Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nezaslúži si vkročiť na našu pôdu, povedal o šéfovi OSN izraelský minister zahraničia

Izraelský minister zahraničných vecí Jisrael Kac apeloval na zákaz vstupu do krajiny generálnemu tajomníkovi OSN Antoniovi Guterresovi. Dôvodom má byť „neschopnosť jednoznačne odsúdiť“ raketový útok Iránu.

„Niekto, kto nedokáže jednoznačne odsúdiť ohavný útok Iránu na Izrael tak, ako to spravili takmer všetky krajiny svete, si nezaslúži vkročiť na izraelskú pôdu,“ odôvodnil minister svoje rozhodnutie vyhlásiť Guterresa za personu non grata, teda nežiaducu osobu.

„Ide o generálneho tajomníka, ktorý ešte neodsúdil masaker a sexuálne zverstvá, ktoré spáchali vrahovia z Hamasu 7. októbra, ani neviedol žiadne úsilie o ich vyhlásenie za teroristickú organizáciu,“ napísal minister v príspevku na sociálnej sieti X.

„Izrael bude naďalej brániť svojich občanov a udržiavať svoju národnú dôstojnosť s Antoniom Guterresom alebo bez neho,“ dodal Kac.

Tel Aviv na sieti X ostro odsúdil vyjadrenie generálneho tajomníka už vo štvrtok večer. Ten krátko po spustení iránskeho raketového útoku na Izrael zverejnil príspevok odsudzujúci kroky Teheránu, zároveň však vyzval na prímerie.

„Odsudzujeme vašu neschopnosť poskladať tweet, v ktorom činíte Irán zodpovedným za vypálenie 181 balistických rakiet na desať miliónov izraelských civilistov,“ reagoval oficiálny účet izraelského rezortu diplomacie.

Podľa denníka Times Of Israel nie je jasné, či má Kac formálnu právomoc zakázať Guterresovi vstup do krajiny. Správy v hebrejských médiách však citujú predstaviteľov z Úradu pre obyvateľstvo, prisťahovalectvo a hranice, podľa ktorých tak môže urobiť len minister vnútra.

Irán zaútočil na Izrael v utorok podvečer pomocou zhruba 180 balistických rakiet na príkaz najvyššieho duchovného vodcu Ajatolláha Alího Chameneího. Šlo o reakciu na zabitie šéfov palestínskeho Hamasu a libanonského Hizballáhu, ktoré Irán podporuje. Židovskému štátu sa podarilo väčšinu rakiet zachytiť a spôsobili relatívne malé škody.

(sab)

Minúta  |  

Izrael vyzval na evakuáciu 24 libanonských obcí

Osídlenia ležia v nárazníkovej zóne medzi Modrou líniou – teda izraelsko-libanonskou hranicou – a riekou Lítání, ktorú ustanovila rezolúcia Bezpečnostnej rady (BR) OSN č. 1 701 v roku 2006, pripomínajú agentúra AFP a AP.

„Evakuujte okamžite svoje domy. Buďte opatrní, nesmiete ísť na juh. Akýkoľvek pohyb smerom na juh by vás mohol ohroziť,“ uviedol arabskojazyčný hovorca Obranných síl Izraela (IDF) Avichaj Adrai v príspevku na sociálnych sieťach.

IDF vyzvali na evakuáciu asi 30 obcí na juhu Libanonu aj v utorok. Všetky sa nachádzajú v spomínanej nárazníkovej zóne.

Modrú líniu a bezpečnostné pásmo vytýčila BR OSN v roku 2006, ukončila tým vojnu medzi Izraelom a šíitským militantným hnutím Hizballáh. To v súčasnom konflikte uviedlo, že jeho bojovníci bojujú s izraelským vojakmi, ktorí sa infiltrovali z východu do juholibanonskej obce Marún ar-Ras.

Hnutie ešte ráno uviedlo, že jeho bojovníci odrazili skupinu izraelských vojakov, ktorí sa v noci na stredu snažili preniknúť do Libanonu.

Prienik izraelských vojakov do Libanonu v stredu potvrdila aj libanonská armáda, podľa ktorej izraelskí vojaci prekročili na krátko demarkačnú líniu medzi Libanonom a Izraelom a následne sa stiahli.

Izraelské pozemné sily v noci na utorok spustili pozemnú ofenzívu do Libanonu. Izraelská armáda tvrdí, že útoky sú zamerané proti Hizballáhu. Ofenzíve predchádzalo niekoľko dní leteckých útokov na ciele Hizballáhu v Bejrúte a ďalších častiach krajiny. Pri jednom z nich v piatok zahynul aj dlhoročný šéf hnutia Hasan Nasralláh a viacero vysokopostavených veliteľov.

(tasr)

Minúta  |  

Elektronické služby v zdravotníctve chcú upraviť, vzniknúť majú aj nové

Novelu zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme z dielne ministerstva zdravotníctva v stredu schválila vláda.

Ministerstvo vysvetlilo, že materiál súvisí s prípravou dátovej reformy, ktorej cieľom je najmä odbremenenie zdravotníkov od zbytočného vykazovania a zlepšenie dátovej dostupnosti a kvality.

Novelou sa má napríklad zaviesť elektronizácia laboratórnych vyšetrení, ktorá má zabrániť ich opakovaniu.

Rezort v nej tiež navrhuje službu elektronického objednávania pacienta na vyšetrenie k poskytovateľovi cez jednotný centrálny systém. Úprava má priniesť aj elektronické uzatváranie dohôd o poskytovaní všeobecnej a špecializovanej gynekologickej zdravotnej starostlivosti.

Rovnako sa v novele kompetentní zaoberajú aj zosúladením zákonov v zozname poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti. Chcú ňou tiež zefektívniť procesy pri uzatváraní dohôd o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Ministerstvo navrhuje aj vytvorenie Národného registra očkovania či Národného registra duševných ochorení. Presadiť zároveň chce i zmenu prevádzkovateľa Národného registra prenosných ochorení, a to na Úrad verejného zdravotníctva SR.

Úprava má tiež sprecizovať vydávanie elektronických preukazov pracovníkov v zdravotníctve. Rušiť by sa ňou mal aj register úrazov vyžadujúcich poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ministerstvo to odôvodnilo jeho neefektívnosťou z pohľadu naplnenosti. „Jeho výstupy je možné nahradiť údajmi z iného štatistického zdroja údajov," dodalo.

Lekári hrozia výpoveďami, sestry odmietajú nadčasy. Dolinková mlčí

Mohlo by Vás zaujímať Lekári hrozia výpoveďami, sestry odmietajú nadčasy. Dolinková mlčí

(tasr)

Minúta  |  

Rakúsky prezident požiada vládu, aby ostala vo funkciách do zloženia nového kabinetu

Zostavovanie novej vlády môže po víťazstve Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) v nedeľných voľbách trvať nezvyčajne dlho, pripomína agentúra Reuters.

Spolkový prezident Alexander van der Bellen má v stredu prijať demisiu vlády kancelára Karla Nehammera, ktorú tvorí jeho Rakúska ľudová strana (ÖVP) a Zelení. Zároveň by ju však mal poveriť spravovaním krajiny až do kreácie novej vlády.

Rokovania o zostavovaní nového kabinetu budú pravdepodobne trvať dlhšie ako dva či tri mesiace, na ktoré sú Rakúšania zvyknutí.

V utorok Nehammer vyzval prezidenta van der Bellena, aby oficiálne poveril FPÖ ako víťaza volieb vytvorením vládnej koalície.

FPÖ zvíťazila v parlamentných voľbách so ziskom 28,9 percenta hlasov, druhú ÖVP podporilo 26,3 percenta voličov. Tretí sociálni demokrati (SPÖ) získali 21,1 percenta hlasov, liberálna strana NEOS 9,1 percenta a koaliční Zelení 8,2 percenta. Vyplýva to z predbežných konečných výsledkov, ktoré zverejnilo spolkové ministerstvo vnútra.

FPÖ potrebuje na zostavenie vlády koaličného partnera, ale strany, ktoré sa dostali do parlamentu, naznačili, že o spoluprácu nemajú záujem. Nehammer krátko po voľbách prípadnú spoluprácu nevylúčil, ale odmietol lídra FPÖ Herberta Kickla na poste spolkového kancelára.

Rakúske voľby a nové delenie Európy

Mohlo by Vás zaujímať Rakúske voľby a nové delenie Európy

(tasr)

Minúta  |  

Od budúceho roka by sme mohli mať občiansky aj vodičský preukaz v telefóne

Možnosť využiť aj elektronické verzie dvoch základných a najviac používaných dokladov - občianskeho preukazu a vodičského preukazu, vyplýva z návrhu novely zákona o cestnej premávke a zákona o občianskych preukazoch, ktoré v stredu schválila vláda.

"V tejto súvislosti sa zmenami v zákonoch vytvárajú základné legislatívne predpoklady na vytváranie digitálnych verzií v mobilných zariadeniach, ako aj na ich overovanie kontrolnými orgánmi," vysvetlil dôvody legislatívnej úpravy rezort vnútra.

Upozornil, že možnosť vytvorenia si digitálnych verzií oboch preukazov nijak nemení zaužívané procesy vydávania fyzických dokladov.

"Predpokladom na vytvorenie digitálnej verzie oboch preukazov bude najskôr ich vydanie vo fyzickej podobe. Z právneho hľadiska sú digitálne verzie v návrhu zákona definované ako rovnopisy, čo znamená, že ide o doslovné odpisy fyzických dokladov, s čím sú spojené aj akékoľvek dôvody neplatnosti či nemožnosti ich používať," dodalo ministerstvo.

V prvom štádiu by sa digitálne verzie oboch dokladov mali používať len pri policajnej kontrole, okrem hraničných kontrol, kde sa podľa medzinárodných predpisov musia vyžadovať doklady spĺňajúce dané fyzické predpoklady.

"V praxi pôjde predovšetkým o využívanie tejto možnosti pri kontrolách vykonávaných hliadkami poriadkovej, dopravnej a železničnej polície," objasnilo ministerstvo.

V ďalších fázach projektu sa ráta s rozšírením funkcionalít i dostupnosti pre tretie osoby.

"Už v prvom polroku pripravujeme rozšírenie elektronickej peňaženky o ďalšie doklady, napríklad o zbrojný preukaz, ale aj rozšírenie využitia digitálnych dokladov," spresnili.

(tasr)

Minúta  |  

Vyššie platy kňazom. Vláda schválila Šimkovičovej novelu, ktorá pridá peniaze cirkvám

Kabinet schválil, aby finančný príspevok pre cirkvi už nebol naviazaný na mieru inflácie a platy zamestnancov vo verejnej sfére, ale na výšku minimálnej mzdy. 

V súčasnosti každoročná výška finančného príspevku pre cirkvi závisí od miery inflácie v hospodárstve Slovenska a miery valorizácie platov zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. 

Zákon ministerstva kultúry má tieto parametre nahradiť mierou rastu minimálnej mzdy. Rezort kultúry si od toho sľubuje lepšie vyčíslenie dopadov na financovania cirkví, pretože tento údaj je známy každoročne už v polovici rozpočtového obdobia. 

Takže o koľko narastie miera minimálnej mzdy v Slovenskej republike o toľko sa zvýši aj finančný príspevok cirkvám.

Jednorazový príspevok zo zákona vypadol

Vláda rokovala o návrhu na zmenu financovania cirkví už 21. augusta ale nenašla zhodu. Predkladateľka zákona Martina Šimkovičová sa nedohodla s ministrom financií Ladislavom Kamenickým. 

Návrh zákona z augusta navrhoval zaviesť kompenzačný príspevok, ktorý mal cirkvám vynahradiť stúpanie minimálnej mzdy za obdobie od roku 2019. Jednorazový príspevok mal byť vo výške 5,9 milióna eur.

„Počas 5 rokov aplikácie zákona príspevok štátu cirkvám vzrástol o 24 percent, pričom minimálna mzda v tomto období vzrástla o 44 percent,“ píše sa v dôvodovej správe zákona.

Navýšenie podľa počtu veriacich

Ministerstvo kultúry uviedlo, že výšku príspevku štátu ovplyvňuje aj počet veriacich podľa oficiálneho sčítania obyvateľstva. Súčasný model prípadného zníženia alebo zvýšenia príspevku by mal byť zachovaný aj pri výpočte príspevku podľa novely zákona.

„Zákon stanovuje úpravu výšky príspevku, ak celková religiozita všetkých cirkví poberajúcich príspevok klesne alebo vzrastie o desať percent. Navrhuje sa aplikovať túto úpravu na prípadnú zmenu počtu veriacich konkrétnej cirkvi,“ uviedlo ministerstvo.

Novela by mala platiť od 1. januára 2025. Zákon o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností sa naposledy menil v októbri 2019, vtedajšia úprava revidovala model, ktorý platil od polovice 20. storočia.

Aké sú platy kňazov?

V roku 2024 zo štátneho rozpočtu cirkvi dostali 59 miliónov eur. Najviac dostala rímskokatolícka cirkev a to 40 miliónov eur. Evanjelická cirkev augsburského vyznania a gréckokatolícka cirkev dostali každá o niečo viac ako päť a pol milióna eur.

Väčšina z príspevku cirkvám ide na mzdy. V roku 2023 bol priemerný plat duchovného 763 eur, minimálna mzda v roku 2023 bola vo výške 700 eur.

V rímskokatolíckej cirkvi sú platy duchovných rozdelené podľa profesijných kategórií a odslúžených rokov. Najčastejšia profesijná kategória – farár má plat od 692 eur brutto, keď má odslúžených menej ako päť rokov, až po 783 eur brutto, keď má odslúžených viac ako 40 rokov.

(tasr, est, lh)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.