Nemeckí poslanci chcú podať návrh na zákaz strany AfD

Nemecký ústavný súd má právomoc posúdiť, či niektorá z politických strán ohrozuje demokratický poriadok a právny štát. Po posúdení môže prijať v tejto veci opatrenia vrátane úplného zákazu strany. Návrh na začatie tohto procesu však môžu podať iba poslanci celoštátneho parlamentu.

V Nemecku už niekoľko mesiacov prebieha čoraz intenzívnejšia verejná diskusia o tom, či by poslanci mali tento krok proti AfD podniknúť. DPA pripomína, že nemecká rozviedka klasifikovala AfD ako extrémistickú stranu.

Denník Die Welt a časopis Der Spiegel uvádzajú, že podporiť podanie na ústavný súd zvažuje omnoho viac než len 37 poslancov, čo je minimálny potrebný počet. Poslanci, ktorí podnet podporujú, pochádzajú z radov opozičných kresťanských demokratov (CDU/CSU), koaličných sociálnych demokratov (SPD) a Zelených, ako aj z členov krajne ľavicového zoskupenia Ľavica.

DPA uvádza, že poslanci v návrhu žiadajú aj pozastavenie štátneho financovania AfD. Svoj návrh plánujú parlamentným skupinám predložiť po 8. októbri.

Návrh na rozpustenie strany však kritizuje viacero politikov. Sahra Wagenknechtová, líderka ľavicovo-populistickej strany Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW), uviedla, že „je to najhlúpejší návrh roka“. Podľa nej namiesto toho, aby poslanci brali vážne oprávnené obavy voličov AfD, chcú svojho „nevítaného konkurenta doraziť zákazom činnosti“.

Kritika sa však ozýva aj z radov vládnej koalície. Poslankyňa za SPD a bývalá kandidátka na prezidentku Gesine Schwanová uviedla, že „návrh na zákaz činnosti by bol kontraproduktívny“. Podľa nej hrozí, že ešte viac voličov, ktorí sú skeptickí voči pluralitnej demokracii, „prejde do náručia AfD“.

AfD tento mesiac v spolkovej krajine Durínsko vôbec prvýkrát zvíťazila v nemeckých krajinských voľbách. Očakáva sa, že nebývalý zisk dosiahne aj v budúcoročných voľbách do Spolkového snemu, pripomína DPA.

Nemecký Spolkový ústavný súd v minulosti zakázal dve politické strany, avšak žiadna z nich nedosahovala takú mieru podpory verejnosti ako AfD. Prvou bola v roku 1952 Ríšska socialistická strana (SRP), ktorá sa otvorene hlásila k odkazu nacistického Nemecka. Druhou zakázanou stranou sa v roku 1956 stala Komunistická strana Nemecka (KPD).

V roku 2001 bol spustený súdny proces aj s Národnodemokratickou stranou Nemecka (dnes premenovaná na Die Heimat – Vlasť). Na súde sa dokázalo, že strana má v úmysle zrušiť demokratický poriadok. K jej zákazu však justícia nepristúpila, keďže pre jej nízku podporu usúdila, že svoje ciele nie je schopná dosiahnuť.

(tasr, dpa)