Preskočiť na obsah
  |  

Libanonský premiér vyhlásil po smrti Nasralláha trojdňový štátny smútok

Štátny smútok sa začne v pondelok a potrvá do stredy. Počas týchto troch dní, budú štátne vlajky na verejných ustanovizniach a úradoch spustené na pol žrde.        

Televízne a rozhlasové stanice podľa libanonského premiéra Nadžíba Míkátího zároveň upravia svoje vysielanie tak, aby programovo korešpondovalo s touto "bolestnou udalosťou". Premiér dodal, že deň, v ktorý sa bude konať Nasralláhov pohreb, bude dňom pracovného pokoja.        

Až päťdňový štátny smútok za Nasralláha už skôr vyhlásil aj Irán, a to prostredníctvom svojho najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího, ktorý zároveň varoval, že smrť vodcu Hizballáhu nezostane bez odozvy.        

Izraelská armáda medzitým v sobotu oznámila, že podniká nové útoky na ciele Hizballáhu na juhu a východe Libanonu.

Agentúra Reuters, citujúc nemenovaný zdroj z prostredia libanonských bezpečnostných síl, informovala, že jeden z takýchto útokov zasiahol priemyselnú oblasť vzdialenú len zhruba 500 metrov od letiska v Bejrúte.

Podľa zdroja išlo dosiaľ o vôbec najbližší útok pri letisku. V zasiahnutej oblasti sa údajne nachádza množstvo autoservisov.        

Libanonské úrady však informovali, že samotné letisko zasiahnuté nebolo a funguje v bežnej prevádzke. Dodali, že na letisku sa nenachádzajú nijaké zbrane.

(tasr)

  |  

Húsíovia: Raketa vypálená z Jemenu sa mala „stretnúť“ s lietadlom Netanjahua

Abdul Malik al-Húsí povedal, že raketa zem-zem, ktorú povstalecká skupina v sobotu vystrelila na oblasť Tel Avivu, bola načasovaná tak, aby sa zhodovala s pristátím lietadla izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

Izraelské obranné sily (IDF) uviedli, že strelu, ktorá bola vypálená najmenej pol hodinu po pristátí Netanjahuovho lietadla na telavivskom letisku Ben Gurion, zostrelila protivzdušná obrana „mimo hraníc krajiny“, informuje Times of Israel (TOI). Nijaké zranenia ani škody dosiaľ v súvislosti s týmto zásahom neboli hlásené.

Abdul Malik al-Húsí v televíznom prejave prisľúbil, že smrť šéfa Hizballáhu Hassana Nasralláha „nebude zbytočná“. Dodal, že jeho Iránom podporovaní povstalci smerujú k "zlepšeniu výkonu" po predchádzajúcich raketových a bezpilotných útokoch na Izrael.

(mas)

  |  

Biden: Zabitie Nasralláha je „opatrením spravodlivosti“

Americký prezident Joe Biden povedal, že „spravodlivosť“ si zaslúžil za svoje vyše tri desaťročia vlády teroru. Zároveň dodal, že Spojené štáty plne podporujú právo Izraela brániť sa proti ozbrojeným skupinám podporovaným Iránom.

Americký prezident uviedol, že operácia na likvidáciu Nasralláha prebehla v tzv. širšom kontexte konfliktu, ktorý sa začal už 7. októbra 2023 bezprecedentným útokom militantov z palestínskeho hnutia Hamas na Izrael.

"Nasralláh hneď na druhý deň urobil osudové rozhodnutie spojiť sa s Hamasom a otvoriť tzv. severný front proti Izraelu," dodal Biden. Poznamenal tiež, že Hizballáh pod vedením Nasralláha má na svedomí aj smrť tisícov Američanov.        

Zámerom USA je však podľa Bidena diplomatickou cestou deeskalovať prebiehajúce konflikty v Pásme Gaze a Libanone.

Americký prezident pritom bezprostredne nereagoval na vyjadrenie iránskeho najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího, ktorý prisľúbil, že Nasralláhova smrť nezostane bez odozvy.        

Biden však ďalej uviedol, že ministrovi obrany USA Lloydovi Austinovi nariadil, aby ešte viac posilnil obranné pozície amerických ozbrojených síl na Blízkom východe s cieľom odvrátiť ďalšiu eskaláciu a znížiť riziko vypuknutia širšieho vojenského konfliktu.        

Ministerstvo zahraničných vecí USA zároveň v sobotu vzhľadom na eskalujúci konflikt medzi Izraelom a Hizballáhom vyzvalo všetkých Američanov, aby Libanon opustili, kým ešte majú dostupné "komerčné možnosti" odchodu.

Opustenie tejto krajiny nariadil rezort aj rodinným príslušníkom svojho veľvyslanectva v Bejrúte a povolil ho priamo aj niektorým zamestnancom tejto ambasády.        

Samotná izraelská armáda v sobotu (28. 9.) zase vyzvala obyvateľov východnej aj južnej časti Libanonu, a tiež južných predmestí metropole Bejrút, aby sa vyhýbali budovám, ktoré využíva Hizballáh a ukryli sa do bezpečia. Výzvu zverejnil v arabčine hovorca izraelskej armády.

Ako však pripomína agentúra DPA, mnohí obyvatelia oblastí ovládaných Hizballáhom často ani nevedia, ktoré budovy toto proiránske šiitské militantné hnutie využíva. Takéto vyhlásenia zo strany Izraela sú však zvyčajne predzvesťou blížiacich sa útokov.

(tasr)

  |  

Iránsky duchovný vodca vyhlásil päťdňový smútok za zabitého Nasralláha

Ajatolláh Alí Chameneí smrť vodcu Hizballáhu označil za mučenícku a sústrasť vyslovil aj v súvislosti s ďalšími obeťami piatkového útoku. „Vyhlasujem päť dní štátneho smútku,“ povedal v iránskej štátnej televízii.

Chameneí tiež uviedol, že zabitie Nasralláha nezostane bez odozvy a v jeho ceste boja proti Izraelu budú pokračovať ďalší militanti.

Vodca Hizballáhu podľa neho nebol len nejakým jednotlivcom, ale "cestou a myšlienkovou školou", ktorá bude pokračovať aj po jeho smrti.

"Krv tohto mučeníka nezostane nepotrestaná," dodal. Iránsky najvyšší duchovný vodca už v predošlom vyhlásení uviedol, že osud tohto regiónu teraz "určia sily odporu na čele s Hizballáhom".        

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján medzičasom zo zabitia Nasralláha čiastočne obvinil Spojené štáty, ktoré Izraelu dlhodobo dodávajú moderné zbrane. "Američania nemôžu poprieť svoju spoluúčasť," povedal.        

(tasr)

  |  

Politico: „Kríza“ týkajúca sa gangov vo Švédsku znepokojuje aj susedné štáty

Problém zločinnosti gangov sa, zdá sa, netýka už iba Švédska. Bývalá nórska ministerka spravodlivosti Sylvi Listhaugová vyzvala svoju krajinu, aby bola ostražitá pred skĺznutím na úroveň „švédskych pomerov“, píše Politico.

Zločinnosť gangov je najväčšou politickou výzvou, ktorej v súčasnosti čelí švédska vláda. Len tento rok si približne 195 strelieb a 72 bombových útokov vyžiadalo 30 obetí na životoch a podkopalo pocit bezpečnosti švédskych občanov v celej krajine. Tento stav sa však preniesol aj do susedných štátov.

Napríklad v nórskom meste Moss sa podľa polície zločinecká skupina pokúsila zabiť svojho konkurenta v blízkosti športovej haly, kde deti trénovali hádzanú.

Muž napokon útok prežil a v súvislosti s ním zatkli vo Švédsku troch mužov, ktorých vydali do Nórska, kde zostávajú vo väzbe.

Nórska polícia má podozrenie, že bombový útok v neďalekom meste Drøbak bol tiež dielom členov gangu zo Švédska.

Tamojšia polícia sa tiež domnieva, že drogové gangy zo susedného Švédska po nedávnom rozšírení operácií pôsobia vo všetkých 12 nórskych policajných okresoch.

Prílev zločincov zo Švédska zaznamenali aj dánske úrady, ktoré upozorňujú, že mnohí z nich sú veľmi mladí.

Začiatkom septembra dánska polícia obvinila dvoch tínedžerov so švédskym občianstvom z pokusu o vraždu s tým, že ich najali spolupracujúce zločinecké skupiny organizovaného zločinu zo Švédska a Dánska. Polícia uviedla, že v súčasnosti pracuje na približne 25 podobných prípadoch.

„Čo sa to deje na druhej strane Øresundu?“ pýtal sa dánsky minister spravodlivosti Peter Hummelgaard s odkazom na prieliv, ktorý oddeľuje Dánsko a Švédsko. Povedal, že gangy detských "bojovníkov" verbujú, aby na seba navzájom útočili.

Situácia vo Švédsku môže podľa viacerých pozorovateľov podkopať povesť krajiny doma aj v zahraničí, keďže krajina bola dlho považovaná za baštu sociálnej stability.

Hummelgaard si koncom augusta predvolal švédskeho ministra spravodlivosti Gunnara Strömmera do Kodane, aby o tejto situácii mimoriadne rokovali.

Po stretnutí Strömmer uznal opodstatnenosť obáv z kriminality "švédskych" gangov, ktorá ovplyvňuje susedné krajiny, spolu s tým, že Švédsko musí urobiť viac, aby zastavilo tento problém priamo pri zdroji.

Švédska vláda, ktorá sa dostala k moci v roku 2022 s podporou pravicových Švédskych demokratov, prisľúbila, že uskutoční takzvanú „zmenu paradigmy“ v boji proti zločinnosti a prijala niekoľko zmien.

Zvýšila tresty za trestné činy so zbraňou a uvažuje o znížení veku, od ktorého môžu byť zločinci zodpovední za svoje činy.

Politico pripomína, že tento zásah zatiaľ nemá výrazný vplyv a útoky pokračujú. Začiatkom septembra švédska sociálnodemokratická opozičná líderka Magdalena Anderssonová vo svojom prejave uviedla, že vláde „chýba plán“, ako zabrániť gangom v nábore nových členov.

(mas)

  |  

Pri ruskom dronovom útoku prišiel o život sudca ukrajinského Najvyššieho súdu

Sudca ukrajinského najvyššieho súdu prišiel o život po tom, ako ruský dron zasiahol auto v osade Kozača Lopan v Charkovskej oblasti. Tri ďalšie ženy utrpeli zranenia.

Ukrajinska pravda o smrti sudcu informuje s odvolaním sa na vedúceho štátnej správy Charkovskej oblasti Oleha Synehubova a Charkovskú oblastnú prokuratúru.

„Okolo 13.00 h útočníci zaútočili na obec Kozača Lopaň v Charkovskej oblasti. Dron zasiahol auto. Jedného muža útok zabil. Informácie zhromažďujeme. Ďalšie tri ženy boli zranené a prevezené do nemocnice,“ napísal Synehubov na Telegrame.

Pravdepodobne ide o sudcu Leonida Lobojka, píše The Kyiv Independent. Prokuratúra Charkovskej oblasti uviedla, že zosnulý muž bol sudca Najvyššieho súdu, ktorý doručoval humanitárnu pomoc miestnym obyvateľom.

„Vyšetrovanie ukázalo, že nepriateľský dron zasiahol civilné vozidlo Mitsubishi Lancer," napísala prokuratúra s tým, že 61-ročný vodič bol na mieste mŕtvy.

„V srdciach všetkých, ktorí Leonida Lobojka poznali, zostane navždy zapísaný ako láskavý, múdry a súcitný človek,“ uvádza sa vo vyhlásení tlačového oddelenia Najvyššieho súdu.

Tri zranené ženy sa podľa prvotných informácií nachádzali v aute.

(mas)