Preskočiť na obsah
  |  

Hizballáh po izraelskom útoku potvrdil úmrtie vodcu Nasralláha

Šiitske militantné hnutie pôsobiace v Libanone v sobotu potvrdilo úmrtie svojho vodcu Hasana Nasralláha počas piatkového útoku na predmestie Dahíja na juhu Bejrútu, píše agentúra Reuters.

Militantné hnutie prisľúbilo pokračovať v útokoch na Izrael. Obranné sily Izraela (IDF) o úmrtí vodcu militantov informovali v sobotu ráno a v príspevku na sociálnej sieti doplnili, že „Hasan Nasralláh už nebude môcť terorizovať svet“.

Iránsky vodca sa preventívne skryl

Alí Chameneí, najvyšší duchovný vodca Iránu, vo svojom vyhlásení po tom, ako izraelská armáda oznámila, že zabila vodcu Hizballáhu Hasana Nasralláha, vyzval veriacich, aby „stáli pri libanonskom ľude a hrdom Hizballáhu s akýmikoľvek prostriedkami a pomohli im v konfrontácii so… zákerným režimom“ Izraela, píše agentúra Reuters.

„Osud tohto regiónu určia sily odporu na čele s Hizballáhom,“ citovali Chameneího iránske štátne médiá.

Samotný Chameneí bol v Iráne prevezený na „bezpečné miesto“, informovali Reuters dvaja bezpečnostní predstavitelia.

Nasralláh bol vodcom Hizballáhu viac ako tri desaťročia, píše agentúra AP.

Izraelčania o Nasralláhovom pobyte vedeli

Denník New York Times zverejnil svedectvo troch izraelských bezpečnostných predstaviteľov, podľa ktorých vláda, armáda aj tajné služby vedeli o presnom mieste pobytu šiitského vodcu tri mesiace pred samotným piatkovým útokom.

IDF sa rozhodli zasiahnuť tento týždeň, pretože podľa spravodajských informácií hrozilo, že sa Nasralláh presunie na iné miesto, uviedli anonymne izraelskí predstavitelia.

Dvaja z nich dodali, že na jeho zabitie bolo zhodených viac ako 80 bômb v priebehu niekoľkých minút. Nepotvrdili však hmotnosť ani značku bômb.

Členovia Hizballáhu našli telo svojho lídra v sobotu skoro ráno, tvrdili anonymne izraelskí dôstojníci s odvolaním sa na spravodajské informácie získané od Libanončanov.

Dvaja predstavitelia tiež uviedli, že operáciu plánovali od začiatku týždňa, teda ešte pred rozhovormi s americkými partnermi, a pred odletom premiéra Benjamina Netanjahua do New Yorku na Valné zhromaždenie OSN.

Všetci traja Izraelčania potvrdili, že jedným z posledných preživších členov vedenia Hizbaláhu je Nasralláhov bratranec Hašim Sáfíaddín, keďže nebol v Dáhíji na stretnutí. Zároveň vyslovili predpoklad, že práve on sa stane nástupcom na poste vodcu šiitského militantného hnutia.

Smrť vodcu Hizballáhu odsúdili Irán, Irak i hnutie Hamas

Iránske ministerstvo zahraničných vecí v sobotu uviedlo, že Nasralláhova "cesta" bude pokračovať, aj napriek jeho zabitiu pri izraelskom útoku. "Slávna cesta vodcu odporu Hasana Nasralláha bude pokračovať a jeho posvätný cieľ sa s božou pomocou uskutoční pri oslobodení Kudsu (Jeruzalema)," uviedol hovorca rezortu v príspevku na platforme X.        

Iracký premiér Muhammad Šijá Súdání označil Nasralláha za "mučeníka na ceste spravodlivých" a jeho zabitie nazval "zločinom" a "hanebným útokom", ktorým Izrael už "prekročil všetky červené čiary".

(sab, mas)

  |  

Danko bude útočiť na Hlas, kým nedostane kreslo šéfa parlamentu, vyhlásil Tomáš

Kríza v koalícii by nastala vtedy, ak by neprechádzali zákony, ubezpečil minister práce Erik Tomáš. „Nastala situácia, keď sa strana Hlas musela ozvať,“ vysvetlil v relácii Sobotné dialógy.

„Počúvame útoky na mojich kolegov zo strany, museli sme sa ozvať a povedať dosť,“ povedal minister práce Erik Tomáš (Hlas) s tým, že strana do koalície vstúpila preto, aby „mohla pomáhať ľuďom“. Minister pripomenul cestu na východ Slovenska na pomoc obetiam zemetrasenia či presadenie 13. dôchodku.

„Útoky na stranu Hlas-SD zo strany Andreja Danka - to je jeho urazenosť,“ vyhlásil Tomáš s tým, že šéf SNS v koalícii interne povedal, že neprestane útočiť na ministrov Hlasu, pokým nedostane post predsedu parlamentu.

Hlas podľa ministra práce nechce nič iné ako dodržiavanie koaličnej zmluvy, pripomenul Tomáš s tým, že politická mapa sa nezmenila, čím odmietol Dankove slová o obsadení prezidentského paláca Petrom Pellegrinim.

„Petra Pellegriniho zvolili ľudia v priamych voľbách,“ dodal a pripomenul, že Pellegrini nie je členom strany.

„Ak si pamätáte, strana Hlas mala po voľbách aj inú alternatívu,“ pripomenul Tomáš povolebné rokovania s Progresívnym Slovenskom (PS). Otázky ohľadom potenciálneho neobsadenia postu predsedu Národnej rady nechcel komentovať - „to je niečo, čo budeme riešiť za zatvorenými dverami.“

„Rád by som vyzval túto vládu, aby prestala riešiť seba,“ reagoval podpredseda strany Sloboda a solidarita (SaS) Marián Viskupič.

Kritizoval, že vláda presadzovaním novely trestných kódexov či personálnych bojov zakrýva to, že nepresadila ani jedno opatrenie na zabezpečenie konkurencieschopnosti a prílevu zahraničných investícií.

Premiér Robert Fico (Smer) nemá dôvod odvolávať ministrov Hlasu: „nechceme, aby personálne obsadenie strany Hlas riešili koaliční partneri“, odmietol Tomáš tvrdenia o rekonštrukcii vlády.

Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) má podľa Tomáša predložiť materiál na ozdravenie financií, nie je preto dôvod na rekonštrukciu, zopakoval a doplnil, že "do ďalšej parlamentnej schôdze chcú štandardizovať vzťahy v koalícii."

Daňový delikt do 20-tisíc eur nie je trestným činom, vyhlásil Viskupič, na čo Tomáš reagoval, že humbug okolo trestných kódexov uzavrel Ústavný súd SR.

Poslanec narážal na štatistiky výberu daní. "Atmosféra protestov proti novele Trestného zákona a Trestného poriadku viedla k atentátu na nášho premiéra," reagoval Tomáš.

Konkrétne si Viskupič zobral na mušku transakčnú daň, vo všeobecnosti však „konsolidačný balíček uškodí“ slovenskej ekonomike ako celok.

Podľa podpredsedu liberálov návrh neobsahuje žiadne skutočne konsolidačné opatrenia – najmä z dôvodu, že budúcoročný deficit bude podľa predpokladov na úrovni osem miliárd eur.

SaS podľa Tomáša neprišla na stretnutie s premiérom preto, že nenavrhla žiadnu vlastnú úpravu konsolidačného balíčka. „Oni len kritizujú každé jedno opatrenie, ale s vlastnými návrhmi neprídu,“ dodal.

Rodičovský dôchodok bol podľa Tomáša diskriminačný, pretože „diskriminoval seniorov, ktorí nemali deti, ktorým deti zomreli“.

Strana Hlas nepodporí konsolidačný balíček, ak nebudú splnené jej podmienky: spätné zaradenie návrhu zákona o minimálnej mzde na najbližšiu schôdzu NR SR a dofinancovanie samospráv do konca tohto roka. Minister Tomáš pritom verejne vyslovil tieto podmienky s tým, že má na to mandát od vedenia Hlasu.

„Čo k tomu dodať? Koalícia zjavne zhodu nemá,“ reagoval Viskupič na možnosť, že by koaličný partner nepodporil koaličný návrh zákona „Lex konsolidácia“.

„Z posledných 18 rokov bol Smer pri vláde 13. Ľudovít Ódor bol pri kormidle 22 týždňov,“ pripomenul poslanec s tým, prečo by mal byť za potrebu konsolidácie zodpovedný expremiér a jeho vláda.

Až 1,1 miliardy z navrhovaného balíčka, „to nie je konsolidácia, to sú nové výdavky“, vyzval Viskupič koalíciu na úprimnosť.

"Šetrenie vo výdavkoch na obranu napriek záväzkom vyplývajúcim z členstva v NATO nie sú výnimkou z konsolidácie," dodal.

„Pán poslanec má 5 700 eur čistý plat. Ja ako minister mám trošku vyšší, a hádam uznáte, že minister má toľko zodpovednosti, že si ten plat zaslúži. Dohodnime sa na poslaneckom grémiu, že tie poslanecké platy znížime,“ reagoval naspäť Tomáš.

Na budúci rok čaká rezort práce reforma financovania sociálnych mechanizmov, avizoval Tomáš s tým, že pre Hlas je to prioritou pred financovaním zbrojných výdavkov.

Viskupič po opakovanej výzve ministra navrhol jedno konkrétne opatrenie, a síce skrátenie rodičovskej dovolenky na dva roky.

„Rodič na rodičovskej vyčerpá tie isté peniaze za dva roky, a tretí rok by pracoval s tým, že by aj odvádzal dane, aj si sám zlepší sociálnu situáciu,“ vysvetlil.

Tomáš vyjadril šok a ľútosť nad tým, že sa parlament tri dni venuje kauze nálepiek, obaja zhodne vyzvali poslanca za SNS Rudolfa Huliaka, aby sa „ako kolega kolegyni a ako muž žene“ Lucii Plavákovej (PS) ospravedlnil.

Obaja diskutéri tiež zhodne označili konflikt v pléne za kauzu, ktorá odvádza verejnosť napríklad od témy konsolidácie.

„Vulgarizmy do politiky priniesol Igor Matovič,“ vyhlásil Tomáš s tým, že členovia Hlasu sa k takýmto vyjadreniam nikdy neznížia.

Viskupič rovnako opísal členov SaS, pričom minister doplnil, že „politika spred 12 rokov bola omnoho džentlmenskejšia“.

(sab)

  |  

Britský expremiér zvažoval napadnutie Holandska pre vakcíny proti covidu

Boris Johnson na začiatku pandémie ochorenia COVID-19 zvažoval „nájazd vodnou cestou“ na sklad liečiv v holandskom Leidene, vyplýva z jeho memoárov Unleashed.

V marci 2021 ešte ako premiér zvolal schôdzku vysokopostavených príslušníkov armády, aby s nimi prediskutoval plány, ktoré sám označil za „šialené“, píše sa v úryvku, ktorý zverejnil denník Daily Mail, a ktorý citovala agentúra DPA.

Vakcína od spoločnosti AstraZeneca bola v tom čase jadrom sporu medzi Európskou úniou a Britániou. Johnson píše, že uvádzanie vakcíny na európsky trh bolo pomalšie ako v Británii a cieľom operácie malo byť „vziať si to, čo nám z právneho hľadiska náležalo a čo Británia zúfalo potrebovala“.

V holandskom sklade sa podľa neho nachádzali milióny dávok vakcíny, ktoré sa spoločnosť AstraZeneca „neúspešne snažila“ vyviezť do Británie.

EÚ sa podľa Johnsona voči Británii správala „so zlým úmyslom“. „Chceli nám zabrániť získať päť miliónov dávok a napriek tomu zjavne nechceli dávky vakcíny od spoločnosti AstraZeneca použiť sami,“ píše expremiér.

Podľa Johnsona v tom čase Európska komisia „z ničoho nič začala právnu vojnu so spoločnosťou AstraZeneca“, keď tvrdila, že spoločnosť nekoná v súlade so svojou zmluvou s EÚ.

Podľa úryvku z pamätí zástupca náčelníka generálneho štábu, generálporučík Doug Chalmers, premiérovi povedal, že plán s použitím pevných nafukovacích člnov na plavbu cez holandské kanály by bol „určite realizovateľný“. „Následne by sa stretli v cieli; vstúpili (tam); zaistili zadržiavaný tovar, vzdialili by sa pomocou kamiónu s návesom smerom k prístavom Lamanšského prielivu,“ píše sa o pláne v Johnsonových pamätiach.

Chalmers však zároveň upozornil, že plán by v období lockdownov nebolo možné uskutočniť bez toho, aby operáciu spozorovali úrady, čo znamená, že Británia by musela vysvetľovať, prečo „vlastne napádame dlhoročného spojenca z NATO“. Johnson v memoárovej knihe priznáva, že vedel, že Chalmers má pravdu.

Johnson v marci 2021 na tlačovej konferencii vyhlásil: „Budeme s európskymi partnermi naďalej spolupracovať s cieľom uviesť vakcínu na trh. Jediné, čo môžem povedať, je, že my v tejto krajine neveríme v blokády akéhokoľvek typu vakcín.“

(tasr)

  |  

KBS sa od vulgárnej obrany konzervatívnych hodnôt dištancuje

Košický arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Mons. Bernard Bober sa vyjadril k diskusii medzi poslancami v Národnej rade, týkajúcej sa dúhovej nálepky u poslankyne Lucii Plavákovej (PS).

Ako informuje tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska (KBS), Mons. Bernard Bober 27. septembra kritizoval spôsob, akým bola poslankyňa Plaváková (Progresívne Slovensko) napomenutá za dúhovú nálepku.

"Sme však svedkami aj takého spôsobu presadzovania konzervatívnych hodnôt, ktorý tieto hodnoty v konečnom dôsledku diskredituje a spochybňuje. Zásadne sa dištancujeme od takého spôsobu argumentácie, ktorý názorového oponenta ľudsky znevažuje, zosmiešňuje a uráža," vyjadril sa predseda KBS.

(hal)

  |  

Izrael v nočnom útoku zabil šéfa siete Hamasu v južnej Sýrii

Miestny líder militantného hnutia Ahmed Muhammad Fahad zahynul počas nočných útokov izraelského letectva na juh Libanonu a Sýrie, oznámili Obranné sily Izraela (IDF) podľa agentúry DPA.

Fahad bol podľa IDF zodpovedný za vedenie útokov na izraelské územie, najmä za raketové údery na okupované Golanské výšiny.

O úmrtí Palestínčana v Sýrii pri nočnom izraelskom útoku informovalo aj Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) v Londýne. Dodalo, že pri údere zahynula aj jeho manželka. SOHR neuviedlo, či šlo o predstaviteľa palestínskeho hnutia Hamas.

(tasr)

  |  

Izrael pre konflikt s Libanonom mobilizuje ďalších záložníkov

Izraelská armáda oznámila, že mobilizuje ďalšie zálohy, keďže eskaluje napätie s Libanonom.

Armáda aktivovala tri záložné prápory, ktoré budú slúžiť po celej krajine. Tento týždeň Tel Aviv presunul na sever dve brigády, aby nacvičovali prípadnú pozemnú inváziu.

Izrael v sobotu (28. 9.) oznámil, že jeho armáda vzdušným úderom na Bejrút v piatok zabila vodcu libanonského militantného hnutia Hizballáh Hasana Nasralláha. Hizballáh to nepotvrdil.

Hovorca izraelskej armády podplukovník Nadav Šošani povedal, že zabitie Nasralláha potvrdili viaceré spravodajské informácie, ale odmietol poskytnúť podrobnosti.

Dodal, že je rozumné predpokladať, že Hizballáh podnikne odvetu, ale Izrael je podľa jeho slov vo „vysokej pripravenosti“.

(sita)