Preskočiť na obsah
  |  

Politico: „Kríza“ týkajúca sa gangov vo Švédsku znepokojuje aj susedné štáty

Problém zločinnosti gangov sa, zdá sa, netýka už iba Švédska. Bývalá nórska ministerka spravodlivosti Sylvi Listhaugová vyzvala svoju krajinu, aby bola ostražitá pred skĺznutím na úroveň „švédskych pomerov“, píše Politico.

Zločinnosť gangov je najväčšou politickou výzvou, ktorej v súčasnosti čelí švédska vláda. Len tento rok si približne 195 strelieb a 72 bombových útokov vyžiadalo 30 obetí na životoch a podkopalo pocit bezpečnosti švédskych občanov v celej krajine. Tento stav sa však preniesol aj do susedných štátov.

Napríklad v nórskom meste Moss sa podľa polície zločinecká skupina pokúsila zabiť svojho konkurenta v blízkosti športovej haly, kde deti trénovali hádzanú.

Muž napokon útok prežil a v súvislosti s ním zatkli vo Švédsku troch mužov, ktorých vydali do Nórska, kde zostávajú vo väzbe.

Nórska polícia má podozrenie, že bombový útok v neďalekom meste Drøbak bol tiež dielom členov gangu zo Švédska.

Tamojšia polícia sa tiež domnieva, že drogové gangy zo susedného Švédska po nedávnom rozšírení operácií pôsobia vo všetkých 12 nórskych policajných okresoch.

Prílev zločincov zo Švédska zaznamenali aj dánske úrady, ktoré upozorňujú, že mnohí z nich sú veľmi mladí.

Začiatkom septembra dánska polícia obvinila dvoch tínedžerov so švédskym občianstvom z pokusu o vraždu s tým, že ich najali spolupracujúce zločinecké skupiny organizovaného zločinu zo Švédska a Dánska. Polícia uviedla, že v súčasnosti pracuje na približne 25 podobných prípadoch.

„Čo sa to deje na druhej strane Øresundu?“ pýtal sa dánsky minister spravodlivosti Peter Hummelgaard s odkazom na prieliv, ktorý oddeľuje Dánsko a Švédsko. Povedal, že gangy detských "bojovníkov" verbujú, aby na seba navzájom útočili.

Situácia vo Švédsku môže podľa viacerých pozorovateľov podkopať povesť krajiny doma aj v zahraničí, keďže krajina bola dlho považovaná za baštu sociálnej stability.

Hummelgaard si koncom augusta predvolal švédskeho ministra spravodlivosti Gunnara Strömmera do Kodane, aby o tejto situácii mimoriadne rokovali.

Po stretnutí Strömmer uznal opodstatnenosť obáv z kriminality "švédskych" gangov, ktorá ovplyvňuje susedné krajiny, spolu s tým, že Švédsko musí urobiť viac, aby zastavilo tento problém priamo pri zdroji.

Švédska vláda, ktorá sa dostala k moci v roku 2022 s podporou pravicových Švédskych demokratov, prisľúbila, že uskutoční takzvanú „zmenu paradigmy“ v boji proti zločinnosti a prijala niekoľko zmien.

Zvýšila tresty za trestné činy so zbraňou a uvažuje o znížení veku, od ktorého môžu byť zločinci zodpovední za svoje činy.

Politico pripomína, že tento zásah zatiaľ nemá výrazný vplyv a útoky pokračujú. Začiatkom septembra švédska sociálnodemokratická opozičná líderka Magdalena Anderssonová vo svojom prejave uviedla, že vláde „chýba plán“, ako zabrániť gangom v nábore nových členov.

(mas)

  |  

Pri ruskom dronovom útoku prišiel o život sudca ukrajinského Najvyššieho súdu

Sudca ukrajinského najvyššieho súdu prišiel o život po tom, ako ruský dron zasiahol auto v osade Kozača Lopan v Charkovskej oblasti. Tri ďalšie ženy utrpeli zranenia.

Ukrajinska pravda o smrti sudcu informuje s odvolaním sa na vedúceho štátnej správy Charkovskej oblasti Oleha Synehubova a Charkovskú oblastnú prokuratúru.

„Okolo 13.00 h útočníci zaútočili na obec Kozača Lopaň v Charkovskej oblasti. Dron zasiahol auto. Jedného muža útok zabil. Informácie zhromažďujeme. Ďalšie tri ženy boli zranené a prevezené do nemocnice,“ napísal Synehubov na Telegrame.

Pravdepodobne ide o sudcu Leonida Lobojka, píše The Kyiv Independent. Prokuratúra Charkovskej oblasti uviedla, že zosnulý muž bol sudca Najvyššieho súdu, ktorý doručoval humanitárnu pomoc miestnym obyvateľom.

„Vyšetrovanie ukázalo, že nepriateľský dron zasiahol civilné vozidlo Mitsubishi Lancer," napísala prokuratúra s tým, že 61-ročný vodič bol na mieste mŕtvy.

„V srdciach všetkých, ktorí Leonida Lobojka poznali, zostane navždy zapísaný ako láskavý, múdry a súcitný človek,“ uvádza sa vo vyhlásení tlačového oddelenia Najvyššieho súdu.

Tri zranené ženy sa podľa prvotných informácií nachádzali v aute.

(mas)

  |  

Izraelská armáda zneškodnila raketu odpálenú z Jemenu

Krátko pred týmto oznamom sa rozozvučali sirény v strednej časti Izraela vrátane mesta Tel Aviv a tamojšieho letiska, na ktorom tesne predtým pristálo lietadlo s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom vracajúcim sa z USA.      

Izraelská armáda uviedla, že krátko po tom, ako zazneli poplašné sirény zmienenú raketu zostrelila. Nijaké zranenia ani škody dosiaľ v súvislosti s týmto zásahom neboli hlásené.

Bezprostredne nebolo známe, či bol útok cielený práve na let izraelského premiéra, ktorý sa vracal zo Spojených štátov, kde v piatok (27. 9.) vystúpil na Valnom zhromaždení OSN.        

AP približuje, že Netanjahu údajne skrátil svoju návštevu v USA, aby sa zaoberal práve narastajúcou krízou v boji s libanonským militantným hnutím Hizballáh.        

Poplašné sirény zneli v Tel Avive aj vo štvrtok večer, keď naň jemenskí šiitskí povstalci vypálili balistickú strelu, aby tak vyjadrili podporu Pásmu Gazy a Libanonu, pripomína agentúra DPA. Izraelská armáda aj túto strelu zneškodnila.

(tasr)

  |  

ČR: Povodne si vyberajú svoju daň. Prvý človek sa nakazil nebezpečným ochorením

V Moravskosliezskom kraji sa po povodniach nakazil prvý človek leptospirózou, keď sa pravdepodobne dostal do kontaktu so záplavovou vodou. Informuje o tom portál TNcz.

"Ide o 64-ročného muža z Moravskosliezskeho kraja, ktorého v polovici septembra zmietla záplavová vlna a dostal sa tak do priameho kontaktu s kontaminovanou vodou," povedala hovorkyňa tamojšieho Štátneho zdravotného ústavu Štěpánka Čechová. Úrad o prvom prípade leptospirózy po nedávnych povodniach informoval v sobotu (28. 9.)

"Muž si pravdepodobne upil zo záplavovej vody, no infekcia sa mu mohla dostať do tela aj cez poranenú kožu. Jeho stav si zatiaľ stále vyžaduje pobyt v nemocnici. K lekárovi prišiel až jedenásty deň od pobytu vo vode, sťažoval sa na bolesti nôh, poruchy chôdze, slabosť a zmätenosť. Liečia ho antibiotikami," doplnila hovorkyňa.

​Leptospiróza sa šíri močom infikovaných zvierat - hlodavcami, psami, hospodárskymi zvieratami či divokou zverou. Baktérie však môžu byť prítomné aj v povodňovej vode, ktorá splachuje výkaly a tiež aj v bahne a usadeninách a to aj po zaschnutí.

Hlavná hygienička ČR a riaditeľka Štátneho zdravotného ústavu Barbora Macková v tejto súvislosti apelovala na všetkých, ktorí sa pri odpratávaní následkom dostávaju do styku s vodou a bahnom kontaminovanými predmetmi, aby sa chránili pred infekciou. "Zásadná je hygiena rúk, ak nie je k dispozícii čistá voda aj mydlo, postačí aj dezinfekcia.

​Leptospiróza sa neprenáša z človeka na človeka. Spočiatku sa prejavuje ako chrípka s vysokými teplotami, no ťažko sa rozoznáva od iných chorôb. Portál pripomína, že prognóza je dobrá, no môže sa stať, že sa vyvinie do ťažšej formy, kde môže dôjsť až k zápalu mozgových blán a hrozí rýchle zlyhanie orgánov.

Server preto apeluje na tých, ktorí sa necítia dobre a pohybovali sa v povodňami zasiahnutých oblastiach, aby informovali lekára.

(mas)

  |  

Voľby do Senátu prvýkrát vyhralo Babišovo ANO. Vláda si väčšinu udržala

Po sčítaní všetkých hlasov je jasné, že v druhom kole volieb tretiny členov hornej komory parlamentu získalo hnutie ANO českého expremiéra Andreja Babiša šesť senátorov, v prvom kole dvoch, celkom ich bude mať 12.

Kandidáti nominovaní stranami vládnucej koalície, zvíťazili v 15 obvodoch. Najúspešnejšie bolo hnutie STAN, ktoré získalo šesť mandátov. Občianska demokratická strana (ODS) obhájila päť z desiatich kresiel, KDU-ČSL obidve a z nominantov TOP 09, ktorá obhajovala jedno kreslo, zvíťazili dvaja.

Vo zvyšných obvodoch sa presadili zástupcovia SOCDEM (bývalá ČSSD), SEN 21, Prísahy a Stanislav Balík ako nezávislý kandidát.        

Z volieb vyšla najviac oslabená ODS, ktorá prišla o päť mandátov. Jedno kreslo získalo politické hnutie Prísaha zaregistrované v apríli 2021; obsadí ho jeho predseda, bývalý policajt a colník Robert Šlachta.        

Predseda ODS a premiér Petr Fiala vníma senátne voľby napriek úspechu ANO ako víťazstvo vlády. „Cieľ, ktorý sme v týchto voľbách mali, bolo ubrániť Senát ako kľúčovú poistku demokracie pred ľavicovými populistami. To sa podarilo. Výsledky sú jednoznačné,“ povedal na tlačovej konferencii. „Vládnuca koalícia jednoznačne vyhrala nad opozíciou,“ komentoval zisk 15 kresiel.        

Volebné miestnosti sa v druhom kole uzavreli v sobotu o 14.00 h, otvorené boli aj v piatok od 14.00 do 22.00 h. Účasť bola nižšia ako v prvom kole pred týždňom a dosiahla 17,5 percenta. Vôbec najmenej voličov prilákalo druhé kolo senátnych volieb v roku 2016, keď ich prišlo hlasovať iba 15,4 percenta.        

V Senáte medzitým začne vyjednávanie na základe povolebného rozloženia síl a rozdelenia do frakcií. Senátori si po každej obmene tretiny hornej komory volia jej predstaviteľov, šéfov výborov a komisií. Na dohodu majú kluby čas do posledného októbrového týždňa, keď sa nový Senát po štátnom sviatku 28. októbra zíde na ustanovujúcej schôdzi.

(tasr)

  |  

Pri útoku na Bejrút zahynul aj zástupca veliteľa iránskych Revolučných gárd

Okrem vodcu hnutia Hizballáh Hasana Nasralláha zahynul aj Abbás Nilforúšán, informujú v sobotu iránske médiá. Jeho úmrtie potvrdil aj popredný predstaviteľ iránskej justície, pričom dodal, že Irán má právo na „odvetu“ v súlade s medzinárodným právom.

Ministerstvo financií USA uvalilo ešte v roku 2022 na Nilforúšána sankcie. Tvrdilo pritom, že bol priamo zodpovedný za potláčanie masových protivládnych protestov vyvolaných smrťou 22-ročnej Mahsy Amíníovej vo väzbe, ku ktorému došlo po tom ako ju zadržala mravnostná polícia za to, že nemala správne nasadený hidžáb.        

Nilforúšán (58) začal svoju vojenskú kariéru v iránsko-irackej vojne v 80. rokoch minulého storočia. Neskôr pôsobil aj v Sýrii, kde v občianskej vojne podporoval tamojšieho prezidenta Bašára Asada.

V roku 2020 ho iránska štátna televízia titulovala ako "kamaráta" generála Solejmáního, ktorý bol šéfom špeciálnych jednotiek Kuds, zodpovedných za zahraničné operácie iránskych Revolučných gárd, pričom v zmienenom roku zahynul pri útoku amerického bezpilotného lietadla v Bagdade.        

Izraelské sily vykonali piatkový (27. 9.) letecký útok v čase, keď malo vedenie Hizballáhu schôdzku vo svojom sídle v Dahíji, južnom predmestí Bejrútu.

Izraelská armáda tvrdí, že pri útoku zahynulo viacero predstaviteľov Hizballáhu vrátane Alího Karakího, veliteľa južného frontu tohto hnutia, čo dosiaľ potvrdil nemenovaný zdroj blízky tomuto hnutiu, no nie samotný Hizballáh.

(tasr)