V marci 2021 ešte ako premiér zvolal schôdzku vysokopostavených príslušníkov armády, aby s nimi prediskutoval plány, ktoré sám označil za „šialené“, píše sa v úryvku, ktorý zverejnil denník Daily Mail, a ktorý citovala agentúra DPA.

Vakcína od spoločnosti AstraZeneca bola v tom čase jadrom sporu medzi Európskou úniou a Britániou. Johnson píše, že uvádzanie vakcíny na európsky trh bolo pomalšie ako v Británii a cieľom operácie malo byť „vziať si to, čo nám z právneho hľadiska náležalo a čo Británia zúfalo potrebovala“.

V holandskom sklade sa podľa neho nachádzali milióny dávok vakcíny, ktoré sa spoločnosť AstraZeneca „neúspešne snažila“ vyviezť do Británie.

EÚ sa podľa Johnsona voči Británii správala „so zlým úmyslom“. „Chceli nám zabrániť získať päť miliónov dávok a napriek tomu zjavne nechceli dávky vakcíny od spoločnosti AstraZeneca použiť sami,“ píše expremiér.

Podľa Johnsona v tom čase Európska komisia „z ničoho nič začala právnu vojnu so spoločnosťou AstraZeneca“, keď tvrdila, že spoločnosť nekoná v súlade so svojou zmluvou s EÚ.

Podľa úryvku z pamätí zástupca náčelníka generálneho štábu, generálporučík Doug Chalmers, premiérovi povedal, že plán s použitím pevných nafukovacích člnov na plavbu cez holandské kanály by bol „určite realizovateľný“. „Následne by sa stretli v cieli; vstúpili (tam); zaistili zadržiavaný tovar, vzdialili by sa pomocou kamiónu s návesom smerom k prístavom Lamanšského prielivu,“ píše sa o pláne v Johnsonových pamätiach.

Chalmers však zároveň upozornil, že plán by v období lockdownov nebolo možné uskutočniť bez toho, aby operáciu spozorovali úrady, čo znamená, že Británia by musela vysvetľovať, prečo „vlastne napádame dlhoročného spojenca z NATO“. Johnson v memoárovej knihe priznáva, že vedel, že Chalmers má pravdu.

Johnson v marci 2021 na tlačovej konferencii vyhlásil: „Budeme s európskymi partnermi naďalej spolupracovať s cieľom uviesť vakcínu na trh. Jediné, čo môžem povedať, je, že my v tejto krajine neveríme v blokády akéhokoľvek typu vakcín.“

(tasr)