchovných objektov, či rekonštrukciu a tvorbu športovo-oddychových zón," priblížil Raši.

Tieto finančné prostriedky by mali byť určené pre všetky kraje okrem Bratislavského kraja so zámerom rozvoja menej rozvinutých regiónov. O konkrétnych projektoch a využití financií budú rozhodovať jednotlivé regióny, doplnil rezort investícií.

Druhá výzva v počiatočnom objeme 34 miliónov eur, ktorú by mohli v budúcom roku doplniť na celkovú hodnotu 40 miliónov eur, súvisí s podporou zručností, posilnením konkurencieschopnosti a hospodárskeho rast a budovaním kapacít.

Výzva sa tak zameriava na prípravu vysokokvalifikovanej pracovnej sily v oblastiach, kde má región najväčší potenciál rozvíjať sa prostredníctvom výskumu, inovácií a technológií, pričom jej cieľom je podporiť realizáciu praktického vyučovania žiakov.

(tasr)

  |  

Izrael zaútočil na predmestie Bejrútu, cielil na veliteľa Hizballáhu

Zdroje z prostredia šíitských militantov pre agentúru AFP potvrdili, že cieľom útoku izraelského letectva bol Abú Sálih, vysokopostavený veliteľ vzdušných dronových síl militantnej skupiny.

Obranné sily Izraela (IDF) predtým oznámili cielené nálety v libanonskom hlavnom meste. Ak sa informácie potvrdia, pôjde už o štvrtý podobný útok na veliteľov Hizballáhu v priebehu tohto týždňa, pripomína agentúra Reuters.

Izrael v uplynulom týždni podniká najintenzívnejšie letecké útoky na Libanon od vojny v roku 2006. Bombardovanie, ktorého cieľom sú podľa IDF pozície Hizballáhu, si doteraz vyžiadalo vyše 600 obetí na životoch.

(tasr)

  |  

ZMOS žiada od vlády 50 miliónov eur pre samosprávy

Samosprávy upozornili, že ich finančná situácia sa zhoršuje, pričom viaceré mestá a obce museli začať prepúšťať zamestnancov.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) žiada o dofinancovanie samospráv vo výške 50 miliónov eur. To je podľa ZMOS-u suma, ktorú samosprávy očakávali na podielových daniach do konca roka. Vo štvrtok o tom informovala Zuzana Špačeková zo ZMOS-u.

„ZMOS apeluje na vládu, aby zabezpečila okamžité dofinancovanie podielových daní vo výške 50 miliónov eur, ktoré samosprávam prináležia. Finančná situácia sa zhoršuje, pričom viaceré mestá a obce už pristúpili k prepúšťaniu zamestnancov. Stavy na účtoch a v rezervných fondoch samospráv sa postupne znižujú, čo ohrozuje základné fungovanie miest a obcí," uviedlo združenie s tým, že výpadok na podielových daniach vznikol v dôsledku nenaplnených prognóz na rok 2024.

Nedostatok financií môže podľa predsedu ZMOS-u Jozefa Božika spôsobiť kolaps základných služieb, ktoré samosprávy poskytujú občanom. „Výpadok 50 miliónov eur prinútil mnohé samosprávy šetriť, prepúšťať zamestnancov a riešiť situáciu krízovým manažmentom," upozornil Božik.

Doplnil, že ZMOS nesúhlasil ani s navýšením miezd zamestnancov vo verejnej správe. „Ak máme vyplácať odmeny vo výške 800 eur pre zamestnancov, štát musí garantovať ich financovanie. Inak nebudeme schopní zabezpečiť ani základné služby," uviedol.
        
Samosprávy podľa ZMOS-u už teraz riešia krízové situácie s minimálnymi finančnými prostriedkami a nemajú zdroje ani na zabezpečenie základných potrieb ako osvetlenie či vykurovanie. „Samosprávy si šetrili prostriedky na investície, no teraz musia tieto rezervy použiť na pokrytie bežných výdavkov. Doslova 'prejedáme' prostriedky, ktoré sme mali určené na rozvoj, pretože štát nefinancuje 4300 kompetencií, ktoré máme v správe," uviedol Božik

Nedostatok financií podľa neho ohrozuje základné služby, ako osvetlenie ulíc, údržba verejných priestorov či financovanie športových klubov, ktoré sú závislé od dotácií.

(tasr)

  |  

Varovanie Ruska o zmene jadrovej doktríny bolo nezodpovedné, vyhlásil Blinken

Šéf americkej diplomacie tiež označil stredajšie vystúpenie Vladimira Putina za zle načasované, keďže prišlo v čase 79. Valného zhromaždenia OSN, píše agentúra Reuters.

„Je to absolútne nezodpovedné,“ povedal Antony Blinken v rozhovore pre televíziu MSNBC. „Myslím, že mnohí vo svete, vrátane Číny, sa v minulosti vyjadrili jasne, keď Putin rinčal jadrovými zbraňami,“ pokračoval s tým, že ruský prezident tak urobil v čase, keď sa svetoví lídri stretli na pôde OSN v New Yorku a hovoria o potrebe odzbrojenia a nešírenia zbraní.

Putin v stredu uviedol, že na základe navrhovaných zmien ruskej jadrovej doktríny bude Moskva považovať za agresiu aj to, ak nejaká jadrová veľmoc podporí útok inej krajiny na Rusko. Podľa jeho slov by Rusko mohlo pristúpiť k použitiu jadrových zbraní v prípade rozsiahleho vzdušného útoku na jeho územie.

Moskva si tiež vyhradzuje právo na použitie jadrových zbraní v prípade útoku na Rusko alebo Bielorusko konvenčnými zbraňami, ktorý bude predstavovať „kritickú hrozbu“ pre suverenitu Ruska, dodal šéf Kremľa.

(tasr)